Záhady v Bojnej: Kto zničil bohaté slovanské hradiská?

05.07.2017 |   |    | 

Bojná je najväčším objaveným slovanským náleziskom na našom území a podľa archeológov aj úplne špecifickou lokalitou. Zlaté plakety, najstaršie zvony v Európe a množstvo drahých artefaktov so znakom kríža, ktoré na tomto mieste archeológovia našli, ukazujú na mimoriadne majetných kresťanov, ktorí bohatli z ryžovania zlata a obchodu s otrokmi. V materiálnej kultúre z Bojnej sa vo veľkom objeme vyskytujú špecifické predmety ozdobené rôznymi motívmi kríža - súčasti opaskov, rôzne kovania konského postroja, ozdobné kovania. To znamená, že ich nositelia už v čase pred vznikom Veľkej Moravy verejne deklarovali, že sú kresťania.



 

Mohutné hradiská mohli zničiť Maďari, Svätoplukovi synovia i Frankovia

Vzácne slovanské náleziská v okolí obce Bojná v Topoľčianskom okrese vedcom už desať rokov odhaľujú unikátne poznatky o komunite, ktorej rozmach mohol súvisieť s ťažbou železa a zlata v okolí Považského Inovca. Jej členom sa postupne podarilo vybudovať komplex mohutných hradísk a opevnení, ktoré však napriek svojej veľkosti neodolali vojskám, ktorých pôvod archeológovia ani historici stále nepoznajú.

Bojná sa stala známa vďaka pozláteným plaketám, ktoré podľa odborníkov súvisia s kresťanskou misiou, ale aj vďaka mohutnému hradisku Valy, ktoré je jedným z najväčších opevnení v Karpatskej kotline. O jeho veľkom význame nesvedčia len mimoriadne vysoké valy, ktoré ešte aj po viac ako tisíc rokoch dosahujú výšku osem metrov, ale aj množstvo vzácnych a na tú dobu luxusných predmetov, zbraní, zlatom zdobených ostrôh a ďalších predmetov, ktoré mohli zrejme nosiť iba príslušníci kniežacej vrstvy, prípadne kniežacej družiny.

Názory na osídlenie Bojnej a jej okolia z obdobia pred bádaním na hradiskách a po ich desaťročnom výskume sa podľa archeológa Karola Pietu značne zmenili. „Dnes už vieme, že v okolí Považského Inovca sa už od polovice 7. storočia usádzali slovanské komunity. To je jeden z významných poznatkov, ktoré výskum priniesol. Vieme aj, že to neboli iba roľníci, ale zrejme hlboko v horách sa už tieto prvé komunity zaoberali prospekciou kovov,“ povedal Pieta.

Ako doplnil, druhý významný poznatok, ktorý priniesli roky systematického výskumu, je ten, že najväčší rozmach mocenského strediska v Bojnej spadá do záverečného úseku veľkomoravských dejín, teda na koniec 9. storočia, približne do doby Svätoplukovej vlády. „Vieme to predovšetkým vďaka dendrochronológii, ktorá nám už dnes dokáže určiť takmer presný rok budovania monumentálneho opevnenia hradiska Valy, ktoré je úplne mimoriadnym stavebným dielom,“ vysvetlil Pieta.

Najnovšie výskumy ukazujú, že unikátny systém opevnení zostal zrejme nedokončený a staval sa iba relatívne krátky čas. Jeho úlohou bolo chrániť Nitriansko pred útokom zo západu a poskytovať útočisko pre ľudí, ktorí na tomto území dlhodobo žili. Podľa Pietu je dnes už jasné, že ani mimoriadne mohutné valy nedokázali zabrániť vpádu nepriateľských vojsk. Stopy po tvrdých bojoch a dobytí územia sú podľa archeológov jasné a aj po stáročiach dobre viditeľné. „Na Bojnej sme našli kilá šípov a všetko spálené. V slovanských chalupách stoja stále hrnce, v kúte je opretá sekera... To naznačuje, že ľudia nemali čas zbaliť sa, ale iba narýchlo vybehli,“ popísal situáciu na nálezisku Pieta.

Podľa jeho slov je jasné, že táto oblasť bola dobytá násilím, vedci však zatiaľ nevedia určiť, aké vojská skazu v Bojnej spôsobili. „Nevieme, či to boli Maďari, alebo „podarení“ Svätoplukovi synčekovia, ktorí dva roky viedli spolu vojnu a, samozrejme, do úvahy pripadajú aj Frankovia. Opevnenia boli zničené, ale to neznamená, že by tam kontinuita osídlenia nepokračovala. Historici potvrdzujú, že majetkové držby v tomto priestore pokračujú až do hlbokého stredoveku a osídlenie trvá vlastne až dodnes,“ skonštatoval Pieta.

Okrem pohnutých včasnostredovekých dejín ponúka Bojná aj množstvo poznatkov o šírení kresťanstva na našom území. Veľký rozruch spôsobili práve vzácne pozlátené plakety, ktoré mali súvisieť s kristianizáciou nášho územia pred príchodom cyrilo-metodskej misie. „Pretože ide o úplne unikátne predmety, časové určenie plakiet a ďalších artefaktov súvisiacich s kresťanstvom a liturgiou riešia odborníci z oblasti dejín umenia. Ich názory však nie sú jednoznačné. Väčšina zastáva názor, že vznikli na začiatku 9. storočia, teda pred príchodom misie, ale sú aj názory, ktoré to spochybňujú. Je tu teda viacero pohľadov a exaktné určenie ich veku už prakticky nie je možné,“ povedal Pieta.

Ako však pripomenul, samotné poznanie, že už pred príchodom svätých Cyrila a Metoda prichádzali na veľkomoravské územie kresťanské misie, nie je ničím novým ani prevratným. „Množstvo písomných správ hovorí o tom, že kresťanstvo tu už bolo dávno pred misou. Veď už v liste, v ktorom Rastislav žiada o byzantských misionárov píše, že na Veľkej Morave sú '...kňazi z Nemiec a Vlách'. V každom prípade vďaka nálezom z Bojnej vieme, že na sklonku 9. storočia už bolo kresťanstvo u nás pevne zakorenené. Svedčia o tom nálezy zbraní, súčastí odevov i bežných predmetov, na ktorých bol veľmi často zobrazený kríž,“ doplnil Pieta.

 

V okolí známeho hradiska objavili archeológovia celý komplex opevnení

Vďaka moderným prospekčným metódam sa archeológom v okolí Bojnej podarilo objaviť okrem najznámejšieho hradiska Valy i celý systém hradísk, ale aj priekopy, valy, cesty či pozostatky po dolovaní železnej rudy a zlata. „Veľmi nám pomohla nová metóda, ktorá sa v súčasnosti intenzívne uplatňuje v archeológii, a to je letecké skenovanie zemského povrchu, v skratke LIDAR. Táto veľmi efektívna metóda je navyše veľmi presná. Práve Bojná je takým príkladom jej úspešnej aplikácie, keď sa nám pomocou nej podarilo dohľadať súčasti opevnení, ktoré ľudským okom neboli v teréne, v tej ľudskej žabej perspektíve rozpoznateľné,“ vysvetlil vedúci archeologického výskumu v Bojnej Karol Pieta.

Letecký skener umožňuje archeológom „nazrieť“ pod lesný porast a uvidieť detailne vymodelovaný terén, ktorý sa nachádza pod stromami. Týmto spôsobom sa im v priebehu minulého roka podarilo rozpoznať celý opevnený systém hradiska označovaného ako Bojná III. „Vďaka tejto metóde sa napríklad skompletizoval aj priebeh ďalšieho opevnenia, ktoré sme doteraz poznali iba fragmentárne. Voláme ho Bojná V a je vlastne zo všetkých hradísk najväčšie. Má vyše 21 hektárov. Pochádza z doby bronzovej a z doby laténskej, ale bolo využívané aj v dobe veľkomoravskej, takže právom sa i táto nová lokalita zaradila k tomu celému bojnianskemu veľkolepému komplexu opevnení,“ povedal Pieta.

Výskum rozsiahlej veľkomoravskej aglomerácie v okolí obce Bojná pokračuje aj v tomto roku. „Vďaka Slovenskej akadémii vied sa môžeme opätovne zamerať na práce na centrálnom hradisku Valy. Ťažiskovo sa budeme venovať preverovaniu práve tých lidarových zobrazení. Budeme sledovať rôzne významné objekty v zázemí veľkomoravského areálu. Predovšetkým pozostatky banskej činnosti či starých historických ciest,“ uviedol Pieta.

Ako pripomenul, výskumné práce prinášajú každý rok veľa dôležitých poznatkov o období pred i počas existencie Veľkej Moravy. S rastúcim množstvom informácií sa však zároveň vynára aj veľmi veľa nových otázok. „Dlhodobou úlohou je objaviť pohrebné areály, čiže pohrebiská, cintoríny, ktoré tu v tomto ťažkom zalesnenom teréne nepochybne sú, ale dodnes sa nám ich nepodarilo identifikovať,“ doplnil Pieta.

 

Cyrilometodské slávnosti na hradisku Valy oživia slávu Veľkej Moravy

Turnaj bojovníka, šerm či boj Slovanov o hradisko zažijú v sobotu 8. júla návštevníci Hradiska Valy v Bojnej v okrese Topoľčany. Slávu a život Veľkej Moravy oživia Cyrilometodské slávnosti, ktorých piaty ročník otvoria sokoliari Kráľa Svätopluka. Návštevníci budú môcť priamo na hradisku Valy vidieť rekonštrukcie slovanských obydlí, bežný život priblíži kováčska dielňa i autentická hlinená pec. Ochutnať môžu dobový chlieb i pokrmy našich predkov. Súčasťou slávností bude svätá omša.

 

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
4.7/5 (12 hlasov)

Utorok, 26. september. 2017. Meniny má Edita.

Najnovšie príspevky

Foto dňa