V stopách nacistických zverstiev: Desať dedín, ktoré vypálili počas II. svetovej vojny

2019-08-29 00:00:01 |   |    | 

Cestovanie nie je len o spoznávaní iných krajín, ľudí či kultúr. Mnoho sa dozvieme aj pri potulkách rodnou hrudou - najmä ak sa vyberieme na miesta spojené s významnými dejinnými udalosťami. Lebo "kto nepozná minulosť, je odsúdený prežiť ju znova“ (Thomas Mann). Pripomeňme si dnes pri príležitosti 75. výročia SNP miesta, ktoré sú nemým mementom tragických udalostí 2. svetovej vojny. Aby sa už nikdy nič podobné neopakovalo.



 

Tragické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania (SNP), ktoré sa udiali na našom území, pripomína aj zoznam vypálených obcí s viac ako stovkou názvov. Obce a mestá boli zničené jednak prechodom frontu, ale aj za trest, pretože sa zapojili do odboja a pomáhali partizánskym skupinám na našom území. Špeciálne komandá nemeckej armády a ďalšie jednotky vraždili civilné obyvateľstvo, rabovali a vypaľovali celé dediny. Toto je iba zlomok z nich:

 

Kalište

Osada Kalište v Nízkych Tatrách v Banskobystrickom okrese bola centrom Partizánskej republiky, ktorá vznikla po vyhlásení Slovenského národného povstania. Sídlili tam aj hlavný štáb partizánskeho oddielu Napred a časť partizánskej brigády Smrť fašizmu. Kališťania partizánom pomáhali, ako sa dalo, či už zásobami potravín alebo poskytnutím strechy nad hlavou.

K veľkej tragédii došlo 18. marca 1945, keď v skorých ranných hodinách 300 nemeckých vojakov obkľúčilo južný a východný okraj osady a ostreľovalo hlavnú cestu, ktorá bola ako jediná pre vysoký sneh schodná. Šesť ľudí zastrelili priamo na mieste, deviatich upálili zaživa v domoch, ktoré začali nacisti zapaľovať. Skupina 15 dospelých mužov, ktorá bola zajatá, bola neskôr postrieľaná v neďalekej Moštenici. Zo 42 domov ostalo len šesť, avšak po oslobodení sa už život do tejto obce nevrátil.

Dedina Kalište tak doplatila na nacistické represálie na konci druhej svetovej vojny najvyššou cenou – svojou existenciou. Ako jediná nebola nikdy obnovená a nevstala z popola, aj keď istý čas tam ešte nejaký život bol. Dôvodom neobnovenia bola zrejme odľahlá poloha vysoko v horách. Aj preto sa dedina stala symbolom všetkých vypálených obcí na Slovensku a každoročne sa tam koná spomienkový pietny akt.

Dnes je Kalište národnou kultúrnou pamiatkou v správe Múzea SNP. Hoci ľudia do vypálenej dediny už neprišli žiť, aspoň symbolicky sa tam život vrátil. V Kališti bol totiž vysadený Sad života pozostávajúci zo 105 ovocných stromov – jeden za každú vypálenú dedinu v SR. Symbolickým pokračovaním obce je aj Nové Kalište, časť Banskej Bystrice, kde sa usídlili aj preživší obyvatelia.

 

Bačkov

Najťažším obdobím v dejinách obce Bačkov v Trebišovskom okrese bol prelom rokov 1944 a 1945, keď počas druhej svetovej vojny dedinou prechádzala frontová línia. Bačkov tvoril spolu so susedným Dargovom oporné body obrannej línie nemeckých vojsk, ktoré chceli postupujúcu Červenú armádu zastaviť pred Dargovským priesmykom.

Evakuáciu Bačkova vyhlásilo nemecké velenie v obci v nedeľu 26. novembra a ľudia museli okamžite odísť. Ako spomína miestny rodák a pamätník Ján Dudič, dedinčania sa nechceli vzdať svojich príbytkov a majetku, preto vojaci začali aj za použitia streľby domy podpaľovať. Vypálených bolo 112 domov, zničili aj gréckokatolícky kostol a kaštieľ v miestnom parku, obec bola na 95 percent zničená. Ľudia odišli do okolitých dedín, časť sa ukryla v blízkych lesoch, kde si postavili provizórne bunkre, v ktorých museli prežiť v zime a snehu. Ťažké a krvavé boje s veľkým počtom obetí v tejto oblasti trvali sedem týždňov, od 9. decembra do 18. januára. Straty, ktoré utrpela Červená armáda, sa odhadujú na 20.000 padlých, ranených a nezvestných.

Zničený Bačkov sa dočkal oslobodenia v prvej polovici decembra 1944. Ľudia, ktorí sa následne vracali domov, boli po návrate zhrození. Na miestach, kde stáli ich domy a hospodárske objekty, boli iba ruiny, niektoré domy boli zrovnané so zemou a súčasťou desivého obrazu bolo aj množstvo zničenej vojenskej techniky, rôzne zbrane aj mŕtve telá padlých vojakov v okolí. Život ľuďom sťažovali dlhý čas aj ukryté míny a nevybuchnutá munícia v okolí, ktoré si ešte aj po vojne vyžiadali viacero obetí vrátane detí.

Udalosti spred 75 rokov pripomína pamätník miestnym obetiam druhej svetovej vojny pri kultúrnom dome, pamätná tabuľa k oslobodeniu obce a dva vojnové hroby padlých sovietskych vojakov na cintoríne.

 

Kľak

Obyvatelia obce Kľak sa aktívne zapájali do protifašistického odboja. Podporovali partizánsku brigádu kpt. Jána Nálepku, ktorá operovala v okolitých horách. Obyvatelia im poskytovali potraviny, ošatenie a vykonávali pre nich spravodajskú činnosť. Odplata za pomoc povstalcom prišla 21. januára 1945. Protipartizánsky oddiel Edelweiss a príslušníci Heimatschutzu vtrhli do obce Nový Kľak, kde postrieľali 84 obyvateľov. Domy aj s obeťami podpálili. Následne v Starom Kľaku obyvateľov vyhnali z domov a dedinu podpálili. V obci Kľak zhorelo celkom 132 domov.

Aj po rokoch sú spomienky na udalosti z tragickej nedele pre Valériu Zúbekovú ťaživou rozpomienkou. Počas udalostí, ktoré sú známe ako Krvavá nedeľa, prišla o svoju starú mamu aj krstnú mamu s jej štyrmi deťmi. "Mojej rodiny sa to veľmi dotklo. Človeku je zaťažko spomínať," hovorí osemdesiatnička aj dnes so slzami v očiach. Jej rodina bývala na hornom konci dediny. V osudné ráno sa jej mama vydala dole do dediny pre mlieko pre mladšie deti. "Bola to len taká chvíľka, keby sa tam bola zdržala, tak by ju tam určite aj zastrelili. Utekala naspäť hore na horný koniec, prišla domov. Poschovávali sme sa, báli sme sa, lebo streľba už v tej dolnej časti bola," spomína. Chlapi, ktorí sa báli, že ich zoberú Nemci, sa skrývali v hore.

Rodina mala šťastie v nešťastí, hrôzu udalostí, ktoré sa odohrávali v dolnej časti dediny, nezažila. Tam už obyvateľov sústredili do stredu obce, postavili pred nich tri guľomety so zámerom previesť hromadnú popravu. Medzi ľuďmi bol aj farár Klucha, ktorý si vyžiadal od vojakov čas, aby ľuďom udelil posledné rozhrešenie, vďaka čomu oddialil popravu. Medzitým prišla do dediny nemecká motospojka s rozkazom nestrieľať, ale obec vypáliť a občanov evakuovať.

Tieto tragické udalosti dnes v Kľaku pripomína masový hrob a Pamätník fašistami umučených občanov a partizánov.     

 

Telgárt

Rozvoj horehronskej obce Telgárt, ktorý prinieslo vybudovanie železničnej trate Červená Skala – Margecany, zastavila druhá svetová vojna. Tvrdé, krvavé operácie pri Telgárte vošli do našich dejín ako jedny z najvýznamnejších v rámci SNP a dedina si vyslúžila pomenovanie malý Stalingrad. Historici vidia význam bojov o Telgárt v tom, že povstalci dokázali zastaviť postup nemeckých vojsk, spevnili obranu a prešli do protiútoku. Obyvatelia sa v tom čase pred nepriateľskými vojskami ukrývali v horách.

Do protifašistického hnutia sa v obci Telgárt zapojilo 152 miestnych obyvateľov. Fašistické jednotky obsadili dedinu 3. septembra 1944. O dva dni neskôr povstalecké jednotky vytlačili príslušníkov úderného pluku 1. nemeckej tankovej brigády z dediny. Počas ústupových bojov fašisti obec vyrabovali a vypálili. Zavraždili 21 obyvateľov vrátane žien a detí, 14 povstaleckých vojakov popravili drastickým spôsobom. V dedine zhorelo 260 domov s hospodárskymi budovami.

Po vojne začali v 50. rokoch na miestach, kde boli vypálené domy, vyrastať nové a postupne sa do obce vracal život. V období od roku 1948 do roku 1990 sa volala Švermovo. Stalo sa tak na počesť českého komunistického politika a aktívneho účastníka SNP Jana Švermu, ktorý po ústupe povstania zahynul počas namáhavého prechodu cez Chabenec v Nízkych Tatrách vo veku 43 rokov.

Tragické udalosti z čias druhej svetovej vojny pripomína Pomník SNP pred obecným úradom, ktorému dominuje súsošie partizána, ženy a dieťaťa ako aj viac než stovka padlých, ktorí sú pochovaní na miestnom cintoríne.

 

Ostrý Grúň

Obyvatelia obce Ostrý Grúň aktívne pomáhali partizánskym jednotkám Jan Žižka a Vorošilov, ktoré prepadávali nemecké jednotky v pohorí Vtáčnik. V nedeľu 21. januára 1945 príslušníci Edelweissu a Heimatschutzu Ostrý Grúň obkľúčili, obyvateľov vyhnali z domov a 64 ľudí zavraždili - 26 mužov, 26 žien a 12 detí. Najmladšou obeťou krvavej masakry bol len 14-mesačný Filipko Debnár, ktorý zomrel v náručí svojej jedenásťročnej sestry.

Po vyvraždení obyvateľov v Grúni Nemci vypálili až 128 domov. O tri dni neskôr 24. januára 1945 sa vrátili opäť a obec podpálili. Úplne zhorelo 112 domov a ďalších päť bolo značne poškodených. Fašisti zničili aj 100 hospodárskych budov, z čoho 78 úplne ľahlo popolom.

Bez najbližšej rodiny preto vyrastal aj Ivan Maslen. V januári 1945 mal len dva roky, keď mu v dedine fašisti zabili rodičov a iba náhoda chcela, že o život neprišiel aj sám. O tom, čo sa v onú zimnú nedeľu v tejto obci v Kľakovskej doline neďaleko Žarnovice udialo, vie iba z rozprávania starej mamy, ktorá ho vychovávala. „Aj starká prežila túto tragédiu iba so šťastím. Deň predtým totiž odišla k dcére, mojej tete, ktorá bývala na kopci vysoko nad dedinou. Tam aj prespala, čím si zachránila život," spomína dnes 76-ročný muž. Na druhý deň ráno fašistické komando bralo so sebou ľudí, ktorí bývali pri ceste. Zobrali aj Ivanovu mamu, jej syna v detskej postieľke si zrejme nevšimli.

Keď skončilo besnenie v Ostrom Grúni, vraždiace komando sa vydalo do vyššie položeného Kľaku. Vtedy sa malý Ivan prebral, vyšiel z postieľky, následne z domu a vydal sa bosý po zasneženej ceste dolu dedinou. To, čo sa v Ostrom Grúni udialo, a že pri tom prišli o život aj obaja rodičia, si Ivan začal plne uvedomovať až ako prvák v základnej škole. Dnes tragické udalosti v Ostrom Grúni pripomína súsošie matky brániacej dieťa z roku 1965.

 

Trstená

Udalosti spred 75 rokov zasiahli do životov obyvateľov Trstenej, vtedy rozvinutého remeselnícko-živnostenského mestečka na hornej Orave, výrazným spôsobom. Podľa historika a mestského kronikára Mareka Ďurča najväčšie škody na životoch i majetku v meste utrpeli najmä počas bojov na jar 1945, no výrazným medzníkom bola tiež ekologická pohroma pri tamojšej rafinérii v roku 1944.

Trstená bola v 40. rokoch minulého storočia sídlom obchodu, v meste pravidelne organizovali trhy a jarmoky so stáročnou tradíciou. V prvej polovici 20. storočia tu zriadili rafinériu na petrolejové oleje a výrobu pohonných hmôt. Podľa informácií z dobových dokumentov ju spravoval Ján Singhofer.

V literatúre sa uvádza, že od 31. augusta 1944 využívali partizáni bezplatne pohonné hmoty z tejto rafinérie. V počte 12 mužov ju obsadili a všetky pohonné hmoty zabavili pre účely povstania. Nemecké jednotky však dostali príkaz odviezť všetok benzín, ktorý tu bol uskladnený. Išlo o niekoľko stotisíc litrov paliva a vozili ho smerom cez Suchú Horu. Pred ústupom od rafinérie slovenskí vojaci pootvárali kohútiky na nádržiach a benzín voľne vytiekol do potoka Zábiedovčík, odtiaľ Oravicou do rieky Oravy. Došlo teda k ekologickej pohrome,“ priblížil Ďurčo pre TASR.

Nemci po príchode k rafinérii vrhli všetky sily na záchranu pohonných hmôt. Ustupujúce jednotky podľa kronikára prenasledovali len menšie sily. V boji o rafinériu padlo celkom deväť vojakov, ktorých tam neskôr dali Nemci aj pochovať. Tragické udalosti z rokov 1944 a 1945 na území mesta Trstená pripomínajú viaceré pamätné miesta. Na Námestí Milana Rastislava Štefánika je pomník venovaný Červenej armáde, v lokalite Pod Hálečkovou zas pamätné miesto a pomník SNP. Je to obdĺžnikový tabuľový reliéf z pieskovca s partizánskou tematikou umiestnený pri spoločnom hrobe

 

Uhrovec

Uhrovec v okrese Bánovce nad Bebravou je známy svojou odbojovou činnosťou v druhej svetovej vojne a najmä v SNP. Pôsobila tu partizánska brigáda Jána Žižku pod vedením plukovníka Teodora Polu, ktorú podporovalo obyvateľstvo celej doliny. SNP dodnes pripomína mohyla padlých na Jankovom vŕšku, ktorý v sebe ukrýva i telá obetí bojov či ulica pomenovaná po nacistami zavraždených sestrách Chúťkových. Boje počas SNP v Uhrovci priniesli i ďalšie udalosti, ktoré sa zapísali do histórie obce.

Nacisti 4. novembra 1944 všetkých obyvateľov, ženy či starcov, oblečených aj v pyžamách, vyhnali z domov a 38 domov, čo bol každý druhý alebo tretí dom v obci, zapálili. Občanov zhromaždili vo dvore Jána Baláža na dolnom konci obce, potom ich nahnali do Bánoviec, niektorých odvliekli do koncentračného tábora, niektorých prepustili.

Fašisti sa do obce vrátili koncom novembra a ľudí starších ako 14 rokov vypočúvali, aby zistili mená organizátorov odboja. Z výpovedí svedkov vyplýva, že Nemci v okolí Uhrovca neustále pátrali po partizánoch. Siedmich objavili v bunkri na Jankovom vŕšku, zavraždili a bunker zapálili. Besnenie nacistov si vyžiadalo životy civilného obyvateľstva. Telá niektorých našli v hromadných hroboch. Následkom vyčíňania trestných oddielov v Uhrovci bolo zničených a vypálených približne 40 domov a viac ako 20 hospodárskych budov.       

 

Vinné

Druhá svetová vojna sprevádzala obyvateľov obce Vinné (okres Michalovce) po celý čas jej trvania. Na jej začiatku im v susedstve vybudovali vojenské letisko, na konci zažili "apokalypsu“.

Obyvatelia Vinného sa do protifašistického odboja zapájali už dávno pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Na čele ilegálneho hnutia stál Pavol Boroš, ktorý roku 1942 zorganizoval bojovú Jánošíkovskú družinu, prvú na Slovensku. Do oslobodenia ich bolo v okolí obce aktívnych ďalších šesť. Miestni o nich vedeli aj im pomáhali.

Dňa 28. októbra 1944 partizánske oddiely obsadili všetky obce v pohorí Vihorlat, medzi nimi aj Vinné, a vyhlásili ich za oslobodené. O dva dni nato však nacisti zaútočili na dedinu. Pod tlakom presily partizáni ustúpili do lesa. Fašisti obec vydrancovali a vypálili. Úplne zhorelo 285 domov a čiastočne 120. Brutálne zavraždili sedem ľudí a 15 odvliekli do koncentračného tábora.

Tragické udalosti 30. októbra 1944 dnes v obci okrem typizovaných domov pripomína i Pomník vypálenia obce stojaci v miestnom parku. Plastika „Žena v plameňoch“ od akademického sochára Dušana Pončáka symbolizuje manželku niekdajšieho notára Júliusa Ivana, ktorú s ich štvorročnou dcérou Zorkou a dvojročným synom Igorom nemeckí vojaci upálili v uzatvorenom dome. Notár v tom čase v obci nebol. Monument odhalili v roku 1973.

 

Omastiná

V obci Omastiná v dnešnom okrese Bánovce nad Bebravou založili Akčný výbor na podporu Slovenského národného povstania (SNP) už niekoľko dní po jeho vypuknutí. Za pomoc partizánom sa Nemci pomstili zavraždením 12 obyvateľov obce, vypálením šiestich domov, ôsmich hospodárskych budov a odvlečením desiatok miestnych obyvateľov do koncentračných táborov.

Ako TASR informoval starosta Omastinej Viliam Kusý, obec mala v čase vypuknutia SNP 400 obyvateľov, mnohí z nich pomáhali partizánom pri ubytovaní, stravovaní, orientácií v okolitom teréne, pri budovaní bunkrov v Jožkovom údolí a Čiernom vrchu v katastri obce. Podieľali sa tiež na zabezpečovaní zásob pre partizánov na zimné obdobie v rokoch 1944 - 1945 v jaskyniach v lokalitách Žernovská a Vlčodolská.

 „Pomoc občanov partizánom sledovali aj prisluhovači nemeckých vojsk, ktoré tieto aktivity chceli prerušiť obsadením obce dňa 23. novembra 1944. Po krátkej prestrelke s partizánmi sa obec Nemcom podarilo obsadiť. Zatkli všetkých mužov v obci od 16 do 60 rokov, ale aj niektoré ženy a odviezli ich na gestapo do Bánoviec nad Bebravou, kde ich vypočúvali a mučili. Nemci obec prepadli opäť 25. novembra 1944, kedy vypálili šesť domov a osem hospodárskych budov. Dvanásť našich občanov zavraždili a uložili do spoločného hrobu na Cibislávke pri Bánovciach nad Bebravou,“ priblížil Kusý s tým, že tretíkrát Nemci obec obsadili aj 2. februára 1945 a za pokračujúcu pomoc partizánom odviezli 42 občanov do koncentračných táborov.

Omastiná má dnes iba 38 obyvateľov, je najmenšou obcou Trenčianskeho kraja. Podľa starostu však na fašistické besnenie nezabúdajú, každoročne si ho pripomínajú spomienkovým zhromaždením a kladením vencov k pamätníku SNP v obci. Ten postavili v roku 1964 pri príležitosti 20. výročia SNP a na pamätnej tabuli sú mená všetkých obetí fašizmu z Omastinej, ktoré zahynuli v SNP.

 

Tokajík

Do histórie obce Tokajík v Stropkovskom okrese sa 19. november 1944 zapísal čiernym písmom. V ten deň ju obkľúčilo približne 200 nemeckých vojakov. Podľa starostky Jany Medvecovej za obcou pripravili o život 32 miestnych mužov. Následne bola celá obec vypálená.

"Pri miestnom chráme zhromaždili chlapov, ktorých povyháňali z domov. Kto mohol, tak ešte skôr utiekol, ale bol tam aj jeden človek, ktorý sa vrátil z vojny, ale mal vysoké teploty. Jeho manželka povedala Nemcovi, že je chorý. Musel prísť nemecký lekár a povedal, že fakt je chorý. Ostal doma ležať, a tým pádom sa aj zachránil. Sústredili ich pri miestnom chráme a povedali, že idú kopať zákopy. Chlapi si brali na cestu aj nejaké potraviny a šatstvo. Išli asi kilometer za dedinu, tam ich zhromaždili do trojstupu a prečítali rozkaz, ktorý znel: Za pomoc a podporu partizánov budete na mieste zastrelení. Zastrelili ich a dvaja akoby zázrakom prežili," uviedla Medvecová s tým, že po obetiach zostalo 16 vdov a 67 sirôt.

Následne celá obec ľahla takpovediac popolom. Bolo vypálených 27 domov a 28 hospodárskych budov.

"Čo sa týka miesta tragédie a pamätníka, tak to patrí Vojenskému historickému ústavu v Bratislave. V posledných rokoch vynaložili veľa úsilia na celkovú obnovu a rekonštrukciu. Čo sa týka múzea, patrí pod Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Expozícia má názov Fašistické represálie na východnom Slovensku. Je tam časť o Slovenskom národnom povstaní, potom sú tam vypálené obce na východnom Slovensku, časť Tokajíka a premieta sa 20-minútový film, v ktorom rozprávajú dvaja, ktorí prežili, Stropkovský a Medvedz," doplnila starostka.

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku

Foto: TASR
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa