Kostol v Turni nad Bodvou: Na pohľad jednoduchá stavba ukrýva obrovský poklad

Kostol bol postavený v gotickom štýle začiatkom 14. storočia pravdepodobne na základoch staršieho kostola z 11. storočia. Neskôr v 15. storočí bol rozšírený, v lodi zaklenutý začiatkom 16. storočia, upravený v 18. storočí a obnovený v roku 1889 a 1930.

"Vieme o tom, že v roku 1274 tu pôsobil farár Matej. Bola to farnosť založená kráľom. Turňa nad Bodvou mala určité privilégiá. Neskôr sa tu vytvoril turniansky dekanát, arcidekanát, vtedy sme patrili pod Ostrihom. Od roku 1776 patrí Turňa nad Bodvou do Rožňavskej diecézy. Približne sto rokov v 16. storočí kostol patril kalvínom, keďže niekdajší zemepán Gašpar Magoči sa stal kalvínom, automaticky sa všetci poddaní sa stali kalvínmi," uviedol pre TASR administrátor rímskokatolíckej farnosti v Turni nad Bodvou Attila Juhász.

Kostol získali katolíci naspäť v roku 1671. "Vtedy vlastne už nový zemepán Jozef Keglevich, ktorý bol katolíkom, hľadal možnosti, ako získať kostol naspäť. Musím to povedať úprimne, že ho vzal násilne kalvínom. Medzitým si Turňania postavili nový kostol, ktorý zasvätili svätému Michalovi. Žiaľ, dnes už nevidno ani zvyšky kostola," doplnil Juhász.

Počas druhej svetovej vojny bol kostol značne poškodený. Zachovali sa však vzácne stredoveké fresky, ktoré boli skryté pod vrstvami omietok. „V roku 2004 ich objavil náš reštaurátor, keď sondoval, lebo sme potrebovali vymaľovať kostol a pamiatkový úrad nám nariadil sondy. Odkrytie a zreštaurovanie fresiek trvalo od roku 2007 do roku 2017,“ prezradil administrátor farnosti.

Fresky podľa jeho slov pochádzajú približne z roku 1420. "Je na nich zobrazený cyklus zo života Pána Ježiša od narodenia až po zmŕtvychvstanie. Žiaľ, nie sú kompletné, ale to, čo nám z nich zostalo je veľmi pekné. Zaujímavé sú fresky, na ktorých je Ježiš na Olivovej hore a tiež Judášov bozk. V dolnej časti sú zvyšky fresiek, postáv svätcov a pri oknách sú proroci. Jedinečné sú aj preto, lebo sú tu zobrazené ženy, ako napríklad svätá Katarína z Alexandrie, Kristína, Dorotea a tak ďalej,“ priblížil Juhász.

Bočnú časť kostola zdobia sedílie, ktoré boli tiež pretreté bielou farbou. "Sú tu zobrazení štyria anjeli. Vandali ich v stredoveku poškodili vyrytými nápismi s menami svätého Krištofa, svätého Gregora a tak ďalej," hovorí Juhász.

"U rímskokatolíkov je zvykom, že keď sa postaví kostol, na 12 miestach sa posvätí krizmou. Tie konsekračné kríže na stenách sú znakom toho, že kostol bol posvätený. Potom sa na ne naniesla druhá vrstva, čo sú vlastne fresky," vysvetlil Juhász.

Stredoveké oltáre sa podľa jeho slov žiaľ nezachovali. Súčasný oltár svätého Jozefa je z roku 1889 a bol vyrobený v dielni Furmana v Spišskej Novej Vsi.

Bočnú kaplnku kostola, ktorá sa nazýva i capella mortuorum, teda kaplnka zosnulých, tiež zdobia fresky. "Nevieme, prečo bola postavená. Možno preto, lebo v stredoveku bol okolo kostola cintorín, a tu asi robili pohrebné obrady. Táto kaplnka má veľmi vzácne barokové fresky z roku 1772. Je tu zobrazené odsúdenie Pána Ježiša. V čase baroka boli rozšírené divadlá a tie sakrálne témy zvykli zobrazovať ako divadlo. Pravdepodobne je to zobrazené na týchto freskách,“ vysvetlil Juhász.

V bočnej kaplnke sa nachádza tiež zvon s nápisom majstra Augustína z konca 14. storočia, ktorý podľa tradície pochádza z turnianskeho hradu.