Z bratislavskej zoo do bulharskej prírody: Zubrica Prémia pomôže zachovať vzácne zvieratá

Prémia sa narodila 25. júla 2019 v ZOO Bratislava. Jej matkou je samica Princezná a otcom samec Cvajan. Cieľom jej reintrodukcie (teda vypustenia do prírody) je obnoviť populáciu zubrov európskych v pohorí Rodopy, kde boli v dôsledku lovu ľuďmi vyhubené.

Pohorie Rodopy sa nachádza v juhovýchodnej časti Európy, viac ako 80% spadá do južného Bulharska, zvyšok patrí severovýchodnému Grécku. Veľké úsilie o obnovu tohto druhu je súčasťou plánu obnovy pohoria Rodopy a zásluhou bulharskej nadácie Rewilding Rhodopes Foundation. Nadácia sa zameriava na zelenšiu budúcnosť Rodopov, udržateľnosť, ochranu a obnovu prírody, ale i vzdelávanie. Jej kľúčovou úlohou je opätovné zavedenie pôvodných divých bylinožravcov do pohoria Rodopy. Snaha nadácie je zachovanie jedinečnej biodiverzity Rodopov pre ďalšie generácie zapojením a zvyšovaním povedomia aj u miestnych obyvateľov.

V októbri 2013 bolo vo východných Rodopách vypustených 5 zubrov európskych. V roku 2015 sa narodilo prvé mláďa. Do konca roku 2019 ich bolo až päť. O príchode ďalších jedincov do stáda, aby sa zachovala genetická rozmanitosť a udržala sociálna skupina, rozhoduje koordinátor genealogického registra - Európskeho rodokmeňa zubrov (EBPB). EBPB spolupracuje s majiteľmi zvierat a zabezpečuje evidenciu rodokmeňa zubrov európskych tak v chovných zariadeniach, ako i stád vo voľnej prírode.

Adaptácia mladého zubra trvá približne jeden celý rok. Na začiatku žije zubor oddelene od zvyšku skupiny, ale postupne s ňou prichádza do kontaktu, aby bola zabezpečená úspešná socializácia zvierat. Okrem Prémie zo ZOO Bratislava bola do Rodopov dovezená aj samica zo ZOO Miskolc v Maďarsku. V roku 2021 bude k samiciam dovezený geneticky vhodný mladý býk. Toto menšie stádo sa postupne pripojí k ostatným zubrom už žijúcim v Rodopách.

Pôvodný geografický areál tohto najväčšieho európskeho cicavca pokrýval približne celú Európu a aj na našom území bol rozšíreným živočíchom. Už v 10. storočí sa začali jeho počty významne zmenšovať. Vyhynutiu unikol o vlások na začiatku 20. storočia, keď v Európe prežilo v zajatí iba 54 jedincov. Dôvodom rýchleho znižovania populácie zubra bolo intenzívne odlesňovanie a neregulovaný lov. Z posledných 54 jedincov zubrov chovaných v zajatí sa podarilo udržať celú dnešnú populáciu zubra európskeho.

Rozlišujeme dve genetické línie zubrov – horskú a nížinnú. Na Slovensku sa vyskytuje línia nížinno-horského zubra, t. j. kríženec kaukazského a nížinného poddruhu. V súčasnosti zubor žije skôr v uzavretých zverniciach, ako vo voľnej prírode. Na Slovensku, v národnom parku Poloniny, žijú zubry vo voľnej prírode od reintrodukcie v roku 2004. Išlo o medzinárodný projekt, ktorý sa pripravoval niekoľko desaťročí. Jedince sem boli privezené z viacerých zoologických záhrad západnej Európy. Aj ZOO Bratislava sa pridala k reštitúcii zubrov do prírody - do NP Poloniny bola v roku 2006 prevezená mladá samica Púpava narodená v ZOO Bratislava.

Zubor európsky má podľa kritérií IUCN status zraniteľného druhu. Udržanie populácie zubra a jeho reintrodukcia, návrat do voľnej prírody, je podľa niektorých vedcov najvýznamnejším európskym úspechom v rámci ochrany ohrozených živočíchov. Vďaka rôznym reintrodukčným programom dnes po celej Európe existuje okolo 8 500 zubrov európskych, z toho asi  6 200 voľne žijúcich.

Zubor európsky je bylinožravec, živí sa trávou, lístím, kôrou, lišajníkmi a machmi.  Dospelý zubor skonzumuje od 40 do 60 kg rastlinnej potravy denne. Kŕmenie zaberie zubrovi 50 – 80 % času od východu do západu Slnka.

Stádo tvoria samice, na čele stojí dominantná samica, ktorá rozhoduje o tom, kam skupina pôjde a čo bude robiť. V čase ruje sa ku stádam pridávajú nedominantné samce, ktoré ináč žijú samostatne alebo v mládeneckých skupinách. Ak sa zubor nepasie, vykope si plytkú jamu, v ktorej odpočíva a ochladzuje sa. Zubor je blízky príbuzný bizóna amerického.