Pred 150 rokmi otvorili Suezský prieplav: Stredozemné a Červené more chcel spojiť už Napoleon

Prieplav mal pri otvorení dĺžku 165 km (v súčasnosti sa uvádza dĺžka 193 km), jeho hĺbka dosahovala 8 metrov, po viacerých prehĺbeniach je od roku 2010 jeho hĺbka 20 metrov. Je rozdelený Veľkým horkým jazerom na severnú a južnú časť.

Môžu sa ním plaviť lode o výtlaku 150.000 ton s maximálnym ponorom 16,1 metra. Za deň sa ním preplavia tri konvoje lodí, každú z nich manévrujú štyria miestni lodivodi. Priemerne plavba prieplavom trvá 12 až 15 hodín.

O vyhĺbení plavebného kanálu, ktorý by spojil Stredozemné a Červené more a skrátil by cestu z Európy do Indie, sa uvažovalo už pred stáročiami. V 13. storočí pred n. l. Egypťania dokonca kanálom spojili rieku Níl a Červené more. Kanál bol však pre nánosy často nesplavný. Keď bola objavená cesta okolo Afriky popri myse Dobrej nádeje, od jeho užívania sa upustilo a zanikol.

O opätovné vybudovanie prieplavu sa zaujímal v 18. storočí Napoleon Bonaparte, no keď jeho inžinieri vypočítali, že rozdiel medzi výškami hladín morí je desať metrov, od plánu ustúpil. Až rakúsky staviteľ Alois Negrelli na požiadanie francúzskeho inžiniera a diplomata Ferdinanda Lessepsa údaje prepočítal a zistil, že predchádzajúci výpočet je nesprávny a kanál možno vykopať.

Hĺbenie kanálu trvalo 11 rokov. Za ten čas náklady na stavbu vzrástli dvojnásobne. Ťažké práce - priam otrocké, ako ich nazývali súdobí komentátori - boli ukončené v roku 1867. Kanál slávnostne otvorili 17. novembra 1869.

Na extravagantných oslavách sa v egyptskej Káhire zišla smotánka – členovia britskej, francúzskej a ruskej kráľovskej rodiny a príslušníci ostatnej vysokej spoločnosti. Pri tejto príležitosti v meste vystavali budovu opery, kde uviedli Verdiho operu Rigoletto.

V roku 2015 otvoril egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí nové časti Suezského prieplavu. Nový kanál vyhĺbili pod vedením egyptskej armády pozdĺž pôvodného prieplavu, čo umožňuje súbežnú plavbu lodí v oboch smeroch, výrazné zníženie čakacie doby a zvýšenie kapacity tejto strategickej vodnej cesty spájajúcej Stredozemné a Červené more.

Projekt s nákladmi dosahujúcimi v prepočte osem miliárd dolárov (7,25 mld. eur) prezident Sísí označil za symbol národnej hrdosti a významnú príležitosť pozdvihnúť ekonomiku. Suezský prieplav je pre Egypťanov dôležitým zdrojom tvrdej meny, čo sa obzvlášť potvrdilo po revolúcii v roku 2011, ktorá spôsobila úbytok zahraničných turistov a investícií v Egypte.

Zatiaľ čo pôvodný kanál Káhire vynášal ročne približne päť miliárd dolárov (4,53 mld. eur), po rozšírení umožňujúcom plavbu väčších lodí oboma smermi súčasne by sa mali výnosy do roku 2023 zvýšiť až na 15 miliárd dolárov (13,6 mld. eur).