Koniec mýtov: Zisťovali sme, kde končí obsah záchoda v lietadle, na lodi či vo vlaku

 

 

LIETADLO

Predstava, že sa po spláchnutí v lietadle vyvalia otvorom v dne splašky von, je už dnes, našťastie, mylná. Pomocou záklopky je odpadový systém udržiavaný pri nižšom tlaku ako kabínka, vďaka čomu je odpad vtiahnutý do nádrží v zadnej časti lietadla. Tie sú potom vyprázdnené až na letisku. Nie vždy tomu tak však bolo. V 30. rokoch sa v leteckej doprave používali chemické záchody (v podstate vedro so záchodovou doskou) a pasažieri ich mali používať len v krajnom prípade. Z pochopiteľných dôvodov - počas silných turbulencií sa totiž zápach z nich (a niekedy aj viac) šíril aj do kabíny. Nekôr sa v lietadlách ujal model Vickers Stranraer, keď sa v predtlakovaných kabínach toalety vypustil obsah záchoda do vzduchu (tak ako si mnohí stále predstavujú). Konečne v roku 1975 prišiel vynález Jamesa Kempera, ktorý sa používa dodnes. Klasická splachovacia toaleta v domácnosti funguje na princípe gravitácie, keď sa veľké množstvo vody rýchlo vyleje do misy a tá so sebou odnesie aj všetok odpad. V lietadle sa však sifón používať nedá, preto ho nahrádza toaleta vákuová. Systém silným tlakom vsaje obsah záchoda a vedie ho ďalej rúrami až do nádrže. Nie nadarmo je však v kabínkach upozornenie, aby ste nesplachovali počas sedenia na záchode.

 

LOĎ

Najväčšie zaoceánske lode trávia na mori celé dni a na palube pritom môžu byť tisícky ľudí. Harmony of the Seas má napríklad kapacitu 6.500 pasažierov a 2.400 členov posádky. Viete si predstaviť, koľko odpadu vyprodukujú. Problémom sú najmä fľaše, plechovky či ďalšie obalové materiály, ale riešiť treba aj ľudské vyprázdňovanie. Smutným faktom je, že v minulosti putoval všetok odpad priamo do mora. Ešte v 70. rokoch 20. storočia používali plavidlá podobné toalety ako tie, čo máme v domovoch. S enormným nárastom lodí a ľudí na palube však bolo potrebné vymyslieť iný spôsob riešenia odpadu. Tým správnym sa napokon opäť ukázal byť vákuový systém. Jeho veľkou výhodou je minimálne použitie vody a tiež fakt, že nie je závislý na gravitácii a odpad dokáže odvádzať všetkými smermi. Samozrejmosťou je ale veľký tlak, pomocou ktorého putuje odpad rúrami do zberných nádob, ďalej prechádza rôznym čistením a keď sa napokon splašky zmenia na pitnú vodu, vypustia ich do mora. Zaoceánske lode tak môžu urobiť vo vzdialenosti minimálne 12 námorných míľ (22,2 km) od pevniny, iné lode majú stanovenú vzdialenosť tri námorné míle (5,5 kilometra). Ako nám potvrdil bývalý kapitán jednej z lodí na Dunaji, podobne to funguje aj na riekach. Na lodiach je voda pitná, ďalej tzv. hnedá voda, ktorá sa používa napríklad pri sprchovaní a napokon odpadová voda, ktorá končí po dôslednom vyčistení v rieke.

 

VLAK

Kým lietadlo či plavba loďou ešte stále nie je pre našincov úplne bežnou záležitosťou, cestu vlakom už pravdepodobne absolvoval každý. Zrejme ste v ňom navštívili aj to „miesto, kam králi chodia pešo“ a videli na vlastné oči, ako funguje splachovanie vo vlakoch a kam putuje obsah záchoda. Nuž jednoducho tam, kde sa vlak práve nachádza, čo je tiež dôvodom upozornení, aby ste nesplachovali v stanici. Takto to ešte pred pár rokmi fungovalo vo všetkých vlakoch, dnes už však tie modernejšie tiež majú svoje zberné nádoby, ktoré sa na konci dňa vyprázdnia. A ako je to u nás? Podľa hovorcu ZSSK Tomáša Kováča úplne rovnako ako vo svete. Staršie vlaky Železničnej spoločnosti stále používajú gravitačné toalety (obsah WC misy je spláchnutý do koľajiska), v novovyrobených a rekonštruovaných súpravách sú však už toalety vákuové a obsah WC misy je pod tlakom odsatý do zbernej nádoby, ktorá sa vyprázdňuje v určených staniciach. ZSSK vlastní zhruba 900 ks osobných vozňov, z čoho je približne 60 percent nových a modernizovaných. „V diaľkovej doprave sa v prevažnej väčšine využívajú vozidlá s vákuovými WC. Hoci sa do niektorých vlakov ešte radia aj vozidlá s gravitačnými WC, postupnou obnovou vozidlového parku sa ich počet znižuje,“ uzavrel pre Dromedár Kováč.

 

Zdieľať článok na Facebooku