Malebný Vlkolínec - jeden z najväčších pokladov na zozname UNESCO

Vlkolínec sa nachádza v juhovýchodnom výbežku Národného parku Veľká Fatra, v bočnom údolí Revúckej doliny neďaleko mesta Ružomberok. Leží v nadmorskej výške 718 m n. m a nad ním sa hrdo vypína vrch Sidorovo (1 099 m n. m.). Autom sa tam dostanete asfaltovou cestou cez ružomberskú mestskú časť Biely Potok.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza pravdepodobne z roku 1376, kedy sa spomína ako jedna z  „ulíc“ Ružomberka. Vlkolínec bol sedliackou obcou, ktorú obývali želiari, teda poddaní vlastniaci len malú alebo žiadnu poľnohospodársku pôdu.

Našťastie sa mnoho ich obydlí a hospodárskych budov zachovalo dodnes, pretože Vlkolínec úplne obišiel prudký stavebný rozmach v 19. a 20. storočí. Za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry bol vďaka tomu vyhlásený v roku 1977, o šestnásť rokov neskôr bol zapísaný aj do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, vďaka čomu ho navštevujú turisti z celého sveta. Zápis sa uskutočnil v kolumbijskom meste Cartagena 11. decembra 1993, dnes teda oslavujeme presne 25 rokov od tejto významnej udalosti.

Obec Vlkolínec je typickým príkladom dvojradovej ulicovky s dlhými dvormi. Domy sú trojpriestorové so vstupnou predsieňou (pitvor), izbou a komorou. Za domami sú umiestnené maštale a humná.

Medzi najvzácnejšie stavby patrí dvojpodlažná zrubová zvonica z roku 1770, zrubová studňa z roku 1860 (s hĺbkou 13 metrov) a barokovo–klasicistický kamenný kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875.

V jeho blízkosti je situovaný obecný cintorín so zachovalými kamennými a kovovými krížmi.

Nájdeme tu i Roľnícky dom z roku 1886 s expozíciou pôvodného bývania, kde objavíte predmety, ktoré sa kedysi používali v domácnosti či v poľnohospodárstve.

Výstavu umeleckých diel a loveckých trofejí zas môžete vidieť v budove bývalej školy, ktorá fungovala asi od 17. storočia.

V širšom okolí sa nachádzajú senníky, tzv. štále. Tieto jednopriestorové zrubové stavby slúžili na zásobu krmovín na zimu a roztrúsené sú po terasovitých poliach a okolitých lúkach. Pôvodní Vlkolínčania sa totiž okrem pestovania poľnohospodárskych plodín (jačmeň, ovos, ľan, zemiaky) venovali i pastierstvu, drevorubačstvu či včelárstvu.

Viaceré objekty v pamiatkovej rezervácii Vlkolínec sú stále obývané, preto návštevníkom musí stačiť len pohľad na ich exteriér.

V širšom okolí sa oplatí vidieť aj Vlčiu skalu v Trlenskej doline. Je to travertínová kopa vyhlásená za Národnú prírodnú pamiatku, kde v prvej polovici minulého storočia postavili kaplnku zasvätenú Lurdskej Panne Márii.

Travertínová kopa vznikla pravdepodobne mineralizovaním. Miestny travertín má žltobielu až bielu farbu, je pevný a pórovitý. Nájdeme v ňom fosílne úlomky rastlín ako sú napr. konáriky, listy. Našli sa tu i tri jaskyne a každoročne sa tu koná Púť k Panne Márií Snežnej.