Les môžete navštíviť všelikde, lesnícky skanzen len v Čiernom Balogu

Hoci má Lesnícky skanzen v Čiernom Balogu prívlastok už v názve, doplniť ho možno o ďalšie. Právom mu patrí ten s významom „pokojný“. Miestna prechádzka ponúka príležitosť  vychutnať si všetky zvuky a vône lesa. Bez náročných prednášok spoznáte na 86 informačných tabuliach a 16 strojových exponátoch, ako to v takom lese funguje.

Historické fakty si doplníte v horárni, ktoré je múzeom. No a v minimalistickej podobe sa vám les otvorí v lesníckom minisvete. Ak zatúžite po krátkom „rozhovore s nebom“, pristavte sa pri lesnej kaplnke. Vhodnou maškrtou môžete ponúknuť danielov či diviakov. Ako spomenuli zo skanzenu, v máji a júni pribudli do tunajšej obory aj nové prírastky.

Lokalita, ktorú navštívite, je už od 16. storočia spojená s drevorubačstvom. Výrub, doprava a spracovanie dreva je prirodzenou súčasťou tunajšieho prostredia. Ako miestni hovoria, je to vďaka prírodným podmienkam. Vďaka nim môžu povedať, že ide o zdravý les.

Ak by ste radi zažili niečo originálne, v ponuke je takzvané plavenie krátkych polien vo Vydrovskom potoku. Odchytávajú sa na takzvaných hrabliach, technickom zariadení, ktoré sa tu inštaluje pri výnimočných príležitostiach.

Nie ste práve influencer, ale nejakú tú fotku na sociálnu sieť si neodpustíte? Hoci v lese by mal ísť mobil bokom, v lesníckom skanzene máte povolenú minimálne jednu fotografiu. Uznajte, odísť bez zvečnenia sa s dvomi drevorubačmi v dobových krojoch s nástrojom, takzvanou bruchačkou by bol asi, ako sa hovorí, hriech. A keďže ide o drevené sochy, záber vám určite nijakou tou grimasou nepokazia. Aktuálne miestni pridávajú námet na záber aj z danielej či diviačej obory. „Očko“ fotoaparátu tu môžu upútať najmladšie, tohtoročné májové a júnové prírastky.

Druhá júlová sobota v tunajšom skanzene patrí Dňu stromu. Takzvaný „Sviatok všetkých ľudí, ktorí majú radi les“ ponúka kultúrny program, ale najmä 25 stanovíšť lesnej pedagogiky, ktoré majú osloviť najmä tých mladších. Práce v lese a remeslá súvisiace s lesom v ďalších 20 stanovištiach prilákajú určite aj dospelých. Venovať sa vám budú tí najpovolanejší, odborníci z Odštepných lesných závodov Slovenska.

Jedinečným zážitkom tu môže byť aj jazda vlakom. Nie tým, ktorým sa možno doveziete  na výlet, ale historickou Čiernohronskou železničkou. Tí, ktorí radšej pridajú do pedálov, môžu využiť vyznačenú cyklotrasu a prejsť sa lesom na bicykli.

Zo skanzenu odporúčajú v každom prípade pevnú obuv do terénu. Les môže prekvapiť rôznymi povrchmi. A hoci nie ste na križovatke či rušnej ulici, čulý ruch tu je. V lesných porastoch skanzenu sa pracuje. Pohybujú sa tu nákladné autá, počuť ťažké stroje. Opatrnosť je teda na mieste a tolerancia rovnako.

Región, v ktorom sa skanzen nachádza, sa stal rajom drevorubačov ešte vďaka cisárovi Ferdinandovi I. Na jeho pozvanie sem prišli drevorubači z alpských krajín. Čierny Balog, konkrétne časť Dobroč je spojený aj s významným slovenským lesmajstrom Jozefom Dekrétom Matejovie. Práve tu sa totiž narodil.

V roku 1908 začína budovanie čiernohronskej lesnej železnice. Obec zohrala význam aj v takzvanej povstaleckej histórii II. svetovej vojny. Krajší, mierový pohľad na miesto, ako ten z románu Petra Jilemnického Kronika, ponúkajú filmy natáčané v okolí. Spoznať ho môžete v klasike Nevera po slovensky, ale aj novšej snímke Pokoj v duši. Ak hľadáte práve ten, skúste začať práve lesníckym skanzenom v Čiernom Balogu – Vydrovskej doline.

Autor: © Zoznam/Eva Vašková