Secesná vila Löw-Beer: Nemý svedok tragických udalostí

19.10.2016 |   |    | 

Väčšina návštevníkov Brna nevynechá návštevu preslávenej vily Tugendhat. Málokto však tuší, že v jej blízkosti nájdete aj ďalší skvost – secesnú vilu Löw-Beer. Práve tá pritom odhaľuje vzácne tajomstvá architektúry aj osudov ľudí, spätých s týmto miestom.



 

Vilu na Drobného ulici v Brne si dal po roku 1903 postaviť továrnik Moritz Fuhrmann ako jednoposchodovú budovu so štyrmi bytmi. Po jeho smrti (1910) ju kúpil podnikateľ s textilom Alfred Löw-Beer, ktorý nechal vilu  v 30-tych rokoch zmodernizovať – najviditeľnejšou zmenou bolo prekrytie stien tmavším drevom a zahalenie pôvodných secesných zdobení. V roku 1940 vilu Löw-Beer zhabali Nemci pre potreby gestapa. Po vojne sa stala majetkom štátu a sídlil tu domov mládeže (akýsi internát).

V súčasnosti je  vila majetkom Juhomoravského kraja, ktorý v roku 2014 dokončil rekonštrukciu jej exteriéru aj interiéru. Práve počas nej náhodne odpadla časť dreveného prekrytia stien a odhalila pod ním nádherné secesné zábradlie. Dnes môžu návštevníci obdivovať obe fázy vývoja tejto stavby – poschodiu dominuje secesia, na prízemí zas vidíme modernu 30-tych rokov.

Pôvodné sú všetky okná, dvere aj podlahy. Jediným zachovaným kusom nábytku je však len tzv. lavabo, akási skrinka s lavórom na umývanie rúk pred a po jedle. V priestoroch vily teda neuvidíte pôvodné zariadenie,  ale expozíciu  s názvom Svet brnianskej buržoázie medzi Löw-Beer a Tugendhat.

Tá odhaľuje mnoho zaujímavého z dejín architektúry a životného štýlu meštianstva v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia. Vývoj staviteľského umenia od neskorého historizmu, cez secesiu až po funkcionalizmus prezentuje viac ako desiatka modelov. V jednej miestnosti môžete obdivovať aj súpravu secesného jedálenského nábytku.

V múzeu sa dozviete aj o histórii rodiny Löw-Beer a o textilnom priemysle, ktorému sa venovali. K najpôsobivejším exponátom patria artefakty zo života židovskej komunity, ku ktorej patrili aj najslávnejší majitelia vily.

Löw-Beerovci pochádzali z Boskovic (asi 45 kilometrov severne od Brna), kde bolo židovské geto. Začínali ako správcovia pálenice, vďaka čomu získali vstupný kapitán na vlastné podnikanie. Založili továreň na pradenie vlny,  textilný podnik a v Záhorskej Vsi na Slovensku cukrovar. Textilka „Moses Löw-Beer“ čoskoro patrila medzi najväčšie firmy v habsburskej monarchii. Hlavné sídlo a dve rodinné vily boli naďalej v Boskoviciach.

Na konci 19. storočia tam žili traja bratia – Alfred, Beno a Rudolf, ktorí sa oženili s tromi sestrami Wiedmannovými z Viedne. Alfred Löw-Beer sa v roku 1913 s manželkou Mariane a tromi deťmi (Hansom, Maxom a Gretou) presťahoval do Brna. Z mesta ich vyhnal nacizmus – v roku 1939 utiekla rodina do Veľkej Británie, ale Alfred tu zostal, aby doriešil finančné záležitosti a zachránil čo najviac z rodinného majetku. Po vyhlásení Protektorátu Čechy a Morava ho však 15.3. ráno zatklo gestapo. Vo väzení pobudol len pár hodín a za peniaze či azda kontakty bol o 18. hodine prepustený. Nasledujúci deň sa však situácia zopakovala, a tak Alfred napokon ušiel do Prahy, kde si zohnal pas na meno Friedrich Schweigler. S touto identitou odcestoval do Stříbra na hranici Protektorátu, kde ho našli na koľajniciach mŕtveho. Dodnes sa nevie, či sa stal obeťou vraha alebo nešťastnej náhody. Telo Friedricha Sweiglera pochovali na miestnom cintoríne a až neskôr našiel večný odpočinok pod svojim pravým menom na židovskom cintoríne v Brne.

Rodina v Británii netušila, čo sa s Alfredom stalo, objednala si teda služby bývalého agenta britskej tajnej služby MI6 Sira Paula Dukesa, aby túto záhadu ešte za vojny vyriešil. Ten zistil, že Alfred zomrel. O výsledkoch vyšetrovania informoval rodinu a na ich základe napísal a ešte v roku 1940 aj vydal špionážny román An Epic of a Gestapo. Alfredovi v ňom dal priezvisko „Obry“, členov gestapa však nazýval pravými menami. Niet divu, že útočisko hľadal  až v Juhoafrickej republike.

Jeho kniha je dodnes jedným z veľmi mála zdrojov informácií o konci Alfreda Löw-Beera.  A prečo by mal jeho osobnosť poznať aj každý obdivovateľ vily Tugendhat? Nuž preto, že práve tento muž stál za jej vznikom. V roku 1929 daroval svojej dcére Grete, vydatej za Fritza Tugendhata, parcelu v hornej časti pozemku nad svojou vilou a stavbu domu svojej dcéry financoval. To je však už iný príbeh...

 

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
5.0/5 (7 hlasov)

Štvrtok, 14. december. 2017. Meniny má Branislava, Bronislava.

Najnovšie príspevky

Foto dňa