Nádherný zámok Chyše: Keď šľachtic vloží do starostlivosti celé srdce

2019-09-15 00:00:01 |   |    | 

Český zámok Chyše v malebnom prostredí západných Čiech má za sebou pestrú minulosť, keď sa v ňom striedali majitelia a objekt z 12. storočia menil veľkosť, podobu aj využitie. Nechýbalo veľa a mohla byť z neho chátrajúca ruina, dnes sa však opäť skvie v plnej kráse a je skvelým príkladom toho, čo všetko dokáže jedna rodina, keď má skutočne chuť meniť veci k lepšiemu.



 

História zámku Chyše na západe Čiech siaha do roku 1169. V 13. storočí bol gotický hrad kráľovským majetkom a v roku 1578 ho dal Mikuláš z Lobkovic prestavať na renesančný zámok. V roku 1708 ukončili barokovú prestavbu a za vlastníctva Prokopa III. Lažanského bola realizovaná (1856-1858) vonkajšia podoba zámku do súčasnej neogotickej podoby.

Potom to s ním však išlo z kopca. Zámok sa po znárodnení v roku 1946 stal majetkom štátu a pod hlavičkou Ředitelství lesů a statků tam od roku 1952 do 1967 boli poľnohospodárske školy. Následne ho mal v správe Okresný národný výbor Most, ktorý tu do roku 1976 organizoval školu v prírode. Odvtedy bol zámok prázdny opustený a pripravený na generálnu opravu, ku ktorej nedošlo. Po vyprázdnení a opustení do objektu zatekalo, pokračovalo jeho chátranie.

Niekoľko mesiacov pred zmenou režimu (v júni 1989) bol zámok prevedený do majetku pražskej spoločnosti Balnex, ktorá chcela vybudovať luxusný hotel. Po novembri 1989 sa zámok aj s 12-hektárovým parkom stal jej súkromným majetkom. Vlastník však nezačal opravu zámku a od roku 1994 ho s areálom ponúkal na predaj.

O dva roky ho kúpili manželia Vladimír a Marcela Lažanskí z Děčína. Ich záujem o chátrajúci zámok nebol náhodný. Generácie ich predkov ho vlastnili od roku 1766 až do zoštátnenia po 2. svetovej vojne. Noví majitelia nechceli dopustiť, aby sa z bývalého nádherného skvostu a kultúrnej pamiatky stala chátrajúca ruina. Ich zámerom bola obnova zámku a jeho sprístupnenie verejnosti.

S podporou štátu a pod dohľadom pamiatkarov preto v rokoch 1997 až 2001 realizovali náročnú generálnu rekonštrukciu. Vďaka nej sa dnes zámok opäť skvie v plnej novogotickej kráse s vymenenou bridlicovou krytinou strechy a obnovenými vystupnými priestormi. Hlavná veža bola osadená cimburím, vymenené všetky okná a väčšina dverí, reštaurovaná je aj vzácna baroková stropná maľba Petra Brandla z roku 1699, rôzne erby a ďalšie drobné stavebné či sochárske časti.

Dnes sú sprístupnené miestnosti, do ktorých majitelia prácne zháňali pôvodný nábytok a ďalšie vybavenie. Na prehliadkovej trase reprezentačných priestorov návštevník spozná šľachtické bývanie - barokové a štukové sály, jedáleň, spálňu, knižnicu so 6500 zväzkami, pánsku pracovňu s mramorovým barokovým krbom, takzvanú balkónovú miestnosť aj izbu, v ktorej býval Karel Čapek.

Slávny spisovateľ prijal v marci 1917 miesto vychovávateľa u majiteľa zámku, keď po získaní doktorátu v odbore dejín a estetiky nemohol nájsť uplatnenie. Šľachtic Vladimír Lažanský (1857-1925) ako vlastenec hľadal učiteľa pre svojho syna Prokopa medzi českými intelektuálmi a našiel práve Čapeka. "V izbe býval počas svojho prvého zamestnania, keď učil malého Prokopa Lažanského. Mal dokonca súkromný záchod. Izba je plne zachovaná z jeho takmer polročného pobytu. Odvtedy pribudol iba luster na elektrické osvetlenie," hovorí Vladimír Lažanský.

Čapek bol v čase prvej svetovej vojny s pobytom na zámku spokojný. Spoznával nielen zámocký, ale aj vidiecky život a nádhernú prírodu, čo ho inšpirovalo k tvorbe. Na jar 1919 napísal poviedku Na zámku, v ktorej spomína mnohé zámocké postavy i modré chryzantémy. Šľachtic Lažanský, ktorý ho prijal, sa objavuje aj v poviedke Zločin na pošte i v slávnych dielach Vec Makropulos a Krakatit.

Čapek je už minulosťou, ktorú si súčasní majitelia s úctou pripomínajú, zámok však pod ich správou žije aj dnes a konajú sa tu rôzne podujatia. "V minulosti bol zámok nositeľom kultúry a vzdelávania. To je aj naše poslanie a teší ma, že sme dávaní za vzor, keď sme opravili veľké súkromné šľachtické sídlo a dali ho k dispozícii verejnosti. V lete to bývajú veľké akcie typu Čechomor alebo Vivaldiano, kde do amfiteátra prichádza 1400-1500 návštevníkov. V zámku robíme komornejšie koncerty adventné alebo vianočné s vážnou hudbou. Okrem toho tu mávame výstavy, divadlo, bol tu nakrúcaný televízny rozhovor s Karlom Gottom a legendou pardubických dostihov Josefom Váňom, ktorý býva neďaleko. Ja vždy hovorím, že hudba a vôňa terpentínu sú veci, ktoré zámok oživujú," zdôvodnil Lažanský.

V areáli zámku sa tiež starajú o voľne prístupný zámocký park, ktorý je hodnotený ako dobrý príklad krajinárskej architektúry aj dendrologicky cenný. Zároveň pokračujú v obnove objektov okolo dominantného zámku. Majitelia tiež po 74 rokoch obnovili činnosť panského pivovaru v reštaurácii s renesančným krbom, a tak si môžete po prehliadke zámku príjemne posedieť pri dobrom pivku či skvelom jedle. Možno sa vám bude venovať aj samotný šľachtic či jeho manželka. Obaja sa totiž osobne zaujímajú o to, aby sa u nich hosťom páčilo. A presne tak by to malo byť.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku


Foto: ako
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 19. apríl. 2024. Meniny má Jela.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa