Dvojhlavé zvieratá aj horoskop smrti: Frýdlant ponúka fascinujúcu cestu českou históriou

 

Frýdlant sa vypína nad rovnomenným mestečkom asi 20 kilometrov severne od Liberca a predstavuje vzácne spojenie dvoch architektonických útvarov – stredovekého hradu a renesančného zámku. Z diaľky zaujme svojou mohutnosťou, zblízka potom predovšetkým nádherným renesančným sgrafitom (výzdoba, ktorá sa tvorí oškrabávaním vrchnej omietky a odhaľovaním inofarebnej spodnej).

Vznik hradu sa datuje do polovice 13. storočia, keď si na čadičovej skale nechal svoje stredoveké sídlo vybudovať rod Ronovcov. V priebehu nasledujúcich storočí Frýdlant vystriedal niekoľko majiteľov, z ktorých každý stavbu mierne upravil podľa svojej predstavy. K najvýznamnejšej prestavbe ale došlo za Redernovcov.

Schopní obchodníci, vojaci a obdivovatelia umenia odkúpili Frýdlant v roku 1558 za 40 tisíc toliarov a významne prispeli k jeho rozvoju. Na svojom panstve totiž podporovali rozvoj tkáčstva, sklárstva a baníctva a táto hospodárska prosperita im umožnila realizovať rozsiahlu stavebnú činnosť - najmä na hrade.

Melchior z Redernu v roku 1582 dokonca zveril úpravu svojho sídla do rúk staviteľa Marca Spazia di Lancio z ďalekého Talianska a ten do týchto končín priniesol najnovšie staviteľské postupy a umelecké trendy. V predhradí vytvoril reprezentatívny poschodový zámok v duchu renesancie, ku ktorému neskôr ešte pribudlo kastelánske krídlo a komplex získal svoju definitívnu podobu.

Keď teda dnes prejdete po padacom moste na centrálne nádvorie areálu, ocitnete sa v náručí viacerých budov rôznych tvarov aj zdobení, pri ktorých vám bude už na prvý pohľad jasné, ktoré kedy vznikli. Hoci dnes tvoria jednoliaty celok, stále sa jedná o samostatné stavby a aj turisti si môžu vybrať, či chcú navštíviť hrad, zámok alebo obidva. My sme si vybrali poslednú alternatívu.

Prehliadku sme začali v hornej, staršej časti, teda na hrade. Popri stúpaní po schodoch vidno časť čadičovej skaly, na ktorej ho v stredoveku postavili a naša sprievodkyňa vysvetľuje, že kedysi ľudia jej zaujímavý tvar spájali s čertom. Podľa legendy vraj ryhy v skale vznikli za jedinú noc, keď rohatý prehral kocky s hradným rytierom.

Gotický hrad sa však nezachoval v pôvodnej podobe. Dnes sa jedná o dvojposchodovú budovu okolo malého nepravidelného nádvoria, ktorému dominuje veľká valcovitá veža, bergfrit. Traduje sa, že v dobách dávno minulých slúžila ako akýsi maják pre kupcov - na jej vrchole totiž pravidelne zapaľovali ohne. Koľko schodov museli predtým vždy prekonať, to si môžete vyskúšať aj sami. Výstup na vežu je totiž možný aj dnes.

Ešte zaujímavejšiu cestu do minulosti však ponúka samotná prehliadka vnútorných priestorov hradu. Dvadsať miestností návštevníkov berie na cestu históriou a zoznamuje ich so všetkými rodmi a osobnosťami, ktoré Frýdlant v priebehu siedmich storočí vlastnili. Vrátane toho najslávnejšieho – Albrechta z Valdštejna.

Vplyvný vojvodca a politik kúpil panstvo v roku 1622 za 150 tisíc zlatých a hoci hrad v 30-ročnej vojne niekoľkokrát dobyli aj švédske vojská, Frýdlantsko zaznamenalo v tomto období veľký rozmach a získalo prezývku Terra felix, teda Šťastná zem. Osud Albrechta však bol menej radostný a v roku 1634 ho zavraždili. Dnes môžete na hrade vidieť nielen jeho portrét, ale aj horoskop, ktorým Albrechtov prudký pád predpovedal slávny astronóm Johannes Keplen.

Prechádzka historicky zariadenými priestormi v dvoch hradných poschodiach však ponúka aj mnohé ďalšie prekvapenia. K tým najzaujímavejším patrí kompletne zachovaná uniforma maršála Radetzkého, rozsiahla zbierka husitských zbraní, kaplnka s katolíckym aj evanjelickým oltárom či knižnica, ktorú mal na starosti český básnik Karel Jaromír Erben. Mladších návštevníkov zas najviac zaujme zbierka vypreparovaných zvierat s rôznymi vrodenými anomáliami.

Niektoré z exponátov pritom budia údiv turistov už vyše 200 rokov. Predstavitelia rodu Clam Gallasovcov, ktorí panstvo získali po Albrechtovom zavraždení a vlastnili ho až do zoštátnenia po 2. svetovej vojne, totiž už v roku 1801 dospeli k rozhodnutiu sprístupniť svoj vzácny domov verejnosti. Frýdlant sa tak stal vôbec prvým múzeom v celej strednej Európe!

Na rozdiel od prvých návštevníkov však tí dnešní môžu nahliadnuť aj do súkromných priestorov rodiny Clam-Galassov. Prehliadková trasa zámkom vedie 24 miestnosťami od kuchyne v prízemí cez reprezentatívne i súkromné izby pánskeho a dámskeho poschodia až po podkrovie, ktoré bolo vyhradené deťom a služobníctvu.

Aj tu sa môžete tešiť na veci, aké inde len tak neuvidíte. Napríklad detskú izbu s dobovými hračkami, unikátnu zámockú kúpeľňu či dobovú tlač, ktorá originálne dopĺňa vybrané miestnosti. Aj vďaka týmto drobnostiam budete mať pocit, akoby si majitelia len na chvíľu kamsi odskočili...

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku