Odvážny plán: Mala Napoleona zo Svätej Heleny zachrániť ponorka?

2022-10-03 12:00:00 |   |    | 

Anglická plachetnica HMS Northumberland sa vydáva na ďalekú plavbu Atlantikom. Mieri na ostrov Svätá Helena, kam odváža vzácneho zajatca. Nie je ním nikto menší ako Napoleon Bonaparte. Jeho prívrženci a rodinní príslušníci sa s internáciou nezmieria a uvažujú, ako niekdajšieho francúzskeho cisára oslobodiť.



 

Keď si Napoleon (1769–1821) zatieni oči, môže už uvidieť brehy Svätej Heleny. „Tento ostrov určite musel vyprdnúť sám diabol, keď letel na onen svet,“ zdesí sa jedna z pasažierok lode, keď zbadá hrôzu naháňajúci kus zeme. Svätú Helenu totiž lemujú cez 300 metrov vysoké čierne útesy. Ostrov sa navyše nachádza uprostred Atlantického oceánu, tisíce kilometrov od najbližšej pevniny. Briti sú napriek tomu obozretní. Nechcú, aby sa opakovalo fiasko s väznením na Elbe, odkiaľ cisár utiekol, a preto na Svätú Helenu umiestnia vojenskú posádku obsahujúcu 2800 mužov a 500 diel. Okolité vody navyše brázdi jedenásť lodí. Niekoľko plánov na Napoleonovo oslobodenie napriek tomu zrejme vznikne. A spravidla znejú až neuveriteľne...

 

Príbeh z väzenia pre dlžníkov

Postavil som dve ponorky, ktoré som mal v úmysle zapojiť do záslužnej akcie na záchranu nesmrteľného cisára Napoleona,“ tvrdí istý Tom Johnson (1772–1839). Ide o írskeho námorníka, pašeráka a vynálezcu, ktorý od deviatich rokov brázdil s otcom more. O tri roky neskôr ale Johnson osirel a vydal sa na dráhu zločinu. Tá skončila v roku 1798, keď putoval za mreže. Z cely čoskoro záhadne zmizol a následne urobil veľkú kariéru pri námorníctve. Dotiahnuť to mal až na kapitána vo flotile admirála Horatia Nelsona (1758-1805). Potom sa začal venovať vede. Záver života potom strávil vo väzení pre dlžníkov. Tu sa údajne so svojim príbehom zveril spisovateľovi Frederickovi W. N. Bayleymu (1808–1853), ktorý ho zvečnil v knihe Scenes and Stories by a Clergyman in Debt.

 

Asistentom vynálezcu

Johnson sa podľa vlastných slov zapojil v roku 1819 do komplotu na oslobodenie Napoleona. Na jeho realizáciu vraj dostal 40 000 libier, čo bol vtedy poriadny balík peňazí. Kto mu ho poskytol, ale neprezradí. A prečo sa sprisahanci obrátili práve na írskeho rodáka? Podľa Johnsona došli k záveru, že najlepším spôsobom, ako bývalého cisára dostať z ostro sledovaného ostrova, bude za pomoci ponorky. Jej prototyp bol odskúšaný o pár rokov skôr vo Francúzsku. Vytvoril ho americký vynálezca Robert Fulton (1765-1815), ktorý mal za asistenta práve Johnsona. Spoločne potom pracovali aj na vývoji torpéd. Fulton však zomrel na začiatku roku 1815, teda krátko pred Napoleonovým druhým pádom. Konšpirátori sa preto museli obrátiť na niekoho iného a ich voľba vraj padla na vynálezcovho niekdajšieho pomocníka.

 

Pripravené na všetko

Na masívnom stole leží niekoľko nákresov. Ide o skice ponoriek. Johnson sa údajne rozhodol vybudovať rovno dve podvodné plavidlá, ktoré sa mali vydať k Svätej Helene. Nazve ich Orol a Etna. Prvá má byť bezmála 30 metrov dlhá, poháňaná dvoma parnými strojmi s výkonom 40 koní a viezť zásoby. Na oslobodenie Bonaparta má poslúžiť druhá, merajúca len 12 metrov. Johnson počíta s tým, že sa misie zúčastní 30 námorníkov a štyria inžinieri. „Plavidlá mali disponovať dvoma desiatkami torpéd, pripravených na akciu pre prípad stretnutia s vojnovými loďami,“ oznámi Bayleymu.

 

Po vysúvacom rebríku

V lodenici Blackwall Reach na rieke Temža sa usilovne pracuje. Práve tu sa údajne na sklonku roku 1819 rozbehne stavba Orla a Etny. Robotníci sa pritom domnievajú, že stavajú podivnú pašerácku bárku. Plavidlá majú do dnešných ponoriek veľmi ďaleko. „Väčšinu trasy mali uraziť po hladine,“ upozorňuje súčasný waleský historik Mike Dash. Pod vodou vydržia len relatívne krátko. Zanoriť sa pod hladinu tak majú až neďaleko Svätej Heleny. K brehu, konkrétne ku skaliskám, na ktorých stojí rezidencia Longwood, v ktorej Napoleon prebýva, podľa plánu prirazí len Etna. Tú chce Johnson vybaviť zdvižným zariadením podobným rebríku, vďaka ktorému sa bude môcť niekdajší cisár dostať na palubu ponorky.

 

Absurdný dizajn

Britský minister zahraničných vecí, lord Castlereagh (1769 – 1822), sa púšťa do písania listu. Francúzskeho šéfa diplomacie v ňom varuje, že sa od svojho informátora dozvedel, že sa pripravuje plán na záchranu Napoleona. Mal Castlereagh na začiatku roku 1820 na mysli projekt, do ktorého bol údajne zapojený aj Johnson? Komplot totiž pri popise označí za „absurdný, ako v poňatí, tak aj v dizajne“. Že si možno Johnson príbeh nevymyslel, vyplýva aj z Napoleonovho životopisu, ktorý spísal dobre informovaný škótsky spisovateľ Walter Scott (1771-1832). „Prostriedkom na uskutočnenie podniku mala byť podmorská loď,“ uvádza.

 

Nitky vedú ku generálovi

Nie je pritom sám. Aj markíz Charles Tristan de Montholon (1783–1853), ktorý Napoleona sprevádzal do exilu, sa o sprisahaní, v ktorom mala hlavnú úlohu zohrať ponorka či ponorky, zmienil vo svojich memoároch. Meno ich tvorcu však nespomína. Jeden dôležitý zdroj ho však uvádza. Je ním spisovateľ François René de Chateaubriand (1768 – 1848), ktorý nejaký čas pôsobil aj ako francúzsky minister zahraničia. Ten vo svojom životopise zachytí príbeh pašeráka Johnsona, ktorý „premýšľal, ako Bonaparta zachrániť pomocou ponorky“. Podľa istého anglického kapitána putujú plány do juhoamerického Buenos Aires, kam sa uchýlil rad cisárových obdivovateľov. Nitky sa pritom majú zbiehať u generála Michela Brayera (1769-1840).

 

Nechcel stratiť dôstojnosť

Svätou Helenou sa rozoznie výstrel, ohlasujúci večierku. Napoleon ho však už nepočuje. Zomiera 5. mája 1821, jedenásť minút pred šiestou popoludní. Hoci podozrieval Angličanov z toho, že sa ho snažia otráviť, pravdepodobne skonal prirodzenou smrťou. Osudnou sa mu stala rakovina žalúdka. Zo Svätej Heleny ho nielenže nikto neoslobodil, ale ani sa o to nikto priamo nepokúsil. Podľa renomovaných historikov by Bonaparte navyše nesúhlasil so žiadnym pofidérnym plánom. „Chcel si zachovať dôstojnosť. Mal za to, že ak by bol zajatý ako obyčajný zločinec pri úteku, bolo by to krajne ponižujúce,“ uvádza Mike Dash.

 

Samotný mýtus?

Námorník Charles William Greaves si na nočnej Temži všimne podivné siluety. Synovi, známemu maliarovi Walterovi Greavesovi (1846–1930), neskôr povie, že išlo o tajomnú loď, ktorá mala plávať pod vodou a dostať Napoleona zo Svätej Heleny. „Jednej temnej novembrovej noci (roku 1820) plávala po rieke a dostala sa až pod London Bridge. Dôstojníci ju ale napriek Johnsonovým vyhrážkam zadržali a vrátili do Blackwallu, kde bola zničená,“ tvrdí. Podľa Greavesa teda minimálne jedna z ponoriek uzrela svetlo sveta, a dokonca sa plavila po rieke. Vo svojich spomienkach navyše zmieni aj meno írskeho vynálezcu. Väčšina historikov napriek tomu považuje správy o Johnsonovom pláne za obyčajný mýtus. Dokladať majú okrem iného aj to, ako veľmi sa Napoleonovi nepriatelia desili toho, že by Bonaparte mohol zo Svätej Heleny utiecť...

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Pavel Besta

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Utorok, 19. marec. 2024. Meniny má Jozef.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa