Máte cestovanie v génoch? Vedci možno objasnili našu túžbu po spoznávaní sveta

Gén vandrákov?

Vandrovačka, skusy, batôžkárenie... Takto, ale aj inak sa dá opísať fenomén, ktorí poznáme už z dávnych dôb. Je to potreba opustiť domov a pozrieť si svet. Vidieť niečo viac, okúsiť nové zážitky, dostať sa do situácií doma neznámych, spoznať nové kultúry a nových ľudí...Existuje milión dôvodov prečo sa niekam vybrať. Ale prečo to láka len niektorých? Prečo je takéto cestovanie pre niektorých nočnou morou a pre iných hotovým spasením a vytrhnutím z rutiny?

Na svete existuje mnoho odôvodnení, ale vedci ponúkajú aj možnosť, že za to vlastne ani sami nemôžeme. Ich teória vychádza z výskumu našich génov. Niektorí totiž tvrdia, že takéto vábenie sveta je v niektorých jedincoch jednoducho geneticky zakódované.

V tomto prípade sa spomína evolučný biológ Justin Garcia, ktorý sa venoval výskumu génu DRD4-7R. Tento dopamínový receptor sa totiž spája s rôznymi prejavmi správania. Množstvo dopamínu v tele totiž spôsobuje, že sa určití ľudia správajú inak. Väčšmi riskujú, konajú rýchlo a impulzívne, majú potrebu skúšať stále nové veci (jedlá, miesta, nápady, partneri), ale aj ľahšie podliehajú rôznym závislostiam.

Spomínaný gén má údajne okolo 20% populácie, čo by vysvetľovalo, prečo len niektorí z nás zahoria po preskúmavaní a neboja sa zdvihnúť kotvy a vyplávať za novými zážitkami. Podľa vedcov kedysi slúžil na to, aby sa pravekí muži nebáli odísť z kmeňa, a tak mohli nájsť nové loviská a taktiež nové družky. Prevedením do dnešného moderného sveta, jednoducho cestovali za do dobrodružstvom a obživou.

Nateraz ešte nie je nič isté a spomínané informácie sú skôr dohadmi, no mohli by vysvetliť, prečo nás to niektorých láka ďalej od domov ako iných.

Zdroj/autor:dailymail.co.uk, SiSa, drom