Čierny deň: Tieto pamiatky v stredu zničilo zemetrasenie

 

V Taliansku sa hypocentrum hlavného otrasu s magnitúdou 6,0 nachádzalo v provincii Perugia juhovýchodne od mestečka Nursia v hĺbke iba štyri kilometre. Zem sa triasla v oblasti od regiónu Lazio cez Umbriu a Marche po pobrežie Jadranského mora. Slabé záchvevy zeme bolo cítiť aj v talianskej metropole Rím. Najväčšie straty zaznamenali v mestečku Amatrice, ležiacom asi 140 kilometrov severovýchodne od Ríma. Otrasy poškodili aj významné pamiatky v Nursii.

 

AMATRICE

Podľa archeologických nálezov bolo územie mestečka obývané už v praveku, našli sa aj pozostatky rímskych budov a hrobiek. Prvé písomné záznamy pochádzajú z roku 1012.

Hoci Amatrice nikdy nepatrilo k veľkým či významným mestám, na malej ploche sa tu podarilo zachovať množstvo historických a umeleckých pamiatok. K tým najznámejším patril kostol Sant´Agostino neďaleko mestských hradieb zo 14. storočia. Množstvo turistov sem prichádzalo obdivovať najmä nádherné rozetové okno a neskorogotický vstupný portál z roku 1428. V interiéri sa zas nachádzali vzácne maľby – Zvestovanie z roku 1491 a o rok mladšia Madonna s dieťaťom a dvomi anjelmi.

V meste ste ešte pred pár dňami mohli navštíviť aj ďalšie vzácne kostoly zo 14. a 15. storočia a mestskú vežu z 13. storočia. Uličky zas lemovali budovy zo 16., 17. a 18. storočia.

To všetko je teraz stratené pod sutinami. Len jedna pamiatka katastrofu prežila – veža s hodinami (16. stor.), ktoré sa zastavili presne vo chvíli, keď zemetrasenie navždy zmenilo tvár mestečka.

_________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________

_________________________________________________________________________________________

 

NURSIA

Otrasy postihli aj mestečko Nursia (Norcia). Osídlené bolo už v 5. storočí pr. Kr., najstaršie pamiatky však zanechali Rimania, ktorí si oblasť podmanili v roku 205 pr. Kr. Okolo roku 480 sa v Nursii narodil sv. Benedikt a jeho sestra sv. Scholastika, ktorí mestečko preslávili po celom svete. Sv. Benedikt (alebo Beňadik) sa považuje za "stvoriteľa" západoeurópskeho mníšstva. Samozrejme je práve podľa neho pomenované aj hlavné námestie v meste (San Benedetto). Benediktova socha tu dozerá na radnicu (Palazzo Comunale) z 13. storočia a o storočie mladšiu baziliku s gotickou fasádou, ktorej dominuje rozeta a portréty štyroch evanjelistov. Interiér kostola sv. Benedikta nesie románske, gotické aj barokové prvky a navštíviť v ňom môžeme aj kryptu s pozostatkami rímskych stavieb.

Na západe námestie lemuje pevnosť „Castellina“, v ktorej kedysi sídlili pápežskí vyslanci. Podľa návrhu slávneho architekta Vingolu s jej stavbou začali v roku 1554. V časoch Rímskej ríše stál na tomto mieste chrám, zasvätený bohyni Fortune. V 13. storočí ho zmenili na kresťanský kostol a jeho pozostatky môžeme vidieť v kobkách Castelliny aj dnes.

Vzácne historické stavby nájdeme aj inde v meste. Centrum mesta obklopujú obranné múry z 13. storočia, v ktorých sa stále zachovali vzácne stredoveké veže s vstupmi do mesta. Ulice lemuje množstvo aristokratických palácov a na Piazza Garibaldi stojí kostol sv. Františka, jeden z najkrajších príkladov gotického umenia v celej oblasti. Fasádu zdobí rozeta z roku 1385 a vo vnútri môžete obdivovať fresky z 15. a 16. storočia. Za návštevu rozhodne stojí aj malý chrám Tempietto v románsko-gotickom slohu z roku 1354.

Tieto pamiatky už jedno veľké zemetrasenie prekonali (1859), snáď sa ich podarí zachrániť aj teraz. Správy však hovoria, že včerajšie zemetrasenie vážne poškodilo katedrálu.

 

BAGAN

Zemetrasenie s magnitúdou 6,8 dnes otriaslo aj centrálnou časťou Mjanmarska. Médiá a očití svedkovia uviedli, že poškodilo asi sto budhistických chrámov v starovekom meste Bagan, v džungli ukrytom hlavnom meste prvého barmského kráľovstva. Najviac boli poškodené vrcholky chrámov.

Vznik Baganu sa datuje takmer na začiatok vzniku kresťanstva. Najväčší rozkvet zažil v 11. až 13. storočí, kedy sa stal hlavným mestom prvého barmského kráľovstva. Odhaduje sa, že v oblasti sa pôvodne nachádzalo vyše 13 tisíc rôznych stavieb a slávu Baganu pochovali až nájazdy vojsk mongolského Kublaj-chána. Do dnešnej doby sa tu dochovalo 2217 stavieb a nespočetne veľa ruín, ktoré patria medzi hlavné turistické ciele celej Ázie.

Za nádhernou scenériou s pagodami v obklopení bujnej zelene sa sem každý rok vydáva množstvo turistov. Po včerajšku však aj toto miesto vyzerá trochu inak.

 

 

Zdieľať článok na Facebooku