Z chlapca z ulice ikonou umenia: Viedenská Albertina vystavuje diela slávneho Basquiata

 

Filmový svet, módne domy  i svetové galérie mu zložili hold

Mnohí z vás poznajú amerického umelca Basquiata vďaka rovnomennému životopisnému filmu režiséra Juliana Schnabela z roku 1996, nabitého hereckými hviezdami na čele s Jeffreym Wrightom v role Basquiata a Davida Bowieho, ktorý stvárnil Andyho Warhola.

Slávny spevák vystupoval aj v dokumentárnom filme „Jean Michel Basquiat: The Radiant  Child“, ktorý natočila o tomto jedinečnom umelcovi Tamra Davis. Tento dokument sa premieta aj priamo na výstave v Albertine, kde sa cez archívne zábery dozviete o tomto umelcovi takmer všetko. Basquiatovu tvorbu môžete poznať aj skrz prestížne módne značky, ktoré si prepožičali viaceré motívy z jeho ikonických obrazov a vzdávajú mu tak hold vo svojich kolekciách.

Počas jesene sa môžete s jeho najznámejšími obrazmi zoznámiť na retrospektívnej výstave v galérii Albertina vo Viedni, ktorá potrvá až do 8. januára 2023. Obsahuje 50 hlavných diel z renomovaných verejných a súkromných zbierok a ponúka nový pohľad na najvýznamnejšieho predstaviteľa neo-expresionistického prúdu a ikonu 80. rokov.

 

Dieťa ulice

Jean-Michel Basquiat sa narodil 22. decembra 1960 v newyorskom Brooklyne haitskému imigrantovi a americkej matke s portorickým pôvodom. Vďaka svojmu pôvodu od detstva hovoril plynulo nielen po anglicky, ale aj španielsky a francúzsky. Mal aj skvelé kultúrne zázemie, keďže ho mama odmala často brávala do múzeí a galérii.

Od útleho veku tak získal kultúrny rozhľad, o ktorom sa jeho rovesníkom mohlo iba snívať. Mama bola na svojho syna veľmi naviazaná a venovala sa mu natoľko, že už v štyroch rokoch vedel čítať a písať. Bohužiaľ však trpela duševnou chorobou, čo neuniesol jej manžel a rozviedol sa s ňou. Syna súd zveril na výchovu otcovi, ktorý pre jeho umelecké sklony nemal zďaleka toľko pochopenia.

Keď sa Basquiat náhle rozhodol v sedemnástich rokoch ukončiť školu, otec ho vyhodil z domu. A tak sa z tínedžera stáva v podstate bezdomovec, ktorého vychováva a formuje newyorská ulica. Na ulici predával za 1 dolár svoje pohľadnice či tričká a po večeroch hrával s rockovou kapelou. Postupne sa však presadzuje ako graffiti umelec, ktorého inšpiráciou bol predovšetkým multikultúrny život newyorských ulíc 80. rokov. Ako černoch hovoril o problémoch cez svoje umenie. Kritizoval kolonializmus a rasizmus.

Tento výtvarný samouk sa stal  súčasťou rodiacej sa scény pouličného umenia graffiti a jeho sprayové nápisy na manhattanských múroch a staniciach newyorského metra mali sarkastický, často až dadaický obsah podpísaný tagom (pseudonymom) SAMO (Same old shit – Stále rovnaké sra*ky). Jeho kariéra je par excellence príkladom toho, ako sa graffiti v 80. rokoch presunulo z ulice do umeleckých ateliérov a následne odtiaľ aj do prestížnych galérii.

 

Inšpiratívne priateľstvo s Warholom

Z pouličného graffiti prešiel Basquiat na expresívnu maľbu na plátne, obsahujúcu texty a obrazy z populárnej kultúry. Tvoril pod vplyvom hip hopu, pop artu, klasického umenia, amerického expresionizmu a tvrdých drog. Jeho umelecká kariéra začala v krátkej dobe raketovo stúpať.

Čoskoro si vytvoril priateľstvá s najvýznamnejšími umelcami svojej éry, vrátane Davida Bowieho, Madonny, s ktorou prežil aj búrlivý vzťah, a najmä s vrcholným predstaviteľom pop artu Andym Warholom. Toho zaujali Basquiatove pohľadnice a pomohol talentovanému mladíkovi so vstupom do veľkého umeleckého sveta.

V priamej spolupráci s  Warholom namaľoval Basquiat v rokoch 1984 -1985 niekoľko diel, ako napríklad Apples and lemons či Highest crossing, z ktorých je zrejmá vzájomná inšpirácia. Zatiaľ čo Warhol sa vrátil k technike maľby zo začiatku svojej kariéry, Basquiat si pre zmenu prepožičal Warholom používanú techniku xeroxových kópií, ktoré komponoval do akrylovými farbami maľovaných obrazov (Natchez).

 

Priekopník svojej doby, ktorý inšpiruje dodnes

Kombinácia nespútaného života ulice a newyorských klubov s umením je v Basquiatovej tvorbe rovnako dôležitá ako spontánne prepojenie obrazov s textami či drsná hudba mladých, na okraj spoločnosti vytlačených prisťahovalcov. Jeho dielo je aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým a zostáva rovnako priekopnícke a vizionárske ako v čase svojho vzniku.

Basquiatove maľby sa zameriavajú na africké dedičstvo a problematické hierarchie v spoločnosti, pričom všadeprítomný rasizmus je témou, ktorú považoval za najdôležitejšiu a osobne relevantnú. Černošské motívy vo svojej tvorbe uctieval a popularizoval.

V jeho diele sa však odrážali aj vplyvy neo-expresionizmu, medzinárodného hnutia, ktorého sa v Basquiat v 80. rokoch stal výraznou súčasťou. Hlavnými rysmi jeho tvorby sa stali živé, kontrastné farby, ktoré sa na plátne premietajú dynamickými až prudkými pohybmi. Basquiat ako excentrický outsider a vykorisťovaná superstar svojej doby sa zaradil medzi najvýznamnejšie kľúčové postavy súčasného umenia.

 

Podmanil si svetové galérie

Veľmi skoro boli jeho obrazy vystavené v galériách v SoHo. Už ako 21-ročný bol najmladším umelcom, ktorý sa kedy zúčastnil na Dokumenta 7 v Kasseli a o rok neskôr vystavoval aj na Whitney bienále v New Yorku, prestížnej prehliadke súčasného umenia. Ešte za svojho života, v priebehu 80. rokov, sa ako jeden z prvých Afroameričanov dočkal výstavy v MoMA a ďalších prestížnych svetových a európskych galériách.

 

Oslnivú kariéru stopla smrť

Basquiatova kariéra, ktorá začala tak raketovo a počas ktorej sa dostal medzi smotánku americkej kultúry, však bola veľmi krátka. Trvala len desať rokov, pretože umelec už vo veku 27 rokov zomrel. Našli ho mŕtveho 12. augusta 1988 v jeho byte v New Yorku. Príčina smrti - predávkovanie heroínom. Dodnes však jeho tvorba vyvoláva záujem, je vystavovaný na prestížnych výstavách a jeho diela v aukciách lámu rekordy.

Obraz Untitled sa napríklad v roku 2017 predal za 110,5 milióna amerických dolárov, čím sa vtedy stal najdrahším dielom v histórii amerických umelcov. Až tento rok v máji prekonal tento rekord ikonický portrét herečky Marilyn Monroe od Andyho Warhola za 195 miliónov amerických dolárov, ktorý sa tak stal najdrahším obrazom amerického umelca dvadsiateho storočia.  

Basquiat počas krátkeho života stihol vytvoriť viac ako 600 malieb a 1500 kresieb a stal sa prvým výtvarníkom afroamerického a karibského pôvodu, ktorý sa celosvetovo preslávil. Jeho na jednej strane až detský pohľad na svet a spôsob umeleckého prejavu, na druhej strane zjavný intelektuálny presah, ktorý sa odráža do tém diel a všadeprítomných z graffiti odvodených slovných vstupov dohromady vytvárajú  výnimočnú originalitu, pôsobiacu aj 35 rokov po umelcovej smrti.

 

Ovplyvnil aj svet módy

Basquiat sa stal veľmi skoro aj módnou ikonou. Chvíľu sám predvádzal módu ako model na mólach pre svetové módne značky a predovšetkým bol známy svojím ležérnym a pritom veľmi autentickým štýlom. Na titulku prestížneho New York Times Magazine napríklad pózoval v tmavom obleku od Giorgia Armaniho, s bielou košeľou, kravatou a bosý bez topánok, čím dal najavo svoju nekonvenčnosť. Dokonca na obleky od Armaniho nakreslil aj niekoľko svojich motívov.

Módu inšpiruje Basquiat dodnes. Svetoví dizajnéri najčastejšie siahajú po jeho typických motívoch čmáraníc, diagramov, slov, viet, masiek, lebiek a kráľovskej koruny v pestrofarebných farbách, ktoré sú pre neho typické. Vidieť ich môžete v kolekciách Fiorucci, Off-White, Converse, Dr. Martens, Valentino či Coach a v roku 2021 si jeho motívy na oblečenie, ale i potlače na skateboardy, ruksaky či kryty na telefón prepožičal aj slávny francúzsky módny dom Yves Sain Laurent.

Počas jesene 2021 sa Basquiatov obraz „Equals Pi“ stal súčasťou reklamnej kampane s názvom „O láske“ amerického šperkárskeho gigantu Tiffany & Co., ktorá prezentovala obrí 128-karátový diamant so speváčkou Beyoncé a jej manželom Jay-Z.  Dôvodom, prečo si vybrali na prezentáciu práve jeho obraz v pozadí, je to, že jeho farba sa nápadne podobá ikonickej modro-zelenej farbe Tiffany, ktorá sa všeobecne označuje ako robin's egg blue.

 

Lístky sa dajú kúpiť aj online

Vstupenky na retrospektívnu výstavu diel Jeana-Michela Basquiata si môžete zakúpiť aj online z pohodlia svojho domova na https://shop.albertina.at/en/tickets/admission/.  Vstupné na výstavu je 18,90 Euro a platí aj na ostatné výstavy v Albertine. Za 3 eurá je k dispozícii aj audiosprievodca výstavou vo viacerých svetových jazykoch. Albertina je otvorená pre návštevníkov denne od 10. do 18 hod. a v stredu a piatok má predĺžené otváracie hodiny až do 21. hodiny. Výstava sa bude konať až do 8. januára 2023.

 

Autor: © Zoznam/Paavol Urbánek

Zdieľať článok na Facebooku