Temný deň histórie: Pri zemetrasení sa v Turecku zničili aj pamiatky obrovského významu

Zemetrasenie nastalo 33 kilometrov od veľkého mesta Gaziantep, a to v hĺbke 18 kilometrov, vyplýva z údajov Geologickej služby USA (USGS). Došlo k nemu o 4.17 h miestneho času (2.17 h SEČ) a asi o desať minút neskôr udrelo v oblasti zemetrasenie s magnitúdou 6,7. V pondelok o 13.24 h miestneho času (11.24 h SEČ) potom Turecko zasiahlo ešte ďalšie zemetrasenie s magnitúdou 7,5 s epicentrom neďaleko mesta Kahramanmaraš. Otrasy bolo cítiť od metropoly Ankara cez Cyprus až po pásmo Gazy a egyptskú Káhiru.

Gaziantep je metropolou rovnomennej provincie. Leží neďaleko rieky Eufrat pri hranici so Sýriou a s 1,8 miliónmi obyvateľov je šiestym najväčším mestom v Turecko. Prvé osídlenie sa datuje už do obdobia neolitu, veľký rozmach oblasť zaznamenala najmä ako súčasť Byzantskej ríše. Najvýznamnejšia pamiatka je však ešte oveľa staršia.

Dominantou Gaziantepu je hrad na kopci, ktorého súčasná podoba s 1200 metrov dlhým obvodovým kamenným múrom a 12 vežami je výsledkom stredovekej prestavby za cisára Justiniána I. v rokoch 527 až 565. Prvú pevnosť však na tomto mieste vybudovali Chetiti a rozsiahly hrad vznikol v 2. a 3. storočí na obranu Rímskej ríše.

Až do zemetrasenia v hrade sídlilo Panoramatické múzeum obrany a hrdinstva Gaziantepu, jeho budúcnosť je však otázna. Pri otrasoch bola totiž vzácna pamiatka rozsiahlo poškodená. Došlo k zrúteniu bášt aj oporného múru pri hrade a na ceste boli rozsypané trosky a železné zábradlia.

Škody rátajú aj v 230 kilometrov vzdialenom meste Malatya. Počas zemetrasenia tam bola zničená mešita Yeni, ktorá podobnému nešťastiu čelila už niekoľkokrát. Aktuálna stavba vyrástla na mieste staršej mešity Hacı Yusuf, ktorá bola zničená 3. marca 1894 taktiež z dôvodu otrasov Zeme.

Pri ďalšom zemetrasení 14. marca 1964 bola mešita Yeni vážne poškodená, na kupole a niektorých jej stenách sa objavili trhliny, ktoré si vyžadovali rozsiahle opravy. Podobný osud zrejme čaká stavbu čaká opäť.