EXTRA Paríž oslavoval

2010-07-15 09:30:00 |   |    | 

FRANCÚZSKO/ video - Tradičná vojenská prehliadka, ohňostroje, bály, bankety, pikniky a ľudová veselica charakterizujú vo Francúzsku 14. júl - Deň dobytia Bastily (Fête Nationale française).



Od historickej udalosti dobytia symbolu vtedajšieho feudálneho Francúzska uplynulo presne 221 rokov. Pri tejto príležitosti sa po celej krajine konajú rozsiahle oslavy. Tie najväčšie prebiehali v metropole Paríž.

Tohtoročné oslavy však zatienila účasť viacerých kontroverzných afrických lídrov a vojenských predstaviteľov z bývalých francúzskych kolónií. Podľa viacerých ľudskoprávnych aktivistov by mali skôr "sedieť vo väzení" a nie sa slobodne prechádzať po parížskych uliciach. Kritici tiež tvrdia, že ich účasť spôsobuje mylný dojem, že Francúzsko africkým kolóniám udelilo nezávislosť, hoci v skutočnosti za ňu väčšinou museli krvavo bojovať proti francúzskej nadvláde.

Francúzsky minister obrany Hervé Morin pre rozhlasovú stanicu France Info uviedol, že jeho vláda nemá informácie o prítomnosti akýchkoľvek vojnových zločincov na oslavách Dňa Bastily. "Toto sú krajiny, s ktorými udržiavame vzťahy, partnerstvo. Nevidím zmysel v tom, aby sme sa pre tieto otázky nechávali zaťahovať do súdnych procesov," vyhlásil.

Dôvodom pozvania afrických štátnikov a vojakov bolo tohtoročné 50.výročie vyhlásenia nezávislosti štrnástich bývalých francúzskach kolónií v Afrike. Kvôli svoje údajnej „pochybnej legitimite“ nebol pozvaný len madagaskarský prezident a neprišiel ani prezident Pobrežia slonoviny (Côte d'Ivoire).

Elysejský palác tento rok neusporiadal tradičnú slávnosť vo svojich záhradách. Zdôvodnil to nevyhnutnosťou - šetriť. Vlani hostina stála 700 tisíc euro. Sarkozyho manželka Carla v televízii povedala, že miesto záhradnej slávnosti jej manžel pozval na obed „francúzov a Francúzsky, ktorí vynikli svojou „prácou a svojou odvahou“.

 

Deň dobytia Bastily (Fête Nationale française) je pripomienkou dobytia pevnosti a väzenia Bastily 14. júla 1789. 

Tradičná vojenská prehliadka, ohňostroje, bály, bankety, pikniky a ľudová veselica charakterizujú každoročne Štátny sviatok Francúzskej republiky.

Dobytie nenávideného väzenia znamenalo začiatok francúzskej revolúcie. Bastila (Bastille) presnejšie Bastila svätého Antona, bola pôvodne pevnosťou na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Pevnosť slúžila ako posilnená obrana brány svätého Antona a hradieb vo východnej časti Paríža.

Huges Aubriot ju postavil najskôr so štyrmi vežami, čo zodpovedalo dobovému budovaniu pevností. Výstavba počas vlády kráľa Karola V. trvala od roku 1370 do roku 1383. Samotná budova bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká v úrovni veží. Okolo pevnosti sa priekopa, do ktorej napustili vodu zo Seiny. K štyrom vežiam boli dostavané ďalšie štyri.
     
Bastila sa používala ako väzenie už za vlády kráľa Ľudovíta XI., ale až kardinál Richelieu ju zmenil na štátnu väznicu. Bolo to zariadenie pre pomerne dobre situovaných ľudí (šľachticov, vysokej buržoázie), ktorí v nej mali k dispozícii pomerne veľké priestory s vyberaným jedlom a sluhami. Počet väzňov nikdy nepresiahol číslo 45. Avšak v Bastile boli aj cely pre "obyčajných" väzňov s oveľa horšími podmienkami pre výkon trestu.
     
Symbolom začiatku francúzskej revolúcie sa budova stala po tom, ako ju útokom 14. júla 1789 dobyl revolučne naladený ľud, ktorý v nej hľadal zbrane a pušný prach. O dva dni neskôr budovu úplne zbúrali, časť kameňov predal, povedané dnešným jazykom podnikateľ, Pierre-Francois Palloy ako spomienkové predmety. Zvyšná väčšia časť kameňov sa použila na výstavbu mosta Svornosti cez Seinu.
     
Deň 14. júl sa slávil ako sviatok už od roku 1790, ale v ďalších rokoch sa doboví vládcovia nevedeli dohodnúť, ktorý z dní sa má sláviť. Až v roku 1880 Senát schválil návrh zákona Benjamina Raspaila, ktorým bol 14. júl vyhlásený za štátny sviatok.
     
Pre obyvateľov Francúzska znamenal 14. júl vždy veľký úspech. V Paríži sa prakticky každý rok koná tradičná vojenská prehliadka, vyžadujúca si dokonalú prípravu. V roku 1994 sa na vojenskej prehliadke na Elyzejských poliach zúčastnili aj nemeckí vojaci z Európskych zborov (Eurocorps) na znak zmierenia oboch národov.

V období rokov 1974 až 1979 sa vojenské prehliadky konali na rôznych miestach Paríža: napríklad na námestí Bastily a Republiky, pri Vojenskej škole, na Dvore vo Vincennes. Od roku 1980 sú miestom vojenskej prehliadky Elyzejské polia.

Významným dátumom sa stal aj 14. júl 1989, keď krajina slávila 200. výročie revolúcie. Do Paríža vtedy prišli viacerí prezidenti.  V roku 2007 sa na vojenskej prehliadke zúčastnili aj príslušníci ozbrojených síl z ostatných 26 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska.

Pozval ich prezident Nicolas Sarkozy, aby zdôraznil oddanosť Európskej únii aj potrebu jednoty v rámci únie. Na Elyzejských poliach vtedy pochodovalo 35 slovenských vojakov a na návšteve Paríža sa zúčastnil aj vtedajší slovenský minister obrany František Kašický. 

 

Zdroj/autor: elysee,sita,tasr,čtk,drom (pozri aj Galériu)

VIDEO Paríž - Champs-Élysées. - 14.júl 2010



Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa