TURECKO Kuchyňa a iné radosti

Vďaka svojej zemepisnej polohe Turecko čerpá z vlastných zásob veľké množstvo rýb a ďalších darov mora a výhodné klimatické podmienky prinášajú po celý rok hojnosť čerstvej zeleniny a ovocia.

Z mäsa je v tureckej kuchyni najrozšírenejšia baranina. Nie je taká tučná ako naša baranina, pretože ovce sa nechovajú v Turecku pre vlnu, ale pre mäso, a to vonia bylinkami, ktorými sa pasú. Cukrovinky a dezerty vždy boli dôležitým a typickým prvkom tureckej kuchyne.

Plátky baraniny, odkrajované z úhľadného kužeľa na veľkom špíze, ktorý sa opeká nad ohňom, sa dá rozpoznať podľa vône už zďaleka. Čuchové bunky tiež príjemne podráždi vôňa morských rýb, opekaných na ražni. V tureckej kuchyni sa hojne využíva mleté mäso, predovšetkým na köfte, podobné našim fašírkam.

K jedlu sa pije obyčajná voda a hoci s Tureckom sa spája káva, oveľa rozšírenejším nápojom je čaj, bez ktorého sa nezaobíde žiadne posedenie. Tradičný nápoj ayran je slabo osolený nápoj vznikajúci rozriedením bieleho jogurtu vodou.

Z alkoholických nápojov je najtypickejší raki, ktorý sa pripravuje z hrozienok a dochucuje anízom. Podáva sa vychladený, zvyčajne zriedený vodou, čím získava bielu farbu. Dvíha náladu a rýchlo stúpa do hlavy.

Stravovacích zariadení je v Turecku celá škála od neformálnych jedální (locanta) a podnikov kebab, ktoré sú na každom rohu, cez útulné rodinné reštaurácie až po medzinárodné  fast foody a prvotriedne reštaurácie.

Turecké dezerty

Staré turecké príslovie radí: jedzte sladko a hovorte sladko. Cukrovinky a dezerty vždy boli dôležitým a typickým prvkom tureckej kuchyne. Platilo za čias Otomanov a rovnako to platí aj dnes.

Zaujímavé však je, že plnia aj dôležitú spoločenskú a rituálnu funkciu. Halva (helva), cukrovinka vyrábaná z krupice, sa podáva pri príležitosti veľkých zmien v živote človeka: narodení, smrti, odvedení do armády, návrate z púte, usadení sa v novom domove, prijatí do školy a jej absolvovaní; a takisto pri zvláštnych príležitostiach ako je modlitba za dážď atď.

Jedným z najdôležitejších sviatkov v tradičnom islamskom kalendári je koniec 30-dňového obdobia pôstu počas dňa v mesiaci ramadánu. Ľudové označenie sviatku ukončenia ramadánu v Turecku je „Seker Bayrami" (doslova cukrový sviatok), čo je akési vyvrcholenie prípravy štedrých dezertov, ktoré sa jedli po západe slnka počas posvätného mesiaca.

Tieto dezerty nie sú starostlivo pripravené iba z hľadiska prísad, ale aj z hľadiska ich vizuálneho pôsobenia a vzhľadu. Turecké dezerty a cukrovinky svedčia o bohatej histórii ľudovej kuchyne a geografie.

Dezert známy ako tavuk gögsü, ktorý sa robí z mliečnobieleho mäsa z kuracích pŕs, prišiel do antického Ríma zo Stredomoria a do Anatólie ho naspäť priniesli Rimania. Turecké šodó známe ako „kazan dibi" musí byť istotne jednou z najpríjemnejších častí mozaiky, ktorú Turci zdedili po starovekých civilizáciách v Anatólii.

Ďalej sa robieva ašure, sviatočný puding z obilných zŕn, cukru a hrozienok. Podľa legendy ho namiešali v palubnej kuchyni na Noemovej arche zo všetkého, čo zostalo v komore.

Puding sa tradične podáva v desiaty deň mesiaca muharrem podľa islamského kalendára - príprava várky „ašure" a jej rozdávanie susedom a známym je v mnohých oblastiach stále rozšíreným zvykom. Kuchyne v otomanských kuchyniach vytvorili jemnejšiu verziu „asure", ktorá sa rozmiešala a precedila; obyčajnejší ľud musel požuť zrná. A stále to s veľkým potešením robí.

Mnohé časti Otomanskej ríše prispeli kuchyniam v palácoch vlastnými miestnymi špecialitami, ktoré sa tam vylepšili a pretvorili na typickú otomansko-tureckú kuchyňu.

Dezerty z ovocia a zeleniny  - mnohé druhy čerstvého a sušeného ovocia sa zavárajú do kompótov, v ktorých je tekutina rovnako dôležitou zložkou ako ovocie samo. Na dezerty pripravované z marhúľ alebo fíg sa dáva poleva z čerstvej hustej smotany a niekedy aj posekaných vlašských orechov. Rovnaká poleva sa používa na „kabak tatlisi", nezvyčajný dezert, ktorý sa pripravuje varením kúskov tekvice v syrupe.

Mliečne dezerty  - rôzne pudingy, z ktorých niektoré sa pečú. „Keskul" je mliečny puding s kokosom. „Gullac" je chutná cukrovinka z tenkých pečených plátov v mliečnej poleve, do ktorej sa pridá ružová voda. „Tavuk gogsu" a „kazan dibi" sme už spomínali.

Dezerty z cesta - svetoznáma baklava, ako aj kadayif (pripravuje sa z nakrájaného cesta upečeného v syrupe, ktoré sa často plní pistáciami, vlašskými orechmi alebo hustou smotanou), revani (cukrovinka vyrábaná z krupice), hanim göbegi a sekerpare (dva druhy malých sladkých koláčikov), yogurt tatlisi (s jogurtom), badem tatlisi (s mandľami) a lokma (vyprážané kúsky cesta podávané v sirupe).

Zdroj/autor: kulturturizm.tr, vsetkooturecku, drom