Island, oheň vo vode

Islandská príroda je draho zaplatená krása. To, čo človek vníma zmyslami, je len klam. Strnulosť je ilúzia. Hlboko pod jeho nohami sa vytvára nová zemská kôra.

Island sa vynoril z mora len pred asi 16 000 rokmi a kôra je tu veľmi tenká. Má sotva osem až desať kilometrov, kým pod kontinentmi môže siahať až do hĺbky 40 kilometrov.

Island je súčasťou Stredoatlantického riftu, pásma, kde sa rozlomili litosférické platne. To pásmo, alebo, ak chcete, chrbát, ide pod vodami Atlantiku takmer od jedného pólu k druhému a všade sa odohráva to isté.

Podmorský chrbát miestami siaha až tri kilometre do výšky a zúria tu desiatky tisícok aktívnych sopiek. Horúca magma vystupuje, šíri sa do bokov, ďalej láme zemské platne a odtláča ich od seba.

Do údolí medzi nimi sa zároveň valí láva. Pri troche fantázie si to možno predstaviť ako hojacu sa ranu. Priestor medzi dvoma okrajmi sa postupne vypĺňa, „hojí“.

Island je súčasťou tohto riftu, avšak je jeho jedinou časťou, ktorá vystúpila spod vody. Stredom ostrova sa tiahnu až dva chrbty, a práve v tejto oblasti sú najmladšie vulkány.

Niektoré nemajú ani milión rokov, kým sopky na okrajoch Islandu sú staré sedem až osem miliónov rokov. Inými slovami, na východnom a západnom pobreží Islandu sa už „jazvy zahojili“ dávno, ešte v časoch, keď bol ostrov pod vodou.

V strede, kde sú najmladšie sopky, sa ešte len zaceľujú. Ešte inak, vlastnými očami sa môžeme pozerať, ako sa rodí nová pevnina. Možno nový kontinent. Presne takto totiž vznikali aj dnešné kontinenty, ibaže na to potrebovali štyri miliardy rokov. Ktovie, ako raz bude vyzerať svet.

Zdroj/autor: sita, Zuzana Zimmermannová, Peter Kubínyi, drom

VIDEO Island