Holandsko

2019-01-01 00:00:01 |   |    | 

Fakty

Názov krajiny: Holandské kráľovstvo
Hlavné mesto: Amsterdam
Rozloha: 41 526 km2
Počet obyvateľov: 17 215 830 (2018)
Štátne zriadenie: Konštitučná monarchia - koruna je dedená podľa zásady prvorodenosti v dynastii oranžsko-nasauskej. Ak nie je mužský potomok, nastupuje na trón žena.
Geografická poloha: západná Európa, pobrežie Severného mora,
zámorské územia: ostrovy Holandské Antily (do 10.10.2010) a Aruba v Karibskom mori.
Časové pásmo: Slovensko 0 hod.
Ubytovanie: Pozrite si výhodné ubytovanie v Amsterdame.
Podnebie:

mierne prímorské, ovplyvnené Golfským prúdom, zimy sú mierne a bez snehu, letá sú chladnejšie (priemerná letná teplota 16° C) s častými dažďami, na jeseň sú časté husté hmly

Predpovede.sk

POZRITE SI AKTUÁLNE POČASIE V AMSTERDAME

Mena: euro (EUR)
Jazyky: holandčina, frízština (v provincii Friesland od r. 1994)
Správne členenie: 12 provincií riadených provinčnými radami na čele s komisármi menovanými kráľovnou
Národnost. zloženie: Holanďania (80,8%), Nemci, Indonézania, Turci, Maročania, Indovia
Náboženstvo: katolíci (30%), protestanti (20%), bez vierovyznania (39%), iné
Diplomatické zast.:

Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva v SR
Fraňa Kráľa 5, 811 05 Bratislava [ukáž na mape]
Telefón: +421 2 5262 5081
E-mail: btl@minbuza.nl

Veľvyslanectvo SR v Holandsku
Parkweg 1, 2585 JG Den Haag, Holandsko
Telefón: +31 70 416 7777
Mobil (pohotovostný):  +31 653 361 210
Fax: +31 70 416 7783
E-mail: emb.hague@mzv.sk
Internet: www.mzv.sk/haag

Víza a doklady:

Pre vstup štátnych príslušníkov EÚ vyžaduje Holandsko platnosť cestovného pasu alebo občianskeho preukazu počas celej dĺžky pobytu v krajine. Cestovný pas musí byť vydaný v priebehu posledných desiatich rokov.

V prípade cestovania pre občanov SR do autonómnych súčastí Holandska (ostrovy Aruba, Curaçao, Sint Maarten a do „Karibskej časti Holandska“ – ostrovy Bonaire, Sint Eustatius a Saba) je pri cestovaní a pobyte do 90 dní nevyhnutné mať: platný cestovný pas minimálne 6 mesiacov pri odchode z územia; spiatočnú letenku/doklad o spiatočnej ceste. Víza nie sú potrebné.

Ministerstvo zahraničných vecí SR


O krajine

Dejiny: Územie dnešného Holandska je severnou časťou historického Nizozemska (medzi Severným morom a Ardenami, na území dnešného Holandska, Belgicka, Luxemburska a malej časti Francúzska). V staroveku ho osídlili germánske a keltské kmene, ktoré súperili o moc. V 1. stor. pred n. l. ho čiastočne ovládlo rímske impérium, v 8. stor. sa stalo súčasťou Franskej ríše.

V 10. stor. sa krajina rozdrobila na jednotlivé kniežatstvá, od 12. stor. vznikajú mestá, prekvitá obchod a remeslá. Po niekoľkých pokusoch o zjednotenie sa celé územie dostalo v r. 1477 do rúk Habsburgovcov. V 60. rokoch 16. stor. prepukla holandská buržoázna revolúcia a na severe vznikla Utrechtská únia, ktorá v r. 1581 vyhlásila Spojené provincie nizozemské. Ich nezávislosť uznali európske veľmoci.

V 17. stor. Holanďania získali veľké územia v Ázii, Afrike, Amerike a dočasne ovládli svetový obchod. V 18. stor. ich však z mnohých dŕžav vytlačila Veľká Británia a Francúzsko. V r. 1795 sa krajiny počas francúzskej revolúcie zmocnili francúzske vojská. Na Viedenskom kongrese bolo v r. 1815 vyhlásené Spojené kráľovstvo nizozemské, ktorému patrilo do r. 1830 aj Belgicko a Luxembursko. Od r. 1830 sa stalo samostatným kráľovstvom v dnešných hraniciach. V prvej svetovej vojne bolo neutrálne, v druhej ho obsadilo nacistické Nemecko. Do polovice 20. stor. patrilo k najväčším koloniálnym veľmociam, patrila mu napr. Indonézia, postupne však o kolónie prišlo.

Dnes mu patria iba malé zámorské územia v Karibiku (Aruba a Holandské Antily). Aj v súčasnosti je Holandsko jednou z najvýznamnejších európskych krajín. Preto si ho za sídlo vybralo viacero medzinárodných organizácií: OPCW (Organizácia pre zákaz chemických zbraní), ICJ (Medzinárodný súdny dvor), ICTY (Medzinárodný tribunál pre vojnové zločiny v Juhoslávii), Europol (Európsky policajný zbor), PCA (Stály arbitrážny dvor) a Úrad vysokého komisára pre národnostné menšiny OBSE.

Bezpečnost. riziká: Holandsko sa vo všeobecnosti považuje za bezpečnú krajinu. Dávajte však pozor na Amsterdam, Rotterdam, Haag a ďalšie veľké mestá, kde sú časté vreckové krádeže - kradnú sa peňaženky, kreditné karty, doklady, fotoaparáty a kamery, a krádeže bicyklov - násilné trestné činy sú zriedkavé. Vo väčších mestách je na niektorých odľahlých predmestiach považovaný pohyb v noci za nebezpečný. Najnebezpečnejším mestom je Amsterdam, najmä Zeedijk, známa štvrť nevestincov medzi námestiami Dam a Nieuwmarkt (Red Light District), ale aj okolie Kvetinového trhu a domu Anny Frankovej, lebo tam chodí množstvo turistov. Polícia, ambulancia a hasiči majú jedno všeobecné tiesňové číslo - 112.

Zdravotníctvo: Systém zdravotnej starostlivosti Holandska sa vyrovná so zvyškom Európy. Nemocnice sa väčšinou nachádzajú vo väčších mestách - približne 7000 lekárov a 170 nemocníc, v ktorých sa bez problémov dohovoríte anglicky. Za všetky ošetrenia , i prevozy sanitkou, sa platí v hotovosti.

Internet (.nl): www.visitholland.com, https://www.netherlands-tourism.com/, https://www.holland.com/

Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)

Bez záruky: Tisíce obyvateľov holandských zámorských území Sint Maarten a Curaçao v nedeľu 10. októbra 2010 oslavovali získanie vyššej autonómie v dôsledku rozpadu Holandských Antíl, ktoré cez víkend definitívne zanikli. O polnoci zo soboty na nedeľu (nedeľa 6.00 SELČ) predstavitelia vo Philipsburgu a Willemstade zvesili tradičné antilské vlajky a nahradili ich vlastnými symbolmi. V nedeľu ráno následne zložili prísahu členovia parlamentov a lídri oboch "nových" karibských území. Zmena ich štatútu je pritom z veľkej časti symbolická, keďže vysokú mieru autonómie využívali aj počas 56-ročnej existencie Holandských Antíl. Na čele Sint Maartenu a Curaçaa zostáva holandská kráľovná a ich obyvatelia sú naďalej holandskými občanmi. Tamojšie vlády však získajú rozšírené právomoci podobne ako v prípade Aruby, ktorá sa odčlenila už v roku 1986. Obe územia budú môcť samostatne vyberať dane, pričom si zachovajú spoločnú centrálnu banku a najvyšší súd. Konečná podoba samosprávy bude známa až v nasledujúcich týždňoch, keď novozvolení predstavitelia plánujú doriešiť mnohé sporné otázky. Okrem Sint Maartenu a Curaçaa sa od nedele zmenil aj štatút holandských ostrovov Saba, Sint Eustatius a Bonaire, ktoré na rozdiel od ostatných častí bývalých Holandských Antíl prechádzajú pod priamu správu Holandska. (sita/ap)

Doprava

Cesty a autostrády: Holandsko má dobré cesty do Belgicka a Nemecka a trajektové spojenie s Veľkou Britániou. Krajina má tiež rozsiahlu, veľmi dobre udržiavanú a modernú diaľničnú sieť. Zelená značka E označuje medzinárodnú autostrádu, červená značka A národnú autostrádu a žltá značka A cestu prvej triedy. Najvyššia povolená rýchlosť je 50 km/h v obci, 80 km/h na ostatných cestách a 120 km/h na autostrádach. Hranice sú otvorené v súlade s podmienkami Schengenskej dohody. Autá môžu byť na hranici zastavené kvôli náhodným kontrolám, avšak stáva sa to iba zriedka. Hlavná cesta je označená len výnimočne, treba si všímať všetky, aj malé uličky po pravej strane, lebo platí pravidlo pravej ruky. Veľkú pozornosť treba venovať hustej premávke na bicykloch. Pri kolízii s cyklistom zvyčajne dávajú vinu vodičovi. Cudzinec, ktorý pricestuje požičaným autom, musí mať notársky overené povolenie majiteľa auta v holandčine, nemčine nebo angličtine.

Autobusová doprava: hustá sieť diaľkových i lokálnych liniek po celej krajine. Cestovné je podobné vlakovému.

Železničná doprava: Holandsko má modernú a hustú železničnú sieť. Vysokorýchlostné vlaky môžu byť najpohodlnejším spôsobom dopravy medzi hlavnými európskymi mestami. Myslite na to, že zatiaľ, čo niektoré nízkonákladové letecké spoločnosti ponúkajú lacné letenky, medzinárodné vlakové linky spájajú mestské centrá a nie letiská, ktoré sú zvyčajne na odľahlom mieste. Vlaky navyše ponúkajú viac priestoru na nohy a neúčtujú si poplatky za batožinu. Spoločnosť Nederlandse Spoorwegen má dva typy vlakov : InterCity (medzimestské rýchlovlaky) a miestne vlaky. Využiť môžete tiež celý rad zliav - ešte výhodnejšie je zakúpiť si spiatočný lístok. Výhodné sú aj osobitné programy, ako napr. pas Zomertoer Plus (na cesty vlakom, autobusom a MHD), Dagkaart (jednodenná jazda viacerými vlakmi) a Rail Idee (zvýhodnené lístky do zaujímavých miest pre turistov).

Letecká doprava: Holandsko má šesť letísk s pravidelnou dopravou. Letisko Schiphol, nachádzajúce sa neďaleko Amsterdamu, je európskym uzlom a štvrtým najväčším letiskom v Európe. Je hlavným centrom národného dopravcu KLM, ktorý je aj najstaršou leteckou spoločnosťou na svete. Do Holandska lietajú aj mnohé nízkonákladové spoločnosti, ako Jet2, Easyjet, Transavia a mnohé iné. Z letiska Schiphol je možné využiť  vynikajúce priame železničné spojenia do Amsterdamu, Rotterdamu, Haagu, Utrechtu a mnohých ďalších miest. Medzinárodné vysokorýchlostné vlaky premávajú do Antverp, Bruselu a do Paríža.

Trajektová doprava: slúži pre dopravu medzi ostrovmi a pevninou.

Mestská hromadná doprava: Holandsko má dobre organizovaný systém verejnej dopravy. Do väčšiny dedín je možné dostať sa verejnou dopravou. Holandský systém verejnej dopravy sa skladá zo železničnej siete, ktorá je rozšírená o sieť mestských a medzimestských autobusov. Amsterdam a Rotterdam majú aj sieť metra, hoci každá len niekoľko riadkov. Rotterdamská linka E však premáva až do Haagu. Amsterdam, Rotterdam a Haag majú rozsiahle siete električiek. Utrecht má len dve električkové linky, ktoré slúžia hlavne ako spojenie s okolitými predmestiami Nieuwegein a IJsselstein. Po celej krajine platí strippenkaart s jednotnou sadzbou. Týmto osobitným lístkom možno cestovať všetkými druhmi MHD i prímestskými autobusmi a vlakmi. Lístky sa vyplatí kupovať mimo dopravného prostriedku, hoci ich predáva aj vodič. Uňho sú však drahšie.

Bicykle: Holanďania ich majú asi 13 miliónov, sú najčastejším dopravným prostriedkom na cestu do práce, školy i za nákupmi. Platí nepísané pravidlo, že cyklista má vždy prednosť, takže cyklisti dosť často jazdia neohrozene aj na červenú.

Musíte vidieť

Hlavné mesto Amsterdam leží na niekoľkých ostrovoch; spája ich štyristo mostov. Mnohým pripomína Benátky, pretože veľa budov stojí nad vodou na koloch. Už v 13. stor. tu vznikla rybárska dedinka Amestelledame, ktorá sa čoskoro stala mestom – centrom obchodu v západnej Európe a jedným z najdôležitejších prístavov. Turisti začínajú prehliadku na námestí Dam pred klasicistickým kráľovským palácom z polovice 17. stor., s vežou so zvonkohrou, vysokou vyše 50 m. Neďaleká katedrála Nieuwe Kerk je miestom korunovácií holandských kráľov a vo Wester Kerk, renesančnom kostole s barokovým interiérom, je hrob maliara Rembrandta van Rijna. V meste je jeho pamätník i Rembrandtov dom s mnohými umelcovými kresbami. Jeho diela sú i v galérii Sixsche. Atrakciou sú vyhliadkové plavby na lodiach plávajúcich po grachtoch (kanáloch).

Veľké prístavné mesto Rotterdam vzniklo v 13. stor. ako rybárska dedinka. Atrakciami sú Múzeum lodí, Múzeum námorníctva, Poplatkové múzeum s expozíciou o vyberaní daní, ciel a poplatkov a Museum De Dubbelde Palmboom s prácami starých remeselníkov a dokumentmi o práci lodníkov. Vyhľadávané sú aj plavby po prístave.

Haarlem (západne od Amsterdamu, 150 tis. obyv.) je známy pestovaním hyacintov. V kostole Grote Kerk na námestí Grote Markt je organ s 5000 píšťalami. Údajne na ňom hral aj W. A. Mozart.

Centrom provincie Frízsko je mesto Leeuwarden ( 85 tis. obyv.), ktoré vo svete preslávili zlatníci a kovotepci. Nájdete tam rodný dom legendárnej tanečnice a špiónky Mata-Hari, dnes múzeum Frízskej literatúry.

Postavením priechodu cez rieku položili Rimania ešte v staroveku základy neskoršieho obchodného mesta Maastricht.

Najznámejšie pravidelné kvetinové trhy sa konajú v mestách Delft, Utrecht a Amsterdam. Dominujú im najpopulárnejšie holandské kvety – tulipány alebo narcisy. V krajine sa usporadúvajú veľkolepé kvetinové festivaly a sprievody s vozmi ovenčenými hyacintmi a narcismi. Jednou z najslávnejších výstav kvetov na svete je Floriade, ktorá sa koná iba raz za 10 rokov. Ostatná bola v r. 2002. Kuriozitou je každodenná kvetinová burza v Aalsmeere pri amsterdamskom letisku.

Od polovice apríla do polovice septembra sa konajú každý piatok predpoludním v mestečku Alkmaar tradičné národné trhy syrov. Pre veľký záujem chodia do Alkmaaru špeciálne syrové expresné vlaky z veľkých holandských miest. V mestečku je aj Múzeum syrov.

Na prehliadku lákajú symboly krajiny – tisícka posledných veterných mlynov. Pred 150 rokmi ich bolo okolo 10-tisíc. Najznámejšie sprístupnené sú v Heusdene, Kinderdijku, Zaanse Schanse, Schermere, Schiedame a Aalsmeere.




Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa