Nevšedné zákutia slovenskej prírody: Unikáty, ktoré obdivuje celý svet

14.07.2016 |   |    | 

Leto je ako stvorené na krátke i dlhšie výlety. Už ste sa rozhodli, čo by ste chceli vidieť? Vyberte sa tento rok odhaľovať tajomstvá slovenskej prírody, nie je ich málo. Máme pre vás zopár zaujímavých tipov, ktoré ste možno ešte nevideli. Inšpirujte sa a budete sami prekvapení, aké nevšedné zákutia v slovenskej prírode objavíte.



 

MEGOŇKY

To, čo máme u nás na Kysuciach, obdivujú turisti až v ďalekej Kostarike, na Novom Zélande či v pralesoch Južnej Ameriky. Za svetovou raritou teda naozaj nemusíme cestovať tisícky kilometrov, stačí sa vybrať do Čadce, presnejšie do časti Milošová a ešte presnejšie do osady Megoňky. Práve tam nájdete niečo nevídané a doslova až tajomné - desiatky obrovských kamenných gúľ neznámeho pôvodu priamo v stene kameňolomu. Geológovia nevedia presne vysvetliť, odkiaľ sa tam vzali. Najväčšia guľa má priemer asi 3 metre a jej hmotnosť odhadujú na 30 ton. V roku 2003 bolo toto územie celkom oprávnene vyhlásené za prírodnú pamiatku.

 

PARÍŽSKE MOČIARE

Vedeli ste o tom, že na Slovensku máme Parížske močiare? Rozprestierajú sa medzi obcami Strekov, Gbelce a Nová Vieska, neďaleko Nových Zámkov, v údolnej nive regulovaného potoka Paríž. Odkiaľ majú potok a močiare svoje nezvyčajné meno? Bolo to v roku 1800, keď povolal gróf Pálfy do tejto oblasti inžiniera priamo z Paríža, aby vytvoril jazero alebo močiar a odviedol tak vodu z okolitej poľnohospodárskej pôdy. Podarilo sa a dnes sú čarovné Parížske močiare s rozlohou 184 hektárov najväčším trstinovým močiarom na Slovensku.

Táto oblasť je známa nielen nádhernou prírodnou scenériou, ale aj ako domov 500 najrôznejších druhov hmyzu, 160 druhov pavúkov a koscov a neuveriteľných 171 druhov vtáctva, z ktorých mnohé sú veľmi vzácne. Medzi obyvateľov tejto oblasti, ktorá bola vyhlásená v roku 1996 za Národný park,  patrí aj vzácna vydra riečna a korytnačka močiarna. Skrátka – výborný tip na výlet pre milovníkov prírodných zákutí ako vystrihnutých z romantického filmu.

 

DEMÄNOVSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA

Kde sa najlepšie schladíte, keď sa teplomer šplhá do astronomických výšok? V jaskyni. Napríklad  v Demänovskej ľadovej, pretože ani v najhorúcejšom lete tu nevystúpi teplota nad 3°C. Preto sa pred vstupom do jaskyne teplo obujte a oblečte. Jaskyňu nájdete na Liptove, v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry.

Prvé zmienky o jaskyniach v Demänovskej doline pochádzajú z roku 1299 a prvá konkrétna zmienka o Demänovskej ľadovej jaskyni je z roku 1672. J. P. Hain tu našiel kosti jaskynných medveďov a považoval ich za dračie – odtiaľ pochádza staré pomenovanie Dračia jaskyňa. Ak sa rozhodnete navštíviť tento prírodný skvost, pôjdete v šľapajach  M. M. Hodžu, S. Chalupku či G. Féjerpataky – Belopotockého, ktorí na stenách zanechali svoje podpisy.

Jaskyňa je dlhá 2445 m s výškovým rozdielom 57 m. Chodby sú riečne modelované a nájdete tu Čiernu galériu, Jazernú i Medvediu chodbu aj množstvo dómov - Štrkový, Veľký, Belov, Halašov aj Dóm trosiek. Nádherná ľadová výzdoba krášli spodné časti jaskyne, najmä Kmeťov dóm. Na viacerých miestach sa zachovala pôvodná sintrová výplň vo forme stalaktitov i stalagnitov.  Prehliadka jaskyne trvá 45 minút.

 

ROPNÝ PRAMEŇ

Mohlo by sa stať Slovensko ropnou veľmocou? Neďaleko malebnej kysuckej dediny Korňa na úpätí Beskýd môžu turisti na svojich potulkách natrafiť na európsky unikát – Korňanský ropný prameň. Toto malé ropné jazierko tvorí unikátny prirodzený povrchový výver ropy s občasnými výronmi metánu, ktorý sa sám zapaľuje.  Zachoval sa ako jediný ropný prameň na Slovensku, dokonca aj v strednej Európe a v roku 1984 bol vyhlásený za prírodnú pamiatku.

Podľa legendy prameň objavil pytliak, ktorý prenasledoval zver a zapadol doň. Dokonca aj povesť zo 17. storočia hovorí o čiernej vode v lesoch pri Turzovke, kam chodili piť čerti.

Nemyslite si, že odborníci neskúšali v okolí vŕtať, ale nepochodili, a tak sme sa nezaradili medzi ropné veľmoci. Ropy bolo málo, ťažba by sa neoplatila. Ropný prameň v Korni zostal teda len vyhľadávanou turistickou atrakciou tohto regiónu. 

 

SANDBERG

Máte doma archeológa začiatočníka? Ak áno, mali by ste spolu „preskúmať“ Sandberg - významné paleontologické nálezisko  na okraji Bratislavy, skoro na hraniciach s Rakúskom. Samozrejme, máme na mysli len turistickú prechádzku, žiadne vykopávky. Sandberg je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla v chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Tento atraktívny kopec vás vráti do pradávnej histórie. Odborníci odhadujú, že najstaršie geologické vrstvy sú staršie ako 100 miliónov rokov. Sandberg kedysi v treťohorách obmývalo more a odborníci tu našli okolo 300 vzácnych skamenelín  - ulitníky, lastúrniky, ježovky, zuby žralokov, pozostatky korytnačiek ba dokonca obrovský stavec veľryby. Keď si za cieľ svojho výletu vyberiete Sandberg, akoby ste pomyselne listovali v knihe dejepisu, geológie a biológie. Aj dnes tu rastie množstvo ohrozených a chránených druhov rastlín, aké inde nenájdete. Takže netrhať, len obdivovať!

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
4.8/5 (20 hlasov)

Sobota, 23. september. 2017. Meniny má Zdenka.

Najnovšie príspevky

Foto dňa