Ludrová na Liptove: Ranogotický kostolík ukrýva podľa legendy veľký templársky poklad

"Povráva sa, že pod kostolom pochovali majstra templárskeho rádu Johana Gottfrieda von Herbersteina, dokonca s veľkým pokladom. Avšak je to len legenda, pretože žiadne takéto sídla sa v Liptove nevyskytovali. Ak bol na severnom Slovensku trvalejšie prítomný niektorý z rytierskych rádov, boli to johaniti. K tomuto omylu nechtiac zaviedol pod vplyvom dobovej literatúry fundovaný odborník Štefan Nikolaj Hýroš. O tejto skutočnosti mali existovať hodnoverné správy, no neboli pravdivé," povedal pre TASR Karol Dzuriak z Liptovského múzea v Ružomberku.

Starobylý kostolík má za sebou rôzne obdobia. V priebehu vekov chátral a v polovici 19. storočia bol mimoriadne zničený. Zachránila ho vtedy rodina donátorov z rodu Rakovských pochádzajúcich z Liptovskej Štiavnice. Legenda hovorí, že po jeho komplexnej obnove opäť zakvitla stará, v súčasnosti približne 350-ročná lipa, ktorá už bola v tej dobe úplne vyschnutá.

O vidieckom kolonizačnom kostolíku sa medzi domácimi traduje aj niekoľko strašidelných povestí, ktoré tomuto tajuplnému miestu uprostred šírej dolnoliptovskej krajiny veľmi pristanú. "Jedna z nich spomína, že na sviatok všetkých svätých sa tu o polnoci na omši schádzajú duchovia dávno zomretých predkov súčasných obyvateľov okolitých obcí. Stretol som sa aj v dnešnej dobe s ľuďmi, ktorí spomínali, že ich rodičia alebo starí rodiča údajne mali takéto zážitky," ozrejmil Dzuriak.

Ďalšia z povestí rozpráva o kňazovi, ktorý sa dopustil zlého skutku, a tak sa teraz za trest počas búrlivých nocí preháňa okolo kostola na kočiari, z ktorého šľahajú ohnivé plamene a vezme so sebou každého, kto sa rúha. "Jedna povesť sa viaže k šľachtičnej Magdaléne Rakovskej, ktorá čakala nemanželské dieťa so svojim príbuzným. Keďže si ho nemohla zobrať, bála sa hanby, vyhľadala bylinkárku, ktorá jej dala byliny. Plod sa z nich postupne otrávil a dieťa sa narodilo mŕtve. Tajne ho pochovala, no ona kvôli tomu nenašla pokoj," vysvetlil historik Liptovského múzea. Kostru dieťaťa vraj našli v kaštieli v Liptovskej Štiavnici, ktorý dnes už neexistuje, nálezcovia tieto ostatky pochovali. No dovtedy sa podľa legendy z múrov tohto kaštieľa ozýval detský plač.

"Stali sa tu aj zaujímavé historické udalosti. Napríklad v polovici 15. storočia, keď vtedajší zemepán Liptovskej Štiavnice zvádzal boj o držbu niekoľkých okolitých dedín, tak sa mu podarila veľmi zvláštna vec. Počas bohoslužieb v tomto kostolíku zajal celú ružomberskú mestskú radu na čele s richtárom a nechal ich uväznených vo svojom kaštieli, kde ich držal niekoľko mesiacov a nútil ich vykonávať najšpinavšie práce," uviedol.

Interiér gotického kostola Všetkých svätých v Ludrovej je cenným svedectvom stredovekej nástennej maľby. Na severnej stene pôvodnej lode sa nachádza figurálny triptych s postavami Panny Márie Ochrankyne, Krista Trpiteľa a svätého Jána Krstiteľa, vytvorený okolo roku 1400. Svätyňu kostola zdobí unikátny christologický cyklus, ktorý vznikol okolo roku 1420. Je zaujímavým príkladom miestnej podoby internacionálneho gotického slohu, ovplyvneného vzormi knižnej, nástennej a tabuľovej maľby a českého krásneho slohu. Maliarska výzdoba radí ludrovský kostol medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky regiónu i celého Slovenska.

Kostolík stojí v poli asi kilometer od Ružomberka mimo samotnej obce Ludrová, neďaleko obce Štiavnička. Ako expozícia Liptovského múzea je počas letnej sezóny voľne sprístupnený, vstupné je 1 euro pre dospelého a 50 centov pre dieťa, príplatok je za fotenie a natáčanie.

Od 1. mája do 2. októbra je otvorené vždy v sobotu a nedeľu od 13. do 17. hodiny. V lete (1.6. do 18.9.) okrem víkendu aj od utorka do piatka od 10. do 17. hodiny. Inokedy je potrebné sa vopred ohlásiť. Bližšie informácie na tel. č.: 0917 120 693 alebo na stránke múzea.