Dedina, ktorú musíte spoznať: Hronsek sa pýši pamiatkou UNESCO aj vzácnym vodným hradom

09.10.2017 |   |    | 

Ročne dedinu Hronsek v Banskobystrickom okrese navštívi okolo 11.000 turistov. Dôvodom je vzácny drevený artikulárny kostol zapísaný do zoznamu UNESCO, ktorý je pre turistov magnetom. Obec má však oveľa viac významných historických pamiatok a prírodných krás, o ktorých návštevníci z okolia, ale aj zo zahraničia často ani netušia.



 

Obec leží na ľavom brehu rieky Hron vo Zvolenskej kotline, v bezprostrednom zázemí Banskej Bystrice a len pár kilometrov od Zvolena. Podľa starostu obce Miroslava Ostrihoňa hoci je Hronsek malou lokalitou, je mimoriadne bohatou na historické pamiatky. V zozname národných kultúrnych pamiatok je ich zapísaných až 19.

Dejiny Hronseka sa začínajú koncom 13. storočia. Oblasť bola kráľovským majetkom a kráľ Belo IV. ju daroval zvolenskému županovi Radunovi Oszlárovi za zásluhy v boji proti Tatárom. Táto donačná listina je prvým písomným dokumentom, ktorý sa vzťahuje na uvedenú oblasť. Na tomto území neskôr Radun založil Radvaň, jeho syn Volkan Vlkanovú a syn Myko Mičinú. Platnosť donácie v roku 1293 potvrdil aj panovník Ondrej III.

Najstaršia správa spomína Hronsek v roku 1500 pod názvom Zyklafalu, neskôr Czwiklafalva (z nemeckého zwickel=klin a maďarského falva=dedina). Názov Garanszeg sa objavil v 16. storočí a vo voľnom preklade z maďarčiny znamená Hronklin. Postupne sa obec volala Hronec (1806), Hronsek-Skalka (1920), Garansek (1927) a od roku 1946 Hronsek.

Jej historickým symbolom je plť s dvomi veslami podľa odtlačku historickej pečate z roku 1852 zachovaného v Štátnom oblastnom archíve v Banskej Bystrici. Upozorňuje na rieku Hron a skutočnosť, že obyvatelia obce sa v minulosti venovali pltníctvu.

Dominantou Hronseku je drevený artikulárny kostol v zozname UNESCO, ktorý začali stavať v roku 1725 v dobe, keď nebolo povolené budovať evanjelické chrámy. V roku 1847 v ňom uzavrel manželstvo básnik Andrej Sládkovič s hronseckou devou Antóniou Júliou Sekovičovou.

Už teraz sa však stáva pýchou obce aj goticko-renesančný vodný hrad, ktorý je najstaršou stavbou v obci a vlastnili ho viaceré šľachtické rody. Hrad s vodnou priekopou a padacím mostom sa datuje do roku 1576, ale samotná stavba pochádza už z poslednej tretiny 14. storočia. Hrad patril Géczyovcom, vlastnili ho však viaceré šľachtické rody. Jeho pivnice slúžili kedysi ako väzenie, neskôr za čias Rákocziho povstania na razenie mincí. Každý majiteľ si stavbu prispôsoboval svojim požiadavkám. Neskôr sa dostal do správy pamiatkového úradu a dnes je v súkromných rukách.

Od roku 2002 prechádza rozsiahlou rekonštrukciou a tá sa blíži ku koncu. Je tam kongresová sála, reštauračné priestory, vináreň a má byť aj wellness. V podkroví je ubytovacia časť. Jeho návštevníci budú môcť obdivovať napríklad fresky, ktoré zdobili steny niekdajších reprezentatívnych miestností. Dozvedia sa aj legendu o Julianne, dcére dedičných pánov Géczyovcov, ktorá sa vydala za kuruckého kapitána Korponayho a za špionáž bola vo Viedni popravená. Mór Jókai postavu Julianny opísal v známom románe Levočská biela pani.

Soosovsko-Géczyovský barokový kaštieľ z roku 1775 na svoju obnovu ešte len čaká. Napriek rôznym snahám v minulosti kaštieľ zostal vo vlastníctve Hronsečanov, ktorí sa snažia nájsť peniaze na rekonštrukciu. Podľa starostu je potrebných asi milión eur, len reštaurovanie nástenných malieb si vyžiada do 500.000 eur. Objekt má však potenciál na organizovanie výstav, seminárov, kongresov, svadieb, koncertov či iných kultúrno-spoločenských podujatí. V jeho záhrade rastie viac ako 200-ročný dub, ale aj rovnako stará, 25 metrov vysoká lipa, ktorá údajne patrí medzi najkrajšie exempláre na Pohroní.

 

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
5.0/5 (3 hlasov)

Streda, 18. október. 2017. Meniny má Lukáš.

Najnovšie príspevky

Foto dňa