Tip na výlet: Slovenský kras očarí jaskyňami i malebnou prírodnou scenériou

2020-10-29 12:00:00 | | |

Cukrovú homoľu v Zádielskej doline spájajú s príbehom o kavyli
Zdroj: TASR – Milan Kapusta

Východ Gemera obkolesujú na severe Volovské vrchy ako najvýchodnejšia časť Slovenského rudohoria, na juhu sa rozprestiera jedna z najzaujímavejších prírodných častí Slovenska – Slovenský kras.

predošlé

nasledujúce

Tornaľa

Na rieke Slanej na juhu Gemera leží mestečko Tornaľa, pred rokom 1990 Šafárikovo. Archeologické nálezy potvrdzujú, že lokalita bola osídlená od doby bronzovej. Neďaleko sa nachádzajú ruiny Gemerského hradu.

Plešivec, Domica

Na sútoku rieky Slanej s riečkou Štítnik sa nachádza mestečko Plešivec, ktoré je tiež dôležitým dopravným uzlom. Južne od Plešivca, na svahoch Silickej planiny, sa nachádza Domica, najväčšia jaskyňa Slovenského krasu. Spoločne s maďarskou jaskyňou Baradla tvorí jaskynný systém s celkovou dĺžkou 25 kilometrov. Domica je dlhá 5358 metrov, z čoho od roku 1932 pre verejnosť sprístupnili okruh s dĺžkou 1315 metrov. Jaskyňu objavil Ján Majko 3. októbra 1926.

Na snímke prístav v jaskyni Domica pri Kečove v okrese Rožňava, v ktorom v rokoch 1958 až 1962 končila tzv. veľká plavba po jaskyni.

Slovenský kras

Viac než 78 percent lesov a vyše 1350 jaskýň - aj to je národný park a biosférická rezervácia Slovenský kras. Územie s plochou 346 štvorcových kilometrov tvorí sústava náhorných plošín s množstvom podzemných i povrchových krasových javov, kaňonov riek a tiesňav, ktoré tieto planiny od seba oddeľujú.

Silická planina

Na východ od Plešivca smerom k maďarskej hranici sa nachádza známa Silická planina, náhorná plošina vo výške od 500 do 634 metrov nad morom. Jej územie na západe ostro ohraničuje kaňon Slanej, na juhu susedí s Rimavskou kotlinou a na severe ju od Rožňavskej kotliny oddeľujú strmé stráne. Práve takéto náhorné plošiny so strmými svahmi a s kaňonmi sú typické pre planinový typ krasu. Ďalším príznačným útvarom sú škrapy, skaly s ryhami. Rezerváciou sú napríklad Kečovské škrapy pri Kečove. Uprostred planiny ležia obce Silica a Silická Brezová.

Brzotínska skala na severnom okraji Silickej planiny v Národnom parku Slovenský kras nad obcou Brzotín, okres Rožňava, umožňuje pohľady do Rožňavskej kotliny ležiacej medzi Slovenským krasom, masívom vrchu Turecká (Revúcka vrchovina) a Volovskými vrchmi, podcelkami Slovenského rudohoria.

Gombasecká jaskyňa

Patrí k jaskyniam s najmalebnejšou kvapľovou výzdobou a zároveň sa vyznačuje veľmi priaznivými mikroklimatickými pomermi, pre ktoré sa tu v minulosti pokusne liečili ochorenia dýchacích ciest. Dnes je sprístupnených 300 metrov z celkovej dĺžky 1,5 kilometra. Jaskyňa leží v katastri obce Slavec.

Informačná tabuľa pri vstupe do jaskyne. Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Nachádza sa v katastri obce Slavec pri Plešivci, okres Rožňava. Jaskyňa je najmä výskytom sintrových brčiek – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Krásnohorská jaskyňa

Nachádza sa bližšie ku Krásnohorskému Podhradiu. Sprístupnená trasa s dĺžkou 450 metrov vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, ktorý s výškou takmer 33 metrov patrí medzi najväčšie kvaple sveta.

Kvapeľ rožňavských jaskyniarov v Krásnohorskej jaskyni

Rožňava

Mesto s prvou písomnou zmienkou z roku 1291 je späté s baníckou tradíciou, ťažilo sa tam zlato, striebro, meď a železná ruda. Historické jadro má tvar priestranného štvorcového námestia, ktoré je najväčšie svojho druhu na Slovensku. Dominuje mu mestská veža ako súčasť radnice, spomedzi množstva pamiatok možno spomenúť Katedrálu Nanebovzatia Panny Márie, gotickú stavbu pôvodne z 13. storočia, prestavanú v 15. a 16. storočí.

Krásna Hôrka

Jeden z najznámejších hradov na Slovensku zachvátil v marci 2012 požiar, odvtedy je zatvorený. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1333, od roku 1961 je národnou kultúrnou pamiatkou.

Betliar

Opäť ide o jeden z najznámejších kaštieľov na Slovensku. V 18. storočí ho postavili na základoch staršieho renesančného hradu. Po viacerých úpravách získala v rokoch 1880 – 1886 stavba dnešnú podobu. Kaštieľ, ktorý spravuje Slovenské národné múzeum, je jediným, ktorý sa po roku 1945 zachoval s pôvodným zariadením a zbierkami. Obklopuje ho pekný zámocký park s najväčším umelým vodopádom na Slovensku.

Hrušov, Hrušovská jaskyňa, Hrhov

Malebná obec Hrušov leží v západnej časti Turnianskej kotliny pod Jablonovským sedlom, nazývaným aj Soroška v Abovskom regióne. Pri obci sa nachádza Hrušovská jaskyňa, ktorá však nie je prístupná verejnosti. V Hrušovských rybníkoch sa povoľuje lov rýb. Na svahoch Slovenského krasu sa rozprestiera rezervácia Hrušovská lesostep s bohatou teplomilnou flórou a faunou. Smerom ku Košiciam leží obec Hrhov s priľahlými Hrhovskými rybníkmi, takisto vhodnými na rybačku.

Vyhliadkové veže pri Hrhovských rybníkoch

Zádielska tiesňava

Na východe Slovenského krasu sa možno prejsť mimoriadne malebnou krasovou dolinou, ktorú dopĺňa Cukrová homoľa, ihlanovitá skala najväčšia svojho druhu na Slovensku.

Volovské vrchy, Volovec

Na severnej strane Gemera sa tiahnu Volovské vrchy s najvyššími vrcholmi Volovec (1212 metrov nad morom) a Skalisko (1284 metrov nad morom). Kruhový výhľad zo Skaliska patrí medzi najkrajšie na Slovensku.