Výstava v bratislavskej synagóge prináša aj zabudnutý príbeh slávnej herečky

"Je to doslova oslava židovského kultúrneho dedičstva naprieč Slovenskom," uviedla pre TASR kurátorka výstavy Jana Švantnerová s tým, že ide zároveň o štvrtý výstavný projekt, ktorý pojednáva o Prešove, Bratislave a osobnosti priekopníka ochrany židovského kultúrneho dedičstva na Slovensku Eugena Bárkánya. Výstava je "veľkým finále" niekoľkoročného projektu výskumu a predstavovania zbierky, ktorá patrí medzi klenoty európskych zbierok judaík. Potrvá do 10. októbra.

Návštevníci tam môžu objaviť aj takmer zabudnutý príbeh herečky Márii Bárkány, rodáčky z Košíc, ktorá zožala úspech hlavne v Nemecku, ale so svojimi úlohami precestovala svet, podobne ako jej súčasníčka Sarah Bernhardt. Výstava po prvý raz verejnosti prezentuje zreštaurovaný divadelný kostým z roku 1900 z parížskeho krajčírskeho salónu - Bárkányovej veľkolepú róbu z úlohy Márie Stuartovej.

"V rámci slovenských zbierok ide o nateraz jediný známy zachovaný divadelný dámsky kostým a odev zhotovený v Paríži, na jednej z najprominentnejších adries sveta," dodala Eva Hasalová zo Slovenského národného múzea.

Výstava prezentuje aj päť veľmi cenných synagogálnych rituálnych textílií, ďalej predmety z kovu, strieborné aj medené, ktoré tiež prezentujú rôzne aspekty židovského komunitného života, ale aj toho, ktorý sa odohrával v súkromí. Netradičným exponátom je obraz maliara Ferdinanda Katonu, ktorý sa v roku 1864 narodil do chudobnej židovskej rodiny v Spišskej Starej Vsi.

"K jeho vzdelaniu prispel aj v Strážkach situovaný Ladislav Mednyánszky. Popri jeho učení sa Katona vzdelával aj v Budapešti, žil v Paríži, Barbizone, navštívil Anglicko, Belgicko, Holandsko a Rusko. Po návrate do Uhorska zachytával prírodu dnešného južného Slovenska či maďarského Balatonu," priblížila Švantnerová umelca, ktorý žil s pocitom nedocenenia a krivdy, hoci jeho diela sa v dnešnej dobe nachádzajú aj v zbierkach Slovenskej národnej galérie či Maďarskej národnej galérie.

Obraz Pri Váhu predstavuje jeho charakteristický krajinársky námet. "Zadná strana obrazu je splneným snom každého historika umenia. Údaje z nej nám umožnili vypátrať skoro celý životopis diela a aj jeho názov," vysvetlila kurátorka.

Jubilejná desiata výstavná sezóna ŽKM predstavuje aj ďalšie predmety prvého židovského múzea. Patria sem vzácne tlače z Bardejova, ktoré bolo hlavným centrom hebrejskej tlače na medzivojnovom Slovensku, a fragment vzácnej knižnice Mórica Grünwalda z Dolného Kubína, ktorú venovali prešovskému múzeu.

Celkovo prezentuje 32 exponátov, preskúmaných, zreštaurovaných a zachránených pre ďalšie generácie. Záujemcovia si ich môžu pozrieť od 2. júla každý piatok a nedeľu od 10.00 h do 16.00 h (okrem 18. júla).