Bosna a Hercegovina
Fakty
Názov krajiny: | Republika Bosny a Hercegoviny |
Hlavné mesto: | Sarajevo |
Rozloha: | 51 129 km² |
Počet obyvateľov: | 3 531 159 (2013) |
Štátne zriadenie: | parlamentná republika |
Geografická poloha: | juhovýchodná Európa |
Časové pásmo: | Slovensko 0 hod |
Ubytovanie: | Rezervujte si ubytovanie v Sarajeve online |
Podnebie: |
Horúce letá a studené zimy. V hornatých oblastiach je leto krátke, no nevylučuje sa ani výskyt vysokých teplôt. Zimy sú v týchto oblastiach dlhé a studené. Prímorská oblasť so stredomorskou klímou je typická horúcimi letami s miestami až tropickými horúčavami a miernymi, daždivými zimami. |
Mena: | konvertibilná marka (BAM) |
Jazyky: | bosniančina, chorvátčina, srbčina |
Správne členenie: | 2 územné jednotky a medzinárodne spravovaný dištrikt Brčko |
Národnost. zloženie: | Srbi (37%), Bosniaci (48%), Chorváti (14%), Židia, Maďari, Slovinci, Taliani |
Náboženstvo: | islam (50%), kresťania (30), katolíci (15%), iné náboženstvá (5%) |
Diplomatické zast.: |
Veľvyslanectvo SR v Sarajeve Veľvyslanectvo Bosny a Hercegoviny Honorárny konzulát SR v Medžugorí |
Víza a doklady: |
Občania SR môžu prechádzať a cestovať na územie Bosny a Hercegoviny s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom. Platnosť dokladov musí však byť minimálne 90 dní od dátumu vstupu do krajiny. Maloleté deti do 14 rokov, občania SR, môžu cestovať do Bosny a Hercegoviny s platným cestovným pasom SR, a to v sprievode jedného alebo oboch rodičov, alebo zákonného zástupcu, alebo opatrovníka, alebo v sprievode inej dospelej osoby, ktorej rodičia, zákonný zástupca, alebo opatrovník dali písomné a notárom overené splnomocnenie na sprevádzanie maloletnej osoby. Občania SR môžu vstúpiť na územie krajiny a zdržiavať sa na ňom počas 90 dní bez víz. Prihlasovacia povinnosť: cudzinci sú povinní sa prihlásiť najneskôr do 24 hodín od vstupu do krajiny na príslušnej cudzineckej polícii. V prípade ubytovania v hoteli (ubytovacom zariadení) zaisťuje prihlásenie hotel, v prípade ubytovania v súkromí zaisťuje prihlásenie majiteľ, prípadne hostiteľ. |
O krajine
Dejiny: Územie bolo osídlené indoeurópskymi ilýrskými kmeňmi už od 2. tisícročia pred n. l. V 3. stor. pred n. l. tu založili Ilýrovia prvý štátny útvar. Od 6. storočia n. l. na územie začali prenikať Slovania. Od 10. storočia existoval na území BaH samostatný útvar – bosenské kráľovstvo, ktoré v 14. storočí dokonca ovládlo Dalmáciu a Chorvátsko. Od polovice 15. storočia bola BaH súčasťou Osmanskej ríše, od roku 1908 anektovaná Rakúsko-Uhorskom. V roku 1914 bol v Sarajeve zastrelený následník rakúsko-uhorského trónu Ferdinand d´Este, čo bola dobrá zámienka pre Rakúsko, aby vyhlásilo Srbsku vojnu, tým začala prvá svetová vojna. Po vojne sa stala Bosna súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (v roku 1929 premenované na Juhosláviu). V roku 1995 podpísali zástupcovia všetkých troch národností (za Srbov prezident Miloševič, za Chorvátov prezident Tudjman) tzv. Daytonskú mierovú dohodu, ktorá súčasne stanovila aj vnútorné usporiadanie krajiny, rozdelenej na dva celky (Republika Srbska a Federácia Bosny a Hercegoviny), ktoré sú spojené federálnym usporiadaním.
Bezpečnost. riziká: Bezpečnostná situácia v krajine je pokojná, s výnimkou občasných incidentov. Prejavy násilia sa najčastejšie týkajú futbalových fanúšikov alebo vybavovania účtov medzi skupinami organizovaného zločinu. Úroveň všeobecnej kriminality, ako sú napríklad vreckové krádeže, krádeže áut, alebo lúpeže, je v hlavnom meste porovnateľná s Bratislavou, či Prahou. Všadeprítomné vojnové traumy a pomerne vysoké množstvo ilegálne držaných zbraní obyvateľmi však dlhodobo udržujú výrazne vyššiu úroveň násilia. Rizikom je aj množstvo mínových polí, ktoré celkovo zaberajú 4 percentá územia. Používanie lesných a poľných ciest a skratiek sa preto neodporúča. Prevažná väčšina území s výskytom mín je riadne označená výstražnými značkami.
Zdravotníctvo: Na základe v minulosti podpísaných československo – juhoslovanských dohôd by mala byť občanom SR v BaH poskytnutá bezplatne prvá pomoc a najnutnejšie ošetrenie. Na tento fakt sa neodporúčame spoliehať. V miestnych štátnych zdravotníckych zariadeniach nemusia o danej skutočnosti vôbec vedieť. V krajine existuje pomerne široká sieť súkromných lekárov, za každý zákrok sa platí. Pred cestou do BaH sa odporúča pripoistiť.
Internet:
www.bosna-hercegovina.info, www.travel-tourist.com, www.bosna.unas.cz
Komunikácia: T-mobile (áno), Orange (áno), O2 (áno)
Leisko: Sarajevo International Airport (SJJ)
Doprava
Cestná: Po krajine sa odporúča cestovať autom, aj keď miestni obyvatelia nepatria medzi najpozornejších vodičov na svete. Často je potrebné prechádzať hornatým terénom, pričom výnimkou nie sú ani početné neosvetlené tunely. Na trasách smerom ku pobrežiu Jadranského mora sa tvoria v dovolenkovom období kolóny áut, čo zvyšuje riziko dopravných nehôd. Šoféri musia mať platný vodičský preukaz, platný technický preukaz motorového vozidla a platný doklad o poistení - zelenú kartu. Odporúčame, aby si vodiči preverili, že karta má vytlačený (nie strojom dopísaný) kód krajiny (BiH), pretože v opačnom prípade môže hraničná kontrola zabrániť vstupu vozidla na územie Bosny a Hercegoviny.Pri požičiavaní auta sa odporúča žiadať zodpovedajúce poistenie. V mestách je aj dostatok taxíkov a ich ceny sú pomerne výhodné. Medzi mestami možno cestovať aj medzimestskými autobusovými linkami.
Pre záujemcov o tranzit územím BaH smerom ku jadranskému pobrežiu odporúča MZV tieto trasy: Hraničný prechod Slavonski Brod a cesta č. 17-2 cez oblasť mesta Derventa na cestu č. M 17 cez mestá Doboj, Zenica, Sarajevo, Mostar až po hraničný prechod Metkovic, prípadne hraničný prechod Bosanski Šamac a cesta č. M 17 cez mestá Doboj, Zenica, Sarajevo, Mostar až po hraničný prechod Metkovic, alebo cez hraničný prechod Županja cestou č. M 18 cez mestá Orašje, Tuzla, Olovo, Sarajevo na cestu č. M 17 cez mesto Mostar až po hraničný prechod Metkovic.
Vlakom: Medzimestské vlaky premávajú medzi Sarajevom, Mostarom a na chorvátske pobrežie do mesta Ploce. V prevádzke je medzinárodné spojenie - každodenný vlak Sarajevo – Budapešť - Sarajevo. Cesta je však pomerne dlhá – približne 11 hodín.
Letecky: spojenie so zahraničím zabezpečujú letiská v Sarajeve, v Banja Luke a v Mostare. Z Viedne a Budapesšti je možné letieť priamym letom do Sarajeva. Letisko Sarajevo (SJJ IATA) sa nachádza na predmestí Butmir a je pomerne blízko centra mesta. Neexistuje žiadna priama verejná doprava a taxíky na letisko sú prekvapivo na krátku vzdialenosť cesty drahé. Spoločnosť Air Serbia spája denne Sarajevo cez Belehrad, odkiaľ sa dá spojiť s inými leteckými letmi Air Serbia. Niektoré iné letecké spoločnosti, ktoré prevádzkujú pravidelné (denné) služby v Sarajeve sú napríklad: Adria Airways do Ľubľany, Lufthansa do Mníchova, Rakúsko do Viedne, alebo Turkish Airlines do Istanbulu.
Mestská hromadná doprava v krajine: medzimestská verejná doprava je nedostačujúca a spoľahlivo spája iba väčšie mestá, do odľahlých miest zachádza iba sporadicky. Frekvencia medzimestských autobusov je výrazne nižšia ako u nás (2-5x denne medzi najväčšími mestami), pričom ceny za jednosmerné autobusové lístky medzi Mostarom a Sarajevom sa pohybujú okolo 14 KM (približne 7 EUR), medzi Sarajevom a Neumom 56 KM a vlakový lístok na trati Sarajevo-Mostar výjde približne 10 KM.
Musíte vidieť
Jajce – stredoveké mesto s úzkymi uličkami, v ktorom kedysi sídlo kresťanských kráľov Bosny
Sarajevo – staré mesto s Národnou knižnicou, ktorá nie je prístupná, pretože je celkom zničená. Nezabudnite ani na Begovu mešitu, ktorá dokázala odolať srbskému bombardovaniu a navštívte aj historickú kaviareň Morića Han
Medžugorie – pútnické miesto, kde sa od osemdesiatych rokov zjavuje Panna Mária;
Mostar – jedno z najkrajších miest na Balkáne, so starobylou architektúrou z doby tureckej nadvlády. Starý most je od roku 2004 rekonštruovaný a sprístupnený;
Národné múzeum – inštitúcia sídliaca v úžasnom románskom dome je dobrým miestom ako preniknúť do histórie krajiny. Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí kódex sefardských židov Haggadah, nechýba tu tiež expozícia konfliktu z 90.tych rokov (www.zemaljskimuzej.ba);
Súvisiace články
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.