NA CESTÁCH Obidvoma nohami vo Fínsku

Program Socrates/Erasmus nám dal na výber. Slovo dalo slovo, a nakoniec sme sa dohodli a rozhodli pre Fínsko.

Už sme čakali len na "rozsudok" zo zahraničného oddelenia našej univerzity. Po chvíľke napätia sme sa mohli "baliť". Začala sa písať nová kapitola môjho a priateľovho života. Zahájili sme hľadanie informácií, faktov všetkého zmyselného aj nezmyselného...

Do Fínska som sa veľmi tešila

Nikdy predtým som v severských krajinách nebola. Myšlienka, že strávim štyri mesiace s milovanou osobou ďaleko od strednej Európy bola vzrušujúca. Letenku Viedeň-Helsinki sme si kupovali v dostatočnom predstihu, aby bola aspoň o čosi lacnejšia. Presne 116 dní sme mali bývať, študovať a zabávať sa v meste vzdialenom od Helsiniek približne 270 km na sever. Jyväskylä je mesto študentov s počtom obyvateľov okolo 80 tisíc, z toho asi tretina sú študenti tunajšej univerzity.

Cez Európu ubehla cesta rýchlo a pohodlne. Z Helsiniek sme ďalej pokračovali autobusom. To už nebolo až tak rýchle ale na komfort sa nemôžeme sťažovať. Fínsko nás privítalo výdatným dažďom, nádhernými lesmi, udržovanými cestami a blonďavými vlasmi. Na začiatku vždy prídu nejaké úvodné radosti a starosti. A my sme neboli výnimkou.

Dych vyrážajúca príroda, milí tútori (ktorí po nás prišli na stanicu, ako sme sa dohodli), úvodné šialené zoznámenia so študentmi z celého sveta (a to doslova), príjemné centrum mesta,… tak to boli naše plusy.

A mínusy boli - zlomený nový kufor, predražená mestská doprava a služby (hlavne kaviarne a krčmičky, vysoký depozit za ubytovanie...

Prvý týždeň v škole bol informačný. Dozvedeli sme sa základné informácie o škole, o meste, o štúdiu, princíp hodnotenia, prihlasovania na kurzy a skúšky, organizovaných výletoch. No a večer pokračovali zoznamovacie party a posedenia pri pive (ak máte šťastie tak za dva, niekedy však aj za šesť euro). Tam sa človek dá do reči s každým... no po týždni zostanú dvaja traja dobrí a pravidelní kamaráti...

Prišli sme tu v období neskorého leta, alebo skôr skorej jesene

Predpovede sľubovali na celé obdobie pekné počasie. To im viac menej zatiaľ aj vychádza. Prvé dojmy z mesta ako takého a z centra mesta boli príjemné.

Je tu vynikajúce ticho, nádherné jazerá, okolo ktorých sa môžete poprechádzať (niektoré majú dookola aj 20 km, takže celodenný výlet). Mladý, starý alebo deti, takmer každý tu vlastní bicykel a aktívne ho používa, či sú chodníky suché alebo je na nich desať centimetrov snehu v horšom prípade ľadu.

Veľmi obľúbeným je tu aj tzv. nordic walking a kolieskové korčule. Majú tu bezchybné chodníky, ktoré čakajú len na vás a vaše korčule.

A v zime upravené zjazdovky - prekonávanie nadmorských výšok sa tu však nekoná. Najvyšší bod Fínska Haltiatunturi meria 1 328 m a tak takmer všetci Fíni radšej bežkujú od rána do večera.

Keď som prvý krát zavítala do centra, takmer som neverila vlastným očiam. Krásne upravené chodníky, kvety všade naokolo, milé kaviarne plné mladých ľudí. Neskutočné množstvá parkovacích miest na bicykle (zásadne vždy plné). Plno obchodných domov, kde nájdete všetko, čo hľadáte, potrebujete alebo len niečo pre potešenie...

Krajina a špeciálne mesto Jyväskylä po prvom týždni vo mne zanechali príjemné pocity. V každom maily a volaní domov som ho nevedela vynachváliť. Je to ako keď oslavujete narodeniny a kamaráti vo vašom dome pripravia oslavu, o ktorej vy neviete.

Zhasnuté svetlá, vy nič netušiaca otvoríte dvere a všetci na plné hrdlo zakričia "happy birthday". A vy ste šťastná, milo prekvapená a v šoku. Presne také boli moje pocity po pár dňoch na "severe sveta"...

Prežili ste aj vy niečo podobné? NAPÍŠTE NÁM Radi zverejníme vaše zážitky, pocity, postrehy, rady či sťažnosti aj s fotografiami z vašich ciest po svete.

• Prečítaj si tiež: Ako sa vybavuje študijný pobyt 

Zdroj/autor: valéria, drom

VIDEO: Jyväskylä