Rodisko Melánie Trumpovej: Navštívili sme slovinské Posavje

09.06.2017 |   |    | 

V Slovinsku je takmer všetko malé, pivo sa predáva trojdecové, hlavné mesto Ľubľana má iba pár stotisíc obyvateľov, celá krajina dva milióny. Aj Posavje je miniregión s niekoľkotisícovými mestečkami. My sme ho navštívili niekoľkokrát a zistili, že tam možno ochutnať mnoho lahôdiek, pokochať sa prírodou, vstúpiť do stredovekých hradov a najmä – zažiť Slovinsko mimo hlavných turistických trás.



 

Prevoz – slovinský spôsob cestovania a zdieľanej ekonomiky

Vlaky ponúkajú pohodlný spôsob návštevy Slovinska. Z Bratislavy do Viedne a odtiaľ cez celé Rakúsko. Sevnica a Krško sú dve mestá v Posaví, v ktorých stoja medzinárodné rýchliky. Aj s presadaním človek docestuje za 6 - 8 hodín, teda porovnateľne s cestou na východ Slovenska.

Ja som však cestovala typickým slovinským spôsobom – zviezla som sa za príspevok na benzín so šoférmi a šoférkami, ktorí mali cestu do Slovinska. Je to lacnejšie a omnoho rýchlejšie. Ponuky na odvoz sú na portáli https://prevoz.org/. Pre bližšiu predstavu - Posavje je asi hodinku cesty od Ľubľany a ten istý čas je potrebný na docestovanie zo Záhrebu.

 

Tri sestry – rieky a ich stávka

Slovinský folklór obsahuje povesť, podľa ktorej sa tri sestry-rieky (Sáva, Soče a Dráva) pohádali o tom, ktorá z nich je najrýchlejšia. Dohodnú sa, že za uznajú tú, ktorá prvá dorazí do mora. Ako čas štartu si zvolia východ slnka a uložia sa k spánku. Dráva počká, kým sestry zaspia, a vyberie sa potichúčky smerom k moru. Aj v skutočnosti tečie pomaly, hoci neskôr jej vody naberajú na divokosti. Pred východom slnka sa zobudí Sáva, a keď zistí, že Drávy niet, tiež v tichosti vyrazí. Úvodné kilometre jej toku sú  pokojné, pomaly sa vinie údoliami. Soča vstane až s prvým lúčom slnka. Po zistení, že jej sestry prešli cez rozum, sa rozzúri a besne si začne cestu raziť cez skaly. Stávku vyhrá, pretože prekoná najkratšiu vzdialenosť – vteká do Jadranského mora, kým Dráva a Sáva do Čierneho.

Sáva dala meno regiónu Posavje a v minulosti aj prácu ľuďom v ňom. S tým názvom je to trošku prekérne, pretože Sáva preteká aj Chorvátskom, kde tiež leží oblasť s totožným názvom - Posavje. Podobne ako na Slovensku, aj v Slovinsku sa darilo pltníctvu a práve rieka Sáva má ideálne vody na transport ľudí aj tovaru. Remeslo zaniklo po vybudovaní železnice. Dnes sa po Sáve preháňajú najmä kajakári, veslári a nadšenci supanja (šport, pri ktorom sa postojačky vesluje na doske podobnej surfu).

 

Na každom kroku hrad a ponuka lokálnych maškŕt

Krško je najväčším mestom regiónu, považuje sa za administratívne centrum Posavja. Jeho dominantou je dnes jediná slovinská nukleárna elektráreň, v minulosti ňou však bol hrad, z ktorého sa zachovalo len pár kameňov. Dodnes sa však na území mesta týči iné opevnené sídlo - Brestanica, medzi miestnymi známejšie pod názvom Rajhenburg. Slovinsko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska a ako napovedá slovíčko Rajhenburg, Rakúšania tu zanechali značný vplyv – v jazyku, architektúre, aj gastronómii. Aby hradov nebolo málo, pod Rajhenburgom možno nájsť Dolný hrad (Spodni grad).

Oba hradné komplexy spája legenda o dvoch súperiacich bratoch, ktorí sa stále hádali, jeden býval v Dolnom hrade a druhý nad ním na Rajhenburgu. Keď sa hádky vyostrili, bratia po sebe v tom istom okamihu vystrelili z pištolí a rozpory ukončila smrť oboch. S Rajhenburgom sa spája aj čokoláda, syr a likéry, a to vďaka mníchom francúzskeho rádu trapistov, ktorí práve na hrade tieto maškrty vyrábali. Posavčania sú najmä na čokoládu dodnes hrdí, tvrdia, že jej recept je starší než ten na Milku. Novinkou je čokoládové víno Chocolat Impérial, ktoré produkuje slovinsko-portugalský párik. Pravdupovediac ťažké červené víno ochutené tmavou čokoládou tečie dolu krkom celkom ťažko, má hustejšiu konzistenciu a  zvláštnu chuť. Labužníkom sú otvorené dvere hradnej kaviarne, kde nalejú aj naservírujú miestne špeciality.

Aj meno Brežice odkazuje na previazanosť so Sávou – mesto na brehu. Ide o turistické centrum Posavja, a to vďaka kúpeľom Čatez. Geotermálny prameň bol hojne navštevovaný najmä v časoch Juhoslávie, dnes sa sem prichádzajú kurírovať nemeckí a talianski turisti. V centre Brežíc tróni jediný posavský hrad postavený inde než na kopci. Sídli v ňom Regionálne múzeum Posavja a v jeho areáli sa deje mnoho podujatí obľúbených miestnymi aj cezpoľnými.

Ulica vedúca k hradu bola citlivo zrekonštruovaná, mestečko dýcha stredovekou atmosférou. Takmer na skok z Brežíc sú Mokrice – čuduj sa svete, ďalší hrad, no mokrický bol prestavaný na prepychový hotel s reštauráciou a golfovým ihriskom. Staroveké múry luxusu pristanú.

Do štvorice všetko dobré – hrad v meste Sevnica treba spomenúť tiež. Netreba zabúdať, že Slovinsko je zemou vinárov a na svahoch kopca, na ktorom sa týči sevnický hrad, sa tiež pestuje vinič – odroda Modrej Frankinje. Spotreba vína je v krajine vysoká, takmer na každom rohu sa dá nájsť vinár, obľube sa teší cviček (toto kyslé víno však pochádza z iného regiónu – Doljenska a chuťovo pripomína “hriechy strednej školy” - čučo). Aj na hrade v Sevnici majú štýlovú kaviarničku a na hradný park majú slabosť svadobní fotografovia. Z hradných múrov sa ponúkajú výhľady na Sávu kľukatiacu sa medzi okolitými vrchmi. Jedna z najobľúbenejších túr je na vrch Lisca (945 m. n./m.). Lisca je zároveň značkou spodnej bielizne, ktorá sa vyrába práve v Sevnici (ak by niekto hľadal darček od lokálnych výrobcov, majú aj podnikovú predajňu). Patrí sa napísať aj o povznesenej nálade, v ktorej sú Sevničania od prezidentských volieb v USA, prvá dáma totiž pochádza zo Slovinska a vyrastala práve v ich meste. Domáci veria, že turizmus sa zvýši a rodisko Melanie Trumpovej sa preslávi.

 

Kde prevetrať dve kolesá a kam zájsť za kultúrou

Na bicykli si to najlepšie užijete popri toku Sávy pod sevnickým hradom. Cyklochodníčky sú vybudované obstojne a nerútia sa nimi hordy ľudí, človek si môže prírodu a svišťanie dvoch kolies vychutnať aj osamote. Stúpania sú mierne, cyklocesta blízko vozovky, do pár minút sa možno dostať k pohostinstvu či krčmičke a dopriať si poctivé jedlo aj zvlažiť hrdlo. Popri Sáve sú totiž postavené dve cesty – stará a nová. Aj po starej sa dá bezpečne bicyklovať, premávka býva riedka. 

Nie je tomu tak dávno, čo sa v krajinke zmenila legislatíva o organizovaní koncertov a autorských právach na hudobnú produkciu. Vo väčšine prípadov znamenala koniec koncertov v baroch, keďže malým a nezávislým podujatiam organizátori ani návštevníci nedokázali zaplatiť povinnú bezpečnostnú službu a nieto ešte prirážku pre slovinskú obdobu SOZY. Ísť sa však vyskákať alebo vyhulákať či zaspievať si na koncert sa stále dá, v Posaví dobré koncerty organizuje Mladinski center Krško (alternatívnejšie) a Mladinski center Brežice (komerčnejšie a masovejšie). Obe centrá mládeže zároveň ponúkajú ubytovanie v hosteloch, ktoré patria pod ich správu a sú určené najmä mladým batôžkarom.

 

Osvieženie hrdla

V MC Krško si vždy pochutíte na tmavom pive Bevog, čo je vlastne tiež malý slovinský zázrak, ktorý sa ale vyrába v Rakúsku. V Slovinsku pivný monopol držia dve pivá – Laško a Union – oba aktuálne odkúpené nadnárodným pivárskym koncernom.

Malé pivovary to nemajú ľahké nielen kvôli nízkemu počtu konzumentov, ale hlavne kvôli byrokracii. V mestečku Gorna Radgona (oblasť Štajersko) dlhodobo funguje tradícia vyráby šumivého vína, miestny mládenec tam však prišiel s nápadom otvoriť pivovar v podzemí gorno-radgonského hradu, ktoré dovtedy chátralo. Nadšenie mu vydržalo pár rokov, ktoré pohltili vybavovačky s úradmi. Poslednou kvapkou bolo zamietnutie žiadosti o licenciu z dôvodu nevyhovujúcej kvality vody zo zdroja, ktorý mimochodom poskytuje pitnú vodu miestnym. Zbalil si nadšenec svojich sedem slivák a presunul sa o pár kilometrov ďalej. Gorna Radgona totiž leží na hraniciach s Rakúskom. Rakúšania vraj pivovarníka zakrátko podporili dotáciou vo výške dva milióny eur a dnes sa Bevog nalieva v Slovinsku, ale aj na na Slovensku.

 

Záverečné jazykové okienko

Aj keď je slovinčina slovanský jazyk a má mnoho spoločného a podobného s našou rečou, netreba prepadnúť ilúzii, že sa dohovoríme ľahko ako v Česku. Medzi tými, čo na slovinskú zem už vstúpili a majú skúsenosť so slovinčinou, kolujú klasické vtipy založené na slovíčkach, ktoré majú v slovinčine výrazne odlišný význam než v slovenčine, no znejú rovnako.

Šola za otroke (škola pre deti) a fukat ako vulgarizmus hrubšieho zrna sú známe priam notoricky. Nedorozumenie však môže vyvolať aj drevo (strom), les (drevo), mrcina (hovorovo dobrá motorka alebo auto) a ďalšie jazykové nástrahy.

Dôležité je, že si možno štrngnúť so zvolaním Nazdravje! a k jedlu si popriať Dober tek!

 

Autor: Zuzana Grochalová

 

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
5.0/5 (1 hlasov)

Streda, 13. december. 2017. Meniny má Lucia.

Najnovšie príspevky

Foto dňa