Brnianska Vila Stiassni – hrdinka filmového plátna aj prechodný domov Fidela Castra

01.06.2020 |   |    | 

Neďaleká metropola Moravy ponúka turistom viaceré lákadlá, k tým najznámejším však rozhodne patria funkcionalistické vily. Najznámejšou je Tugendhat, za návštevu však určite stojí aj vila Stiassni. Majiteľom však veľa šťastia nepriniesla...



 

V medzivojnovom období bolo Brno druhým najväčším a najvýznamnejším mestom v Českej republike. Stalo sa centrom kultúry a školstva, prekvital priemysel. K bohatým podnikateľom patrili aj manželia Alfred (1883 - 1961) a Hermine (1889 – 1962) Stiassni. Jej rodina zbohatla vďaka uhliu, jeho sa zas venovala textilnému priemyslu a obaja patrili k miestnej smotánke.

Reprezentatívna preto mala byť aj ich vila, ktorú si chceli postaviť na lukratívnej adrese v Pisáreckom údolí. Už v roku 1924 tam kúpili niekoľko parciel s celkovou rozlohou 32.174 m2, čím vznikla obrovská parcela s nádherným výhľadom na okolité kopce. Návrh samotného domu zverili v roku 1927 významnému brnianskemu architektovi Ernstovi Wiesnerovi.

Ten pre členitý pozemok zvolil tvarovo čistú funkcionalistickú stavbu, s ktorou však príkro kontrastuje interiér zariadený napriek nesúhlasu architekta starožitným mobiliárom. Dom má pôdorys v tvare L - menšie krídlo bolo určené pre zázemie a služobníctvo, to väčšie využívala výhradne rodina. Na prízemí bola spoločenská miestnosť a jedáleň, na druhom poschodí zasa súkromné izby Alfreda, Hermine a ich dcéry Susanne. Každý mal spálňu, šatňu a kúpeľňu, dieťa ešte navyše aj herňu. Zo spální sa dalo vyjsť na rozľahlú terasu.

Wiesner totiž vilu komponoval tak, aby bola čo najviac prepojená so záhradou a okolitou krajinou. V prízemí dvoch krídel sa nachádza záhradná lodžia, z južnej a východnej strany vilu obklopuje terasa a okolo budovy obieha lavica, ktorá ponúka pohodlné sedenie s neustále sa meniacimi pohľadmi na záhradu. Príroda sa dostala aj dovnútra – viaceré steny sú podľa návrhu architekta obrastené popínavými drevinami.

Ernst Wiesner navrhol aj základnú kompozíciu záhrady, ktorá bola založená paralelne s vilou. Od ulice viedla do nádvoria vily priama lipová aleja, terasu domu dopĺňali geometrické kvetinové záhony, pred východnou fasádou sa rozprestierali reprezentatívne trvalkové záhony. O záhradu sa staralo až 14 zamestnancov a jej súčasťou bol aj bazén, tenisový kurt, stajňa pre kone, byt vodiča, vyhrievané skleníky a dom hlavného záhradníka.

To, že Stiassnyovci na nehnuteľnosti nešetrili, dokazuje aj rozľahlá telocvičňa, miestnosti pre batožinu a skladovanie kožuchov či samostatné drezy na umývanie pohárov, aby neprišli do kontaktu s iným riadom. Odborníci odhadujú, že náklady na výstavbu boli dokonca ešte vyššie ako pri vile Tugendhat, každopádne by sa za ne dalo postaviť niekoľko desiatok rodinných domov.

Ani všetok luxus a peniaze sveta by však nedokázali majiteľom v Brne priniesť šťastie, svoj vysnený domov si totiž užívali len deväť rokov. V máji 1938 zbalili svoje veci a pred Hitlerom utiekli z krajiny najskôr do Londýna a potom ďalej cez Brazíliu do USA, kde sa usadili v Hollywoode. Krátko nato obsadilo ich vilu gestapo, ktoré v luxusných priestoroch zriadilo kasíno pre dôstojníkov, neskôr sa tam zase usadila Červená armáda.

Po vojne sa Vila Stiassni stala svedkom viacerých významných udalostí. Od 12. do 16. mája v nej býval a úradoval prezident Edvard Beneš počas jeho cesty z Prahy do Košíc. V júni 1946 celú nehnuteľnosť zoštátnili a od augusta 1952 v nej začali ubytovávať významných politikov počas ich návštevy Brna. Z „Vily Stiassni“ sa stala „vládna vila“ a toto pomenovanie sa zachovalo dodnes.

Dočasný domov v nej za vyše 30 rokov našlo mnoho známych osobností, napríklad indonézsky prezident Sukarno, egyptský prezident Násir a v júni 1972 aj kubánsky diktátor Fidel Castro, ktorý tu vraj hostil aj svoju obľúbenú speváčku Evu Pilarovú. El Comandante sa v Brne zastavil počas svojej šesťdňovej cesty po Československu, keď navštívil Prahu, Bratislavu, Nitru, Starý Smokovec aj Tatranskú Javorinu. Jeho zastávka na Morave však prekvapivo nie je nijako zvečnená, popisuje ju ale niekoľko svedkov.

Po revolúcii slúžila vila na oslavu narodenín či svadieb, v roku 2009 ju prevzal Národný pamiatkový ústav a prebehla rozsiahla rekonštrukcia, ktorá mala objekt čo najviac priblížiť pôvodnej podobe. Boli odstránené zmeny zo 70. a 80. rokov a dispozícia bola vrátená do pôvodného stavu. Originálne vybavenie však už chýbalo, preto bolo nutné dohľadať jeho pôvodnú podobu a vyrobiť repliky. Veľkou pomocou boli fotografie a maľby majiteľky domu Hermine.

V roku 2014 stavbu sprístupnili verejnosti. Počas prehliadky vám možno niektoré miesta budú pripadať povedomé, Vila Stiassni sa totiž stala miestom viacerých nakrúcaní, a tak ste ju mohli vidieť aj na plátnach či televíznych obrazovkách. Napríklad vo filmoch Lída Baarová (2016), Bohéma (2017), Četníci z Luhačovic (2017), Tonight the world (2018) a Sklenená izba (2019). Kým si priestory a záhradu Vily Stiassni pozriete osobne, môžete absolvovať aj virtuálnu prehliadku na tejto stránke http://vila-stiassni.pano3d.eu/index.html?startscene=0.

.

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku


Foto: NPÚ, RAKO

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Pondelok, 6. júl. 2020. Meniny má Patrícia, Patrik.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa