Pred 145 rokmi sa narodil Tomáš Baťa: Zmenil princípy podnikania aj podobu Moravy

03.04.2021 |   |    | 

Pozrite sa na svoje topánky... Ak je na nich značka Baťa, máte na nohách výrobok, ktorého história siaha až do Rakúska-Uhorska roku 1894. Mladý obuvník Tomáš Baťa vtedy v Zlíne spolu so svojou sestrou a bratom založil obuvnícku firmu, ktorá sa počas niekoľkých desaťročí rozrástla na štyri kontinenty, a dnes si topánky od Baťu môžete kúpiť v desiatkach miest po celom svete. Pripadá vám to inšpirujúce? Čítajte ďalej, nie je to zďaleka všetko.



 

Baťove topánky

Tomáš Baťa sa narodil 3. apríla 1876 v Zlíne v rodine, ktorá sa po stáročia zaoberala obuvníctvom. Prvá zmienka o obuvníkovi Lukášovi Baťovi je z roku 1667. Mladý obuvník Tomáš Baťa bol tak trochu rebel a v 14 rokoch sa nechal zamestnať u firmy vyrábajúcej obuvnícke stroje. Nepáčilo sa to ani jeho otcovi ani spomínanej firme, ktorá ho čoskoro prepustila, pretože sa bála konkurencie.

To ho však nezastavilo. V roku 1894 sa nechal Tomáš Baťa spolu so sestrou Annou a bratom Antonínom vyplatiť otcom z rodinného podniku, ktorý viedol obuvnícku dielňu. V septembri toho istého roka založili spoločne firmu Baťa. Začali s kapitálom 600 zlatých, avšak po roku sa ich dlh vyšplhal na viac ako 8000 zlatých. Súrodenci z firmy odišli, ale devätnásťročnému Tomášovi Baťovi sa ju podarilo zreorganizovať a krach odvrátiť. Prvú veľkú krízu zažehnal takzvanými „baťovkami“, topánkami, ktoré sa namiesto z kože vyrábali hlavne z oveľa lacnejšieho plátna.

______________________________________________________________________________________

Partizánske - mesto Jana Antonína Baťu

______________________________________________________________________________________

Z pobytu v Amerike priviezol Tomáš Baťa nový elán pre svoje podnikanie. Potreboval k nemu čoraz viac robotníkov, ktorí ale nemali v malom meste na východe Moravy kde bývať. Tomáš Baťa to vyriešil tak, že im postavil domčeky a začal meniť tiež infraštruktúru Zlína. Vznikali tak funkcionalistické stavby a Zlín, ktorý sa pomaly menil na priemyselné mesto v záhradách, zažíval svoje najslávnejšie obdobie. Zlínsky funkcionalizmus očaril aj svetoznámeho architekta Le Corbusiera, ktorý o ňom vyhlasoval, že je jedným z horúcich miest nového sveta.

Ale späť k Baťovi. Pre zamestnancov mal na vtedajšiu dobu nadštandardnú sociálnu politiku. Postavil rodinné domy, nájomné byty a zriadil školu i bezplatnú škôlku. Tiež ich naučil šetriť si na dôchodok na osobných kontách vo firemnej banke. Priemyselný a obytný komplex v Baťovanoch – Partizánskom bola posledná jeho investícia na Slovensku pred druhou svetovou vojnou a znárodnením komunistami.

Robotníci v jeho spoločnosti dostávali benefity, museli však počítať aj s veľkými nárokmi. Za zle odvedenú prácu platila automaticky zrážka zo mzdy a podobne. Zamestnanci spoločnosti Baťa sa mohli ďalej vzdelávať, aby mala firma personál schopný pracovať aj v zahraničí, za to sa však museli riadiť Baťovým heslom: „Nehovor mi, že to nejde – povedz mi, že to nevieš.“ O jeho modeloch a histórii obuvníctva sa viac dozviete v Múzeu obuvi v Zlíne.

 

Baťov odtlačok na Morave i vo svete

V roku 1905 vyrábalo 250 zamestnancov firmy Bača už viac ako 2200 párov topánok denne. Svojim jedinečným prístupom k zákazníkom dokázal okamžite reagovať na jeho potreby. Práve tu sa zrodilo známe motto: "Náš zákazník, náš pán".

Baťa myslel aj na ďalšie dôležité aspekty obchodovania. Typické je napríklad jeho cenenie. Využíval to, že sa nám zdá pre peňaženku prijateľnejšie, ak je na cenovke napísané 999 namiesto čísla 1000. Tento trik dnes používa celý svet.

Tomáš Baťa nepodceňoval ani reklamu, a tak si v Zlíne nechal postaviť filmové ateliéry, ktoré sa čoskoro zameriavali okrem obuvníckych reklám aj na celovečerné filmy. Dnes funguje Filmový uzel Zlín ako jedinečné filmové, kultúrne a vzdelávacie centrum pre celú rodinu. Vďaka vzniku filmových ateliérov dnes môže mesto Zlín tiež pravidelne organizovať filmový festival.

Tomáš Baťa dosahoval úspech tiež vďaka neustálej modernizácii výroby. Nakupoval najnovšie stroje a od roku 1927 zvýšil produktivitu práce zavedením pásovej výroby. Zarobené peniaze investoval aj do iných oblasti podnikania a do ľudí. Pri obuvníckej fabrike postavil gumáreň, papiereň a elektráreň, čím znížil závislosť od cudzích dodávateľov.

Ďalším prínosom je napríklad Baťov kanál, ktorý spoločnosť postavila po tragickej smrti svojho zakladateľa. Vodná cesta nesie jeho meno a dnes okolo nej vedie krásna cyklotrasa.

______________________________________________________________________________________

Baťov kanál – turistické lákadlo mnohých podôb

______________________________________________________________________________________

Symbolom baťovskej ríše je aj mrakodrap v Zlíne, ktorému sa podľa čísla popisného hovorí „dvadsaťjednotka“. Budovu nechal postaviť nevlastný brat Tomáša Jan Antonín Baťa podľa amerického vzoru, a tak bol Baťov mrakodrap svojho času druhou najvyššou budovou v Európe. Raritou, ktorú inde v Česku neuvidíte, je dodnes plne funkčný výťah, ktorý slúžil ako kancelária šéfa firmy Baťa s rozmermi 6 x 6 m s umývadlom a klimatizáciou. Vďaka tomu mal Baťa vždy prehľad, čo sa kde práve robí. "Budovy sú len hromady tehál a betónu. Stroje – len železo a oceľ. Sú to ľudia, ktorí do nich vdýchnu život," hovoril jeden z najväčších podnikateľov a vizionárov svojej doby.

 

Pamätník Tomáša Baťu

V poslednom desaťročí pred svojou tragickou smrťou zastával v rokoch 1923-1932 aj funkciu starostu Zlína. Tomáš Baťa zahynul spolu so svojim pilotom Jindřichom Broučkom pri leteckej nehode, ku ktorej došlo 12. júla 1932. Letel do Švajčiarska, kde sa mal zúčastniť na otvorení novej pobočky v mestečku Möhlin na brehu Rýna.

Za 56 rokov svojho života však stihol vybudovať obuvnícke impérium, vďaka ktorému teraz červené logo Baťa svieti nad tisíckami obchodov v desiatkach miest po celom svete. V čase, keď vrcholila svetová hospodárska kríza, mala firma továrne a predajne vo viac ako 60 štátoch na štyroch kontinentoch a zamestnávala vyše tridsať tisíc ľudí. Priezvisko Baťa sa stalo synonymom kvalitných topánok za nízke ceny a poctivého podnikateľského ducha.

Na jeho počesť bol v roku 1933 postavený v duchu zlínskeho funkcionalizmu pamätník, ktorého autorom bol významný zlínsky architekt F. L. Gahura. V posledných rokoch prešla budova náročnou obnovou a dnes opäť slúži svojmu účelu, k pripomienke života a diela československého priemyselníka. Jeho interiéru dominuje maketa lietadla Junkers F13, v ktorom Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul.

V súčasnosti má firma výrobné závody v 18 krajinách sveta a viac ako 5300 obchodov vo vyše 70 krajinách. Na Slovensku je firma Baťa od roku 1996, keď bola otvorená jej prvá pobočka v Bratislave. Dnes má 18 predajní, ktoré sú rozmiestnené po celom území Slovenska.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku

Zdroj: TASR, Czech Tourism

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Sobota, 19. jún. 2021. Meniny má Alfréd.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa