Velké Losiny – miesto, kde kladivo na čarodejnice rozdrvilo stovky nevinných

12.11.2021 |   |    | 

Film Kladivo na čarodejnice v hlavných úlohách s Elom Romančíkom a Soňou Valentovou patrí k vrcholným dielam československej kinematografie. Drsný príbeh o čarodejníckych procesoch v 2. polovici 17. storočia zaujal divákov i odbornú verejnosť, no skutočnosť bola ešte hroznejšia. Vydajte sa v stopách inkvizície, mučenia a nespravodlivých procesov do Velkých Losín.



 

Malebný kraj v podhorí Jeseníkov neďaleko Olomouca ukrýva desivú históriu. Práve tu v 80. rokoch 17. storočia naplno udrelo kladivo na čarodejnice, keď v plameňoch skončilo približne 250 nevinných ľudí (niekedy sa hovorí až o dvojnásobnom počte). Stopy týchto krutostí vedú do nádherného zámku Velké Losiny.

Neskororenesančný zámok postavil v roku 1589 v údolí rieky Desné významný moravský rod pánov zo Žerotína, od roku 1802 potom patril Liechtenštejnom. Trojkrídlovej stavbe s osembokou vežou dominuje vonkajšie sgrafito a výrazné arkády na vnútornom nádvorí.

V interiéri môžete vidieť výnimočne zachovalé miestnosti s koženými tapetami a vzácnou kolekciou gobelínov s antickými výjavmi (17. storočie). Návštevníkov ohromí predovšetkým rytierska sála s trojmetrovými kachľami z roku 1589 a prekrásnym príborníkom. Za zmienku stoja aj najstaršie dvojsedadlové nosidlá na svete.

Počas prehliadky navštívite aj kaplnku, no tiež bývalú tanečnú sálu, ktorú neskôr rozdelili a v jednej časti prebiehali v rokoch 1678 až 1692 takzvané čarodejnícke procesy.

Zámok je však s príšerným inkvizičným obdobím spojený aj inak, grófka Angelina Sybila Galle totiž pozvala v roku 1678 na svoj zámok inkvizítora Jindřicha Františka Bobliga z neďalekého Edelstadtu, ktorý pôsobil ako jezuitský právnik v Olomouci, predsedal súdnym tribunálom a mal bohaté skúsenosti s procesmi.

Pôvodne mal vyšetriť prípad Mariny Schuchovej, ktorú pristihli, ako kradne z kostola hostiu. Vraj ju chcela dať krave, aby dávala viac mlieka. Touto zdanlivo banálnou udalosťou však začali známe čarodejnícke procesy na severnej Morave a Boblig nakoniec na zámku zostal celých 15 rokov. Počas nich upálili len vo Veľkých Losinách 81 osôb.

Keď niekoho označili za čarodeja alebo čarodejnicu, bol podrobený výsluchu, odkiaľ viedla cesta k slobode len veľmi výnimočne. Cieľom totiž bolo priznanie, a to sa dosahovalo pomocou tortúry. V prvej fáze bol použitý drvič palcov, potom španielska čižma, ktorá sa nasadzovala na nohu a vnútornými bodákmi rozdrvila kosti a šľachy. Keď ani to nepomohlo, natiahli nešťastníka na škripec alebo na rebrík.

Vydržať tieto tri stupne tortúry bolo fyzicky takmer nemožné. Preto ho v prípade, že sa to niekomu podarilo, aj tak obvinili zo spolupráce s diablom. Náklady na výsluch a následné mučenie si pritom obvinení museli platiť sami – ako odmenu za spásu svojej duše. Bobling totiž tvrdil, že im takýmto spôsobom vlastne preukazuje službu. Ak na zaplatenie nemali, vyžadovala sa príslušná suma od ich rodinných príslušníkov.

Chamtivý Boblig sa preto postupne preorientoval z chudoby na bohatých mešťanov - obchodníkov zo Šumperka. Ich majetky začali hospodársky upadať a postupne nikto nechcel obchodovať s mestom ani blízkym okolím. Všetci sa báli o život, veď obvineniu z čarodejníctva mohli čeliť napríklad kvôli materskému znamienku.

Procesy sa už od počiatku snažil zastaviť dekan Kryštof Lautner zo Šumperka, vzdelaný muž a najsilnejší odporca Bobliga. Na inkvizítora však nestačil. Boli proti nemu vznesené krivé obvinenia o sabatoch a ďalšie iné výmysly, väznili ho, mučili, no hoci vydržal všetky tri stupne tortúry, napokon skončil v roku 1685 v plameňoch.

Kronikou týchto temných príbehov je kniha Václava Kaplického Kladivo na čarodejnice, podľa ktorej priamo na zámku nakrútili v roku 1969 slávny film Otakara Vávry. V jednej z miestností môžete dodnes vidieť rekvizitu – mučiace kreslo. Visia v nej však aj portréty Kryštofa Lautnera a škaredej priadky, ktorá vraj mohla byť manželkou niektorého zo sudcov.

Procesy ukončil až zásah samotného cisára Leopolda v roku 1696. Uvádza sa však, že jedna obvinená dožila v žalári ešte 18 rokov. Treba pripomenúť, že na samotnom zámku sa zrejme nemučilo a nepopravovalo, prebiehali tu „len“ procesy s odsúdenými. Najväčšie krutosti sa diali v oblasti dnešných kúpeľov, konkrétne pri kúpeľnom dome Šárka.

Okrem zámku a kúpeľov, ktorých súčasťou je aj moderný termálny park, by ste počas výletu do Veľkých Losín rozhodne nemali vynechať ešte jednu výnimočnú atrakciu – slávnu ručnú papiereň. A to aj v prípade, že ste do tejto oblasti zavítali predovšetkým kvôli jej krvavej histórii. Jednou z prvých obetí sadistického Boblinga bola aj manželka majiteľa papierne Barbora Göttlicherová.

Papierenskú manufaktúru dal postaviť v miestach bývalého obilného mlyna Jan mladší zo Žerotína a fungovať začala v posledných rokoch 16. storočia. Dnes sa aj po vyše 400 rokov papier ručne vyrába v rovnakých priestoroch, okrem toho je však v tejto technickej a kultúrnej pamiatke umiestnené aj Múzeum papiera.

To návštevníkom umožňuje nahliadnuť do minulosti a súčasnosti kedysi veľmi známeho, ceneného a rozšíreného remesla. Uvidíte historické lisy na papier, sitá, vzácne tlačoviny, umelecké diela, ale napríklad aj papier zo slonieho trusu, ktorý do papierne dovážajú z pražskej zoo! K najzaujímavejším častiam prehliadky však rozhodne patrí proces výroby – získavanie buničiny, sušenie či lisovanie (na videu).

Dnes patrí velkolosinská manufaktúra k najstarším doteraz fungujúcim podnikom svojho druhu v Európe. Papier sa tu ručne vyrába tradičným postupom z bavlny a ľanu. Pre svoju vysokú kvalitu a stáročnú trvanlivosť sa používa najmä vo výtvarnom umení, na významnú osobnú i firemnú korešpondenciu, ale aj reprezentačné účely.

 

VIAC FOTOGRAFIÍ NÁJDETE V GALÉRII.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Dromedár / AKO

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Štvrtok, 2. december. 2021. Meniny má Bibiana.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa