Mal byť sídlom Hitlera, zostal len gestapu: Poľský zámok Ksiaz ukrýva mnoho tajomstiev

2018-09-14 00:00:01 |   |    | 

Keby vedeli múry rozprávať, na poľskom zámku Ksiaz by ste sa akiste dozvedeli mimoriadne zaujímavé veci. Počas dlhej histórie bol sídlom husitov aj gestapa, údajne ho chcel pre seba samotný Adolf Hitler a v útrobách zeme pod sebou ukrýva spleť dlhých chodieb a možno aj jantárovú komnatu. Starobylé steny mlčia, veľa o svojich zaujímavých dejinách však prezradia aj bez slov.



 

Zámok Ksiaz (poľsky Książ a německy Fürstenstein) na okraji mesta Walbrzych je najväčším zámkom Dolného Sliezska. Po Malborku a krakovskom Waweli je aj tretím najväčším v Poľsku. Stojí v nadmorskej výške 365 metrov na skalnatom výbežku, ktorý z troch strán obteká rieka Pełcznica. Jediný prístup k hradu bol teda od východu, kde jeho stavitelia vyhĺbili mohutnú priekopu, opevnenú valom.

Podľa legendy tu prvý hrad postavil rytier Frederyk, zvaný Funkenstei v roku 933. Prvá písomná zmienka ale pochádza z roku 1255. V roku 1263 bolo pôvodné opevnenie zničené českým kráľom Přemyslom Otakarom II. a následne  bol Ksiaz vybudovaný v rokoch 1288 až 1292 Boleslavom I. Surovým z rodu Piastovcov ako obranný hrad pred nájazdmi z Čiech.

Jedným z mnohých majiteľov bol ale od roku 1392 práve český kráľ Václav IV. V rokoch 1428 až 1429 zase hrad dobyli českí husiti. Druhý hradný komplex bol v roku 1482 zničený Georgom von Stein, vojenským veliteľom v službách uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý ho neskôr daroval Frederikovi z Hochbergu. Práve tento rod vlastnil Ksiaz najdlhšie (1509 až 1941).

Hochbergovci hrad viackrát prestavovali. Od polovice 16. storočia sa menil v zmysle princípov renesancie a v rokoch 1718 až 1734 pribudlo veľkolepé nádvorie a celé barokové krídlo s monumentálnym priečelím. V 18. a 19. storočí vznikli záhradné terasy s fontánami. Druhá zásadná prestavba prebehla v rokoch 1909 až 1923, kedy vzniklo veľké severné a západné krídlo s dvomi vežami.

Snáď aj vďaka tejto modernizácii padol zámok do oka nacistom, ktorí ho v roku 1941 Hochbergovcom skonfiškovali v prospech Tretej ríše. Ksiaz sa stal súčasťou rozsiahleho podzemného komplexu s názvom Riese, sídlilo tu gestapo a počas vojny v útrobách zámku ukrývali veľkú časť zbierky Pruskej národnej knižnice.

V rokoch 1943 až 1945 nacisti Ksiaz pre svoje potreby značne prestavali, pričom bolo zničených mnoho vzácnych dekoratívnych prvkov. V interiéri pribudlo nové schodisko a výťahové šachty, aby sa v prípade potreby dalo zo zámku ľahšie uniknúť. Najväčšie úpravy však prebehli pod zemou, kde Nemci v dvoch úrovniach vyhĺbili dlhé tunely s betónom spevnenými stenami, ktoré so zámkom spájali schodiská aj rozmerné výťahy s nosnosťou pre nákladné autá.

Prvý sa nachádzal zhruba 15 metrov pod povrchom a dnes je prístupný turistom. Druhá podzemná sieť sa nachádza asi v hĺbke 53 metrov a tvoria ju štyri komory a chodby s výškou 5 metrov a šírkou 5,6 metra. Tie dnes slúžia len na vedecké skúmania.

Všetky stavebné práce vykonávali v neľudských podmienkach zajatci z asi 25 kilometrov vzdialeného koncentračného tábora Gross-Rosen a pravdepodobne súviseli s tým, že Kiesz sa mal stať sídlom samotného Adolfa Hitlera. Podľa niektorých teórii mala v podzemí pod zámkom vzniknúť továreň na chemické zbrane hromadného ničenia a dokonca sa v súvislosti s neďalekými uránovými baňami špekuluje aj o vývoji jadrovej zbrane. To všetko sú však v súčasnosti len dohady, drvivú väčšinu dokumentov Nemci krátko pred príchodom Červenej armády v roku 1945 zničili.

Sovietski vojaci dali zámku tiež poriadne zabrať. Stavbu značne zdevastovali a zničené alebo úplne stratené boli v tomto období aj mnohé umelecké diela. Po vojne slúžil zámocký komplex ako kultúrne centrum a rekreačné stredisko. Naďalej však priťahoval množstvo zvedavcov a bádateľov, ktorí tu pátrali po najhľadanejšom poklade sveta, o ktorom v súvislosti s Ksiazom tiež hovorí jedna z legiend.

Jantárová komnata bola darom pruského kráľa Fridricha I. ruskému cárovi Petrovi Veľkému a od roku 1716 bola súčasťou Katarínskeho paláca v meste Carskoje Selo. Zdobili ju vzácne jantárové panely aj florentské mozaiky z drahých kameňov, zrkadlá, drevené pozlátené ornamenty a sochy, a to v takom rozsahu, že výzdoba kompletne pokrývala všetky steny. Počas druhej svetovej vojny však nacisti Jantárovú komnatu odviezli do Kráľovca a od tej chvíle je jej osud neznámy. Podľa jednej z hypotéz by exponáty z nej mohli ukrývať práve podzemné priestory pod zámkom Ksiaz. A tak má tento poľský hrad ešte o jednu turistickú atrakciu navyše.

 

Zdieľať článok na Facebooku


Foto: TASR/AP
Zdroj: ako

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa