Poľské kostoly: Ľudia natruc režimu stavali vesmírne lode
2022-05-23 00:00:00 |
|
|
Zdroj: Getty Images
Získať stavebné povolenie je takmer nadľudská úloha. Materiálu je nedostatok a namiesto výkonných moderných strojov si musia vystačiť s lopatami. Veriacich v komunistickom Poľsku to ale neznechutí. V priebehu niekoľkých dekád svojpomocne vybudujú v krajine takmer 4000 kostolov, ktoré sa výrazne odlišujú od nudnej šede komunistických panelákov.
Poľsko sa po druhej svetovej vojne ocitá v sovietskej sfére vplyvu. Milióny katolíkov neprežívajú pod vládou komunistov práve jednoduché časy. V niekoľkých prvých povojnových rokoch nie je v krajine postavený žiadny kostol. V obmedzenej miere sa začnú objavovať po Stalinovej smrti v roku 1953, a to iba na dedinách. Až neskôr poľské úrady k tejto otázke zaujmú benevolentnejší postoj. Obávajú sa nepokojov a radšej hrajú „mŕtveho chrobáka“. Výstavbu svätostánkov oficiálne nezakazujú, ale súčasne ju nepodporujú. To ľuďom stačí.
Pripomína Noemovu archu. Kostol Archa Pána vyrástol na robotníckom predmestí Nová Huť v Krakove v rokoch 1967–1977 a miestni obyvatelia na jeho stavbu použili aj kamene pozbierané na dovolenkách. Interiér chrámu ukrýva minerál rútil, ktorý z Mesiaca priviezla posádka Apolla 11.
Zdroj: Getty Images
Budujú kostoly po celej krajine – v mestách aj na vidieku – a premietajú v nich svoj odpor k totalitnému režimu. Svoju kreativitu na nich môžu ukázať aj architekti, ktorí už majú plné zuby prefabrikovanej sídliskovej výstavby. Nahrá im totiž druhý vatikánsky koncil, konaný v rokoch 1962–1965. Podľa súčasnej poľskej architektky Izabely Cichonskej „zmenil to, akým spôsobom veriaci prežívajú omšu, a premiestnil oltár. To je moment, ktorý bol pre architektov veľkou inšpiráciou. Mohli premýšľať, ako bude kostol vyzerať, chrámy už nemuseli mať vo vnútri ďalšiu kaplnku, nemuseli vyzerať tradične“.
Základný kameň chrámu svätého Alberta Chmielowského požehnal v júni 1979 pápež Ján Pavol II. (1920 – 2005). Úrady pre túto stavbu zámerne vybrali pozemok v poliach, ďaleko od sídla farára i obývaných častí Čenstochovej. Kostol, dokončený v roku 2001, dnes stojí už na okraji rozrastajúceho sa mesta.
Zdroj: Wikipedia / Maciej Osuchowski
Materiál musia kradnúť
Rodí sa množstvo odvážnych projektov. Nové kostoly často pripomínajú vesmírne lode alebo betónové stany. Ich výstavba sa kvôli mnohým problémom obvykle pretiahne na päť i viac rokov. Ľudia ich budujú hlavne vo voľnom čase. Namiesto moderných strojov, ktoré im úrady nepožičia, používajú lopaty, vedierka či malé miešačky. Brzdí ich aj nedostatok stavebného materiálu. V obchodoch sa dá kúpiť len výnimočne, a tak si preňho „chodia“ na štátne stavby.
Obyvatelia jedného z okrajových sídlisk vo Svidnici sa usilovali o vybudovanie svätostánku už na začiatku 70. rokov minulého storočia. Stavať sa ale nakoniec začalo až v roku 1982. Kostol Najsvätejšej Panny Márie Kráľovnej Poľska, ktorý postupne rástol medzi dreveným lešením, bol vysvätený v lete 2001.
Zdroj: Getty Images
„Farníci sa schádzali cez soboty..., prispievali drobnými čiastkami. Taký kostol počas výstavby prerástol do histórie miestnej komunity,“ opisuje súčasný architekt Jakub Snopek, ako svätostánky vzniknuté v „šedej zóne“ utužovali susedské vzťahy. Budovanie kostolov „zdola“ (takzvaná bottom-up architektúra) vyvrcholí v Poľsku v 80. rokoch minulého storočia. A ako odhadujú historici, do spontánneho projektu sa v priebehu niekoľkých dekád zapojilo zhruba 5 000 000 Poliakov!
Práce na kostole Panny Márie Zjavujúcej Zázračný medailón v Zakopanom sa začali v roku 1981 a zabrali sedem rokov. Jeho strmé strechy odkazujú na typické domčeky horalov a vysoké tatranské štíty. Stará sa oň rád lazaristov, ktorého členovia prišli do Zakopaného pred prvou svetovou vojnou.
Zdroj: Getty Images
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
TV program Telkáč.sk
