Prvé stretnutie s Afrikou, alebo Ako Dromedár spoznával čierny kontinent

Afrika z nadhľadu

Keď sme sa konečne prvýkrát dostali nad Afriku, zostali sme užasnutí. Z takej výšky vidíte prekrásne obrysy a malé lesklé plochy. Dromedárovou prvou myšlienkou bolo, že sa Afrika trbliece, akoby bola posiata malými diamantmi. Jednoznačne prekrásny pohľad. To sa ale zmení, ako sa začnete približovať k pristávacej ploche. Vtedy totiž uvidíte, že tie trblietajúce sa plôšky, ktoré sú kam oko dovidí, sú strechami malých a v mnohých prípadoch biednych domov. To čo sa z diaľky zdá pekné a lákavé, sa po priblížení zmení na pravý opak. Narazíte na Afriku.

Samozrejme, že sme ozaj nenarazili, pristátie bolo totiž hladké ako sa patrí, ale prvý šok nastal už na letisku. Oproti nairobským opatreniam, by sa Viedeň mohla značne hanbiť. Teda ak berieme do úvahy množstvo kontrol a potrebných „vybavovačiek,“ ktorými ešte pred vstupom do Kene prejdete. Teplota, víza, skeny a podobne. Samozrejme toto v dnešnej dobe patrí k bežným letiskovým rituálom. Bezpečnosť sa kladie na prvé miesto, aspoň sa to tak zdá. Hlavne v Keni.

Na letisku stretnete naozaj mnoho ľudí, ktorí sa vracajú domov, alebo sa vybrali na veľké africké dobrodružstvo. Takých turistov je asi zo všetkého najviac. Väčšina z nich sa ale rozpŕchne do veľkých „safari“ áut a stratia sa niekde v diaľke. S Dromedárom sme však počkali na menšie a staršie autíčko, so zvláštnymi nápismi „Pozor na hlavu“ a „Nestojte na sedadlách.“ Tie  (nevedeli sme, že to treba ľuďom pripomínať) nás zaujali len chvíľku, keďže už o pár minút sme sa nebezpečnou rýchlosťou  blížili k centru mesta.

To čo vidíte na uliciach vás pri vašej prvej ceste Afrikou zrejme zaujme. Ešte na letisku sa Dromedár dozvedel, že Keňu možno len milovať, alebo nenávidieť. A táto fráza postupne dostávala zmysel. To preto, lebo napriek tomu, že ulice Nairobi brázdili pomerne nové a kvalitné autá, všetko naokolo bolo akosi „v procese.“ Tak by sme asi aj Keňu a Nairobi opísali. Niekde na ceste, ktorá však zatiaľ nikam nevedie.

Cez Nairobi

Váš prvý dojem z nekonečného prachu, špiny, hluku, výfukových plynov, hučania motorov a bŕzd pomaly vystriedajú dojmy z malých detailov. Keď sa prestanete pozerať po autách, ktoré vás v každom momente ohrozujú, začnete si všímať množstvo ľudí. Ľudí, ktorí sa niekam náhlia, alebo sa len tak potulujú. Pre nás najzaujímavejšou skupinou ľudí sú však tí, čo ležia v tráve, prípadne na akomkoľvek mieste v meste. Postupne zistíte, že takýchto ľudí je čím ďalej viac a začnete sa zamýšľať, prečo si vybrali práve okraj rušnej cesty za svoje miesto na oddych. Keď však strávite v Keni viac času a vyhnete sa safari zistíte, že v Nairobi, ale aj v iných mestách sa žije úplne inak ako u nás, a že obrovská nezamestnanosť spravila z miliónov ľudí, ktorí hľadajú svoje šťastie v meste, bezcieľne sa pohybujúcu masu. Títo ľudia čo stratili dobytok, prípadne pôdu sa v meste nevedia začleniť a tak končia v slumoch a následne ich môžete vidieť ako si „užívajú“ pekný deň niekde v tráve.

Keď už prídete do samého centra hlavného mesta Kene, Nairobi, budete zrejme radi, že ste šťastlivo dorazili. Zelená a čerená tu hrajú pramalú rolu a vidieť niekde prechod pre chodcov je porovnateľné s objavením štvorlístka na rozľahlej tatranskej lúke. Jedným slovom je kenská doprava jeden obrovský chaos. Keď sa však prispôsobíte jeho rytmu, získate veľkú výhodu. Prechádzanie cez cestu je rýchlejšie, ak nemusíte hľadať prechody a jednoducho vyrazíte na opačnú stranu z bodu, kde práve ste. Len sa nezabudnite obzrieť vpravo. Britskí kolonizátori tu totiž okrem chudoby, korupcie a sociálnych problémov zanechali aj ich spôsob šoférovania. Teda po ľavej strane. Ak si na toto všetko zvyknete, pochopíte, že prejsť mestom v ktorejkoľvek hodine je pomerne ľahké. A ak máte radi adrenalín, aj zábavné.

Život v tomto veľkom meste prúdi ako kdekoľvek inde vo svete. Ulice sú plné ponáhľajúcich sa pracujúcich, ale aj žobrákov a nešťastníkov, ktorí sa na vás s vidinou peňazí zavesia. Asi ešte horšie sú na tom deti privyknuté na to, že od „bohatých“ turistov vždy niečo dostanú. Vďaka dlhoročným skúsenostiam s bielymi turistami si na podobné správanie už privykli. Na to si ale v Keni (ako aj v iných rozvojových krajinách) budete musieť zvyknúť. Podobných prípadov bude pribúdať každým dňom. Vtedy prvýkrát na „vlastnú kožu“ pocítite chudobu, ktorá sa ukrýva za vysokými budovami, prepychovými naleštenými autami a medzinárodnými sieťami s rýchlym občerstvením.

Či v Nairobi strávite 30 minút, alebo zopár dní, pochopíte, že ide o mesto dvoch, troch, či štyroch tvárí. Keď ním len preletíte na safari, uvidíte „žiarivé“ centrum a potom už len menšie okrajové časti. Avšak keď sa tu však zastavíte (postačí jeden deň), budete mať viac času na poznávanie. Dromedár mal popri práci len zopár chvíľ na preskúmanie, no i tak čo-to odpozoroval. Cez deň je Nairobi hlučným mestom plným ľudí, ktorí sa len rútia za svojimi povinnosťami. Atmosféra sa však zmení s príchodom noci. Nik z cestovných agentúr vám nočné prechádzky neodporučí, ale domáci budú pravým opakom. No predsa len je lepšie, ak si niekoho z nich vezmete so sebou. V noci je Nairobi úplne iné. Hluku sa nezbavíte, ale za to objavíte ľudí, z ktorých už opadol denný stres a potreba náhliť sa. Pokojne, hoci to je slovo nie veľmi patričné do nairobských ulíc, si nakupujú a stretávajú sa v baroch, kde pred televíznymi obrazovkami sledujú futbal. Ten je tu veľmi populárny, a preto ak ste aj vy fanúšikom, isto sa rýchlejšie začleníte.

Čo s časom?

 Cez deň si môžete zájsť napríklad do slonieho a žirafieho sirotinca. Nachádza sa pomerne blízko a zvieratá si užijete viac ako na safari. Jedinou nevýhodou bude to, že v rámci propagačných aktivít, vám namiesto zvierat budú väčšinu času prednášať o možnosti adopcie a rôznych príspevkoch. Ale taká Keňa je. Ako turista tu za všetko zaplatíte viac, plus sa od vás bude očakávať, že budete rozhadzovať peniaze na každom kroku. Od žobrajúcich detí, cez otravných obchodníkov až po oficiálne inštitúcie, kde všade budete predstavovať rýchly zdroj peňazí. Záleží od vašej povahy, a povahy vášho bankového účtu, či sa necháte nahovoriť na rôzne príspevky (ktorými samozrejme pomôžete, keďže je tu množstvo organizácií a ľudí, ktorí si sami pomôcť nevedia), alebo suveníry.

Okrem sirotinca môžete zájsť do múzea, v meste je jedno pomerne menšie, do mestského parku, kde uvidíte prevažne polihujúcich mužov, alebo na niektorý z trhov. Tu si ale pripravte riadnu dávku nervov. Nie pre každého je totiž návšteva trhoviska, kde predstavujete jediný zdroj peňazí, veľmi príjemná. Z nekončiacich výkrikov „hej sister,“ a podobne sa vám postupom času buď začne točiť hlava a budete sa cítiť stiesnene, alebo si naopak privyknete a začnete zjednávať cenu. To je základom každého úspešného prežitia na trhu. A nebojte sa vypýtať menej, keďže každá cena, ktorú vám povedia, je aspoň 4 krát vyššia, než skutočná, prípadne férová. Takto sa vám podarí kúpiť si množstvo pekných suvenírov za prijateľnú cenu. Ak sa bojíte o to, že by pre vaše zjednávanie neprežili, či nezarobili, nemajte obavy, tak či tak vás vždy ošklbú.

Ak má byť Dromedár úprimný, Nairobi ho nijak neočarilo. Či už pre jeho obyvateľov, obchodníkov, alebo hluk veľkomesta, radšej sa tešil na ďalšiu časť cesty do hôr. A na tú sa môžete tešiť aj vy.

Autor: SiSa, drom

Máte radi cestovanie? Všetko o tejto záľube na jednom mieste.