Marakéš

2016-07-22 12:00:00 |   |    | 

Nenachádza sa pri mori a nie je hlavným ani najväčším mestom Maroka. Napriek tomu si ho pri zmienke o tejto severoafrickej krajine predstaví väčšina ľudí. Niet divu, Marakéš akoby pozbieral najväčšie klenoty krajiny pre svoju potechu a slávu. Spoznajte jeho najkrajšie pamiatky a vstúpte do dejín bohatstva a slávy.



 

Marakéš (alebo aj Murrákuš či Marrákeš) je najdôležitejším zo štyroch bývalých kráľovských miest, ktoré v Maroku vybudovali berberskí panovníci. Oblasť bola osídlená už od neolitu, ale samotné mesto založili „až“ v roku 1062, pôvodne len ako tábor a trh. V rokoch 1122-1123 ho obohnali obrannými múrmi z červeného pieskovca a z rovnakého materiálu vybudovali aj niekoľko rôznych budov. Preto začali Marakéš prezývať „Červené“ alebo aj „Okrové mesto“.

Marakéš rýchlo rástol a čoskoro sa z neho stalo kultúrne, náboženské aj obchodné centrum. Vznikli tu paláce, kúpele a mešity aj dodnes najrušnejšie námestie v celej Afrike Jemaa el-Fnaa. Vybudovali sa aj podzemné kanály (khettara), ktoré zásobovali mesto a okolité územia vodou (dodnes môžete premyslený zavlažovací systém vidieť v záhrade Agdal). Aj vďaka nim bola medina (staré mesto) zapísaná v roku 1985 do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. A ktoré pamiatky nesmiete pri svojej návšteve vynechať?

 

POPOL SLÁVNEHO NÁVRHÁRA V NAJKRAJŠEJ ZÁHRADE MAROKA

V roku 1924 sa na predmestí Marakéšu usadil francúzsky maliar Jacques Majorelle, ktorý si vedľa domu zriadil záhradu. Pri každej príležitosti do nej zo svojich ciest prinášal ďalšie a ďalšie rastliny a postupne sa mu ju podarilo dostať do tak krásnej podoby, že v roku 1947 záhradu Jardin Majorelle sprístupnil verejnosti. Tá môže aj dnes obdivovať medzi studničkami, fontánkami a jazierkami asi 300 druhov rastlín zo všetkých piatich kontinentov.

Po maliarovej smrti však záhrada zarastala, až kým ju v roku 1980 neodkúpil slávny módny dizajnér Yves Saint Laurent. S manželom sa postaral o jej znovuobnovenie a v roku 2002 sa sem presťahoval natrvalo: “Keď som objavil Marrákeš, bol to pre mňa mimoriadny šok. To mesto mi vdýchlo farbu.” Po návrhárovej smrti v Paríži jeho popol rozsypali medzi ružami v záhrade pri dome. V ňom dnes sídli Islamské múzeum umenia, ktoré vystavuje niekoľko umeleckých predmetov pôvodného majiteľa Majorelleho a množstvo kostýmov Yvesa Saint Laurenta.

 

MIESTO SMRTI AJ BUJAREJ ZÁBAVY

Djemaa el Fna je najrušnejšie námestie celej Afriky. Od polovice 11. storočia sa na tomto mieste konali verejné popravy, ktoré mu dali názov. Ten sa dá preložiť ako „Schôdza mŕtvych“. Popravy boli v minulosti obľúbenou zábavkou verejnosti, ku ktorej sa neraz pridali rôzne vystúpenia. Tie tu môžete na námestí Djemaa el Fna vidieť dodnes. Po zotmení sa tu každý večer rozloží nielen asi 100 kuchárov s pouličným občerstvením, ale aj množstvo spevákov, akrobatov, klaunov či dokonca zaklínačov hadov. V roku 2001 vyhlásilo UNESCO toto miesto za „klenot svetového dedičstva“.

 

STRATENÁ HROBKA

Obdobie vzniku mesta sa spája s rodom Almoravidov. Jediným príkladom miestnej architektúry z tohto obdobia je hrobka Koubba Almoravid. Postavili ju v roku 1117, v 16. a 19. storočí ju prestavali, no potom na dlhé roky zmizla pod stavbami neďalekej mešity. Svetlo sveta znova uzrela až v roku 1948. Vďaka znovuobjaveniu môžu dnes návštevníci obdivovať nádherný interiér hrobky, zdobený rastlinnými vzormi a kaligrafiou.

 

DAR MANŽELKÁM A KONKUBÍNAM

Bahia patrí k najkrajším palácom v Marakéši. Uprostred rozsiahlych záhrad ho koncom 19. storočia nechal vystavať veľkovezír Marakéša Bou Ahmed. Mal to byť najúžasnejší palác svojej doby, v ktorom sa budú cítiť dobre všetky jeho 4 manželky, 24 konkubín a množstvo detí. Aj preto dával staviteľ veľký dôraz na súkromie a vytvoril v paláci Bahia napríklad niekoľko dverí za sebou, ktoré bránili nevítaným pohľadom dovnútra. Tento klenot marockej architektúry stavali 7 rokov a na jeho detailnej výzdobe pracovali stovky remeselníkov. Dnes môžete 150 izieb v obklopení nádhernej záhrady obdivovať aj vy.

 

PALÁC, KTORÉMU SA NIČ NEVYROVNALO

Dnes síce patrí Bahia k najkrajším palácom v Maroku, s jednou stavbou by však súperiť nemohol. Palácu Badi sa v minulosti nevyrovnalo nič. Na konci 16. storočia ho dal postaviť sultán Ahmed el-Mansour ako komplex s 360 miestnosťami, mešitou, stajňami, väzením a prijímacou halou pre vyslancov. Každá z izieb bola obložená vzácnym carrarským mramorom a onyxom a ozdobená mozaikami a zlatom. Materiál pochádzal z Brazílie, Indie i Turecka. Sultánov šašo žartoval, že z paláca „bude nádherná ruina“ a jeho predpoveď sa splnila. O 75 rokov neskôr palác zničili a dnes si môžeme jeho bývalú krásu už len predstavovať.

 

LUXUS AJ PO SMRTI

Saadské hrobky pochádzajú zo 16. storočia a odpočíva tu mnoho saadskych panovníkov. Vraví sa, že do hrobu si nič nevezmete, no tu to neplatí. Saadsky sultán Ahmed al-Mansour ed-Dahbi nechal z carrarského mramoru postaviť dve hrobky, ktoré mohli krásou konkurovať jeho palácom. V jednom odpočíva po boku synov a následníkov od roku 1603 on sám, v druhej je pochovaná jeho matka a zakladateľ saadskej dynastie Mohamed eš Šajch.

 

MESTO PLNÉ VÔNÍ A CHUTÍ

Pri prehliadke mesta si zaručene netreba nechať ujsť miestne kulinárske delikatesy. Medzi  najobľúbenejšie patria tie pripravené na grile, najmä rôzne klobásky, mäsá na špajdli a ryby. Všetko za prijateľnú cenu, ktorú si bežný turista môže dovoliť. Aj to je exotická rozprávka na marocký spôsob.

 

Autor: Mária Janková / ako

 

 

Zdieľať článok na Facebooku


Foto: Thinkstock, Wikimedia
Zdroj: ako

Hodnotenie článku:
5.0/5 (11 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Utorok, 19. marec. 2024. Meniny má Jozef.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa