Deň, ktorý zmenil históriu: Pred 100 rokmi objavili hrobku Tutanchamóna

 

Údolie kráľov, jedno z najnavštevovanejších turistických atrakcií Egypta, leží na západnom brehu rieky Níl, v blízkosti starobylých Théb (dnešný Luxor). Z architektonického hľadiska ide o nenápadné skalné hroby, z ktorých niektoré ležia v skalách aj 100 metrov pod povrchom. Takýto ťažký prístup mal znemožniť vykrádačom hrobov vniknutie a chrániť ich pred znesvätením.

Napriek tomu boli neustále v hľadáčiku zlodejíčkov, dobrodruhov i bádateľov, ktorí snívali o objavení starovekého pokladu. To sa napokon podarilo len jedinému mužovi – britskému archeológovi Howardovi Carterovi (1874 – 1939). Ten už od svojich 19-ich rokov pôsobil v Egypte, kde mal najskôr zaznamenávať odkrývanie hrobiek a robiť kópie nájdených malieb a neskôr pôsobil ako hlavný inšpektor Pamiatkového úradu.

V roku 1907 začal s vlastnými vykopávkami, pre ktoré získal finančnú injekciu od Lorda Carnarvona. Ten financoval aj jeho neskoršie práce v Údolí kráľov, no keďže ani po mnohých rokoch nepriniesli žiaden významný výsledok, šľachtic dal Carterovi poslednú šancu. Práve tá napokon priniesla vytúžené ovocie.

4. novembra 1922 Carter objavil počas pieskovej búrky vchod do hrobky, o ktorej predtým nevedel. Telegrafom zavolal Carnarvona a spoločne sa 26. novembra vydali preskúmať jej vnútro. Keď archeológ prvýkrát nakukol dovnútra, povedal: „Vidím krásne veci!“ No hoci tieto slová vstúpili do histórie, rozhodne neboli presným vyjadrením toho, čo hrobka ukrývala.

V nasledujúcich dňoch totiž robotníci zo štyroch pohrebných komôr vyniesli asi 5000 vzácnych predmetov nevyčísliteľnej hodnoty. Patrili k nim predmety každodenného použitia ako napríklad faraónove sandále, predmety vyrobené špeciálne pre účely pohrebu, zlaté a ebenové sošky, ale aj najväčšia vzácnosť – Tutanchamónov sarkofág s múmiou.

Samotný panovník pritom patril k menej významným a do histórie sa zapísal len vďaka tomu, že jeho hrob bol ako jediný neporušený. Tutanchamón bol známy ako "chlapčenský kráľ," pretože nastúpil na trón iba vo veku deväť rokov, vládol krátko medzi rokmi 1333 - 1323 pred Kristom a zomrel bez dedičov.

Úbohý mladík trpel mnohými neduhmi. Vedci predpokladajú, že bol s najväčšou pravdepodobnosťou synom faraóna Achnatona a jeho vlastnej sestry, pretože starí Egypťania verili, že incestom sa zachová čistá pokrvná línia, pričom si neuvedomovali vážne genetické dôsledky sobášov v rámci jednej rodiny.

Tutanchamon mal výrazný predkus, ženské boky, rázštep podnebia a „konskú nohu“ (chodidlo prehnuté smerom dovnútra), takže musel pri chôdzi používať palicu. Trpel tiež Köhlerovou chorobou, čo je zriedkavá genetická porucha postihujúca pohybový systém. Okolo jeho smrti existuje veľa špekulácií. Uvažovalo sa nad vraždou či nehodou s vozom, no podľa najnovších záverov vedcov podľahol panovník zrejme malárii či inej infekcii.

Mnohí veria, že faraónove pozostatky sú prekliate, pretože po otvorení hrobky došlo k niekoľkým nezvyčajným úmrtiam ľudí, ktorí sa na ňom podieľali. Pri prvom vstupe poštípal lorda Carnarvona komár a pri holení sa jeho rana zapálila. Napriek tomu naďalej vo veľkých horúčavách dozeral na práce, čo jeho telo nezvládlo. 6. apríla 1923 zomrel vo veku 56 rokov v dôsledku otravy krvi a pneumónii. Takmer v tom istom okamihu vypadol v celom meste prúd.

Krutý osud čakal aj viacerých ďalších členov výskumného tímu, dvaja zomreli násilnou smrťou a niektorí spáchali samovraždu. Skeptici však tvrdia, že sa jedná len o náhodu a expertíza nepotvrdila ani teóriu o toxickom plyne či škodlivom účinku húb v hrobke.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku