Machu Picchu: osirelé mesto na vrchole hôr hostilo drastické obrady

2014-11-29 09:00:00 |   |    | 

Ako mohli tak úchvatné stavby vyrásť v takej výške? Ako sem robotníci dostali materiál? Kam zmizli obyvatelia starovekého mesta? Čo ich odtiaľto vyhnalo a aké tajomné rituály tu vykonávali? Uspokojivých odpovedí na tieto a mnohé iné otázky sa možno nikdy nedočkáme, ale čo vlastne vieme o tajomnom Machu Picchu dnes? Prejdime si zopár faktov a fotografií z miesta, ktoré je opradené množstvom legiend.




Tamtamy rezonujú, muži s pomaľovanými tvárami tancujú okolo ohňa. Pohybu so zvláštnou choreografiou, ktorá ani zďaleka nepripomína polku, valčík či čokoľvek obvyklého v strede Európy, sa oddávajú s takým zápalom, že sa pomaly dostávajú do tranzu. Na scénu náhle vstúpi šaman s krvavým kusom čohosi a ... Čo ďalej? Nevieme. Takto nejako si výjavy z histórie pôvodného obyvateľstva Ameriky často predstavujú filmári, ale ťažko povedať, ako to pri tajomstvom obostretých obradoch vyzeralo naozaj.

 


Krv tiekla všetkým


Vieme len zo záznamov prvých kolonistov Ameriky, že sa tunajší indiáni oddávali prapodivným a predovšetkým veľmi drsným obradom, pri ktorých tiekla krv prúdom. Také srdce práve zabitého človeka vložené na oltár podľa nich bohov náležite uspokojovalo. Presvedčil sa o tom nejeden vojak z radov dobyvateľských španielskych armád pri kolonizácii Južnej a Strednej Ameriky.
 

 

Cuzco, rozborené mesto, ktorému vrátili život cudzinci

Osemdesiat kilometrov od Machu Picchu leží Cuzco, kedysi dávno slávne hlavné mesto celej ríše rozkladajúce sa na území dnešného štátu Peru. Koniec jeho slávnej éry znamenal príchod španielskych dobyvateľov. oblasť vyplienili a mesto znateľne poničili. Hlavným mestom sa preto stala Lima, ktorá ním je dodnes.


Zašlú slávu Cuzca teraz pomáha navrátiť Machu Picchu. Vďaka nemu prúdia do mesta davy návštevníkov, ktorí odtiaľto vyrážajú k pozostatkom inckého sídla vysoko v horách. Ročne sem príde 1,5 milióna ľudí.


Ale obeťami sa nestávali len nepriateľskí bojovníci, na oltári mnohokrát končili aj príslušníci vlastného kmeňa. Žiť v tejto oblasti v dobe rozkvetu stredovekých miest skrátka nebolo nič k závideniu. Navyše bolo treba zmierovať si niekoľko bohov pre rôzne účely ako ukončenie epidémií alebo zažehnanie slabej úrody, takže bolo nutné s patričným odôvodnením občas siahnuť aj do vlastných radov.


Možno to však bolo práve vďaka krvi obetí a priazni bôžikov, že sa ľuďom hovoriacim kečuánčinou podarilo vybudovať tak impozantné mesto vo výške, kde človek zvyknutý na príval podunajského kyslíka lapá po dychu a prehĺta aspirín. Ako stavitelia dostali materiál na vrcholy čnejúce 2430 metrov nad more a ešte ho opracovali do tak fantastické podoby, to sa snaží rozlúštiť riešitelia dejepisných záhad už dlhé roky.


Machu Picchu spalo v zelenom kvitnúcom hrobe


Teória snažiaca sa odhaliť záhady najnavštevovanejšieho miesta v Peru sa objavujú už od roku 1911, kedy v sparnom júlovom dni Hiram Bingham uvidel to, o čom už počul, ale nedokázal si predstaviť, že dakde v horách nad Cuzcom sa skutočne skrýva rozľahlé nedotknuté mesto.
Archeológ z preslávenej americkej univerzity Yale vtedy stál pred dych vyrážajúcim výjavom: veľa častí dávneho osídlenia boli zarastené, avšak to, čo pod vegetáciou presvitávalo, dávalo tušiť, že sa Binghamov výlet do Ánd zapíše medzi najväčšie objavné cesty dvadsiateho storočia.

 

Zasiahli bohovia, epidémia alebo vojna?


Uprostred ticha majestátnych hôr sa z kopcov vynára „Starý vrch" (preklad výrazu Machu Picchu z kečuánčiny) a jeho rituálne kamene, domy, oltáre, múry, všetko stavané z kameňa bez spojovacieho materiálu. Túto technológiu používali Inkovia veľmi často. Zrejme mala svoje opodstatnenie, lebo zo slávneho mesta sa zachovalo prakticky úplne všetko, čo po sebe jeho dávni obyvatelia zanechali, len strechy (zrejme slamené) neodolali prírodným podmienkam.


Dodnes preto možno obdivovať tri tisícky schodov, ktoré do mesta vedú, chrám zasvätený bohu slnka, domy robotníkov a roľníkov, ale aj obydlia smotánky. Prečo taký raj ľudia opustili a zanechali ho napospas vegetácii? Najrozšírenejšie teórie operujú s ničivou epidémiou alebo s vojnou, pri ktorej zahynula veľká väčšina obyvateľov, pričom zvyšok bol potom protivníkmi vyvraždený. Zachovalosť Machu Picchu napovedá tomu, že by pravdu mohli mať aj tí, ktorí tvrdia, že Inkovia opustili mesto náhle kvôli dajakému znesväteniu miesta. Všetko sú ale iba málo podložené dohady. Žiadne nové písomné zmienky o meste sa totiž nedarí dohľadať.


Machu Picchu je perla Južnej Ameriky a v Peru nenájdeme miesto, ktoré by turistov, amatérskych historikov a všemožných dobrodruhov lákalo viac než toto ešte relatívne nedávno zabudnuté mesto. Je opradené závojom tajomstva, ale aj bez neho má svoje osobité čaro. Môže za neho okolitá príroda, ktorá ho kedysi pochovala.

 

Autor: Lucie Štěrbová
 

Zdieľať článok na Facebooku

Zdroj: Lucie Štěrbová

Hodnotenie článku:
4.6/5 (14 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa