Čo ukrýva Amazonský prales? Desivé pirane, ružové delfíny, ale aj ženy, ktoré dojčia opice

Keby ste vyrezali štvorcovú míľu Amazonského pralesa, našli by ste na nej približne 125 druhov cicavcov, 400 druhov vtákov, 100 druhov plazov, minimálne 60 obojživelníkov a zhruba 150 druhov motýľov ... Ďalší z výskumov zas tvrdí, že v jednom kubickommetri pôdy človek nájde až 50 druhov mravcov ...

Amazónia - DNA banka našej planéty

Amazonský dažďový prales, posledný veľký priestor pokrytý tropickými rastlinami a živočíchmi na planéte Zem, je prírodnou DNA bankou - bankou, ktorá je v úplnej, ale zároveň veľmi krehkej rovnováhe. A práve tú od 70. rokov 20. storočia výrazne narušuje človek.

Každý rok zmizne zo sveta pralesný porast s rozlohou zhruba tretiny Českej republiky. A s ním nenávratne aj desiatky druhov rastlín a živočíchov. Mizne tiež priestor pre život niektorých domorodých kmeňov, medzi ktoré patrí napríklad kmeň Awá-Guajá, predtým žijúci na východnom pobreží Brazílie, dnes zatlačený do vnútra zostávajúceho pralesa na severovýchode.

Harpya ... alebo bájny Fénix?

V gréckej mytológii bola harpya spolovice ženou a spolovice orlom.V Amazónii sa môžete stretnúť s harpyou pralesnou, najväčším dravcom na území Južnej Ameriky. Svoje meno dostal tento vták podľa toho, že línia jeho hlavy skutočne pripomína ľudskú hlavu. Harpya pralesná má extrémne dlhé pazúry, ktoré používa na lov. A pozor, práve podľa tohto operenca navrhovali tvorcovia filmov o Harrym Potterovi podobu bájneho Fénixa.

Ľudia kmeňa Awá žijú v pralese už tisícky rokov a sú takmer nedotknutí vymoženosťami modernej civilizácie. Teraz ich zostáva zhruba tristo, z toho posledných šesťdesiat stále žije tým najtradičnejším spôsobom - teda len z toho, čo im dá prales. Títo lovci a zberači dodržiavajú aj pre nás často zvláštne potravinové tabu, niektoré druhy živočíchov lovia len v určitú časť roka, iné nelovia vôbec, napríklad netopiere alebo kolibríky. A tým vlastne maximálne prispievajú k zachovaniu pralesnej rovnováhy.

Ženy, ktoré dojčia opice

Mimochodom, ženy z tohto kmeňa zachovávajú pralesnú rovnováhu pre nás značne neštandardným a kontroverzným spôsobom. Pokiaľ totiž nájdu v pralese opustené opičie mláďa, odchovajú ho ako vlastné dieťa - teda vrátane dojčenia.

Avšak aj severovýchodná časť Amazónie dnes čelí obrovskému odlesňovaniu – na niektorých miestach tu majú vzniknúť nekonečné pastviny pre dobytok, inde sa počíta s ťažbou železnej rudy alebo ropy. A situácia je natoľko vážna, že na poplach bijú nielen ekologické inštitúcie, ale dokonca už aj svetové celebrity. Jednou z nich je aj herec Colin Firth, ktorý verejne podporuje práve zachovanie územia kmeňa Awa.

Amazonka - matka riek

Amazonka je najvodnatejšia rieka sveta - jej bežný prietok sa rovná súčtu prietokov ďalších siedmich najväčších riek planéty. Jej bežná šírka sa pohybuje od dvoch do desiatich kilometrov, v období dažďov sa bez problémov rozširuje aj na päťdesiat kilometrov, v samotnom ústí je to 250 kilometrov. A hĺbka? Hladina počas roka kolíše o desiatky metrov, môžeme však povedať, že bežným stavom je výška hladiny okolo dvadsaťpäť metrov a nájdete tu aj miesta, kde sa podľa odhadov hĺbka približuje ku stovke metrov.

Pralesné temno a šero, ktoré dodnes nie je prebádané, vzbudzuje aj ľudskú túžbu spoznať to, čo je tajomné. Už portugalskí kolonizátori verili tomu, že nepriepustný baldachýn pralesa ukrýva bájne Eldorádo, mesto vyrobené zo zlata, ktoré chráni bájny kmeň Amazoniek.

Ružový delfín sa mení na krásneho mladíka

A legendy sú spojené aj s ružovými delfínmi, ktoré žijú v mohutnom toku Amazonky a v jej prítokoch. Tieto stvorenia skutočne existujú, ich presné meno je delfínovec amazonský a v kalných vodách riek Amazónie sa ich preháňa asi 30 tisíc. Každý rok ich však rybári niekoľko tisíc ulovia – a to aj napriek tomu, že podľa povestí zabitie ružového delfína prináša smolu. V Bolívii ich preto vyhlásili za národný poklad a sú prísne chránené.

Domorodé kmene zas veria, že sa práve ružové delfíny, ktoré sú veľmi často pre kalnú a špinavú vodu skôr šedočierne, so západom slnka premieňajú na mladých a krásnych mužov, ktorí zvádzajú panny a potom s rannými lúčmi opäť miznú v kalných vodách. Nuž, pravda bude asi niekde úplne inde, ale aj táto legenda dokresľuje magickú atmosféru územia, kde ľuďom jasne vládne príroda  ...

... hoci sa ju snažiaza posledných 40 rokoch skrotiť a prispôsobiť svojmu obrazu.

Trojica amazonských predátorov

Amazónia - to sú tisíce a tisíce druhov zvierat. A zatiaľ čo po stretnutí s niektorými z nich cestovatelia túžia, žijú tu aj také tvory, ktoré naozaj zblízka stretnúť nechcete. Poďme sa na ne pozrieť.

Anakonda

Jeden z najväčších a hlavne najťažších hadov na planéte má výborné maskovanie a uzrieť ho na vlastné oči sa rovná menšiemu zázraku. Plaz, ktorý veľmi často váži viac ako kôň, je schopný skonzumovať bez problémov aj zviera s veľkosťou menšej kravy. A práve po takejto hostine je vraj najjednoduchšie anakondu stretnúť. Rozhýbanie niekoľkotonového tela, ktoré v sebe ukrýva čerstvo prehltnutého živočícha, trvá aj niekoľko dní.

Jaguár

Pre jaguára platí, že vy ho nevidíte, ale on veľmi dobre vidí vás. Najväčšia mačkovitá šelma amerického kontinentu má vynikajúci zrak a veľmi silný chrup, vďaka čomu bez problémov prehryzne korytnačí pancier. Navyše je veľmi tichý a spozorovať ho v hustom poraste je takmer nemožné. Preto vlastne nie je div, že jaguár je na vrchole pralesného potravinového reťazca.

Piraňa

Stisk tejto rybičky je v prepočte na hmotnosť tela trikrát silnejší ako stisk aligátora. A zostal by za ňou  aj Tyranosaurus Rex. Ak vraj nie je extrémne vyhladovaná, na človeka nezaútočí. V opačnom prípade  nemá problém napadnúť aj naozaj veľké zviera. V takých chvíľach pirane útočia v kŕdli a svoju obeť doslova otrhajú na kosť v priebehu pár desiatok sekúnd.

Autor: Lucie Štěrbová& ESO travel