Priehrada Itaipú: Technický zázrak napustili za 14 dní a ukrýva obrovskú hydroelektráreň

Čínskym Trom roklinám síce patrí štatút najväčšej hydroelektrárne sveta, ale… tok rieky Jang-c' je nevyrovnaný a na plný výkon tak elektráreň „ide“ len časť roka. Najvýkonnejšou vodnou elektrárňou sveta tak zostáva Itaipú. Tá v roku 2013 stanovila nový svetový rekord. Vyprodukovala 98,6 TWh – čo je pre predstavu toľko elektrickej energie, že by z nej napríklad Slovenská republika vyžila takmer 3,5 roka.

Technický zázrak vyrástol za sedem rokov

História tohto kolosu sa začala písať už v roku 1966, kedy sa Brazília s Paraguajom dohodli na spoločnom projekte obrovskej vodnej elektrárne. Zmluva o tom, že sa na stavbe a následne na riadení a odoberaní elektriny budú obe krajiny podieľať rovnakým dielom, uvidela svetlo sveta v roku 1973. A o dva roky neskôr sa začalo stavať.

Postupne musel byť odklonený tok rieky Paraná, vystavaná obrovská hrádza, ale i podpísaná dohoda s Argentínou, ktorá sa obávala toho, že v prípade konfliktu Brazílie s Paraguajom „pustia kohútiky naplno“ a plánovane zaplavia argentínske územie. V roku 1982 už bolo hotovo - a priehradné jazero sa mohlo napustiť.

Napustené za 14 dní!

Príroda vtedy hrala staviteľom do karát. V oblasti intenzívne pršalo, rieka Paraná sa rozvodnila a priehrada bola napustená už za dva týždne. Hranicu horného priepustu hladina dosiahla 27. októbra 1982 presne o desiatej hodine dopoludnia. Prvá z dnešných 20 turbín elektrárne (v prevádzke ich však je vždy len osemnásť) začala pracovať o dva roky neskôr. Naplno však elektráreň pracuje vlastne až od roku 2007. Vtedy robotníci nainštalovali poslednú, dvadsiatu turbínu.

Výkon elektrárne je od tej chvíle na svojom maxime. Elektráreň dokáže pokryť asi štvrtinu spotreby elektriny celej Brazílie a zhruba štyri pätiny spotreby Paraguaja. Paraguaj navyše veľkú časť zo svojej polovice predáva naspäť Brazílii. Do roku 2009 to robil za veľmi nízku čiastku, proti ktorej paraguajská verejnosť dlhodobo bojovala. Od roku 2009 však Paraguaj predáva elektrinu už za cenu, ktorá je pre krajinu podstatne výhodnejšia.

Iguaçu a Itaipú v jednom dni

A elektráreň je logicky i obľúbeným miestom turistov. Tí totiž jej návštevu obvykle spájajú s návštevou vodopádov Iguaçu, ktoré sú od hrádze vzdialené len pár desiatok kilometrov. Počas jedného dňa tak človek môže na vlastné oči vidieť aká silná je príroda, a vzápätí, čo všetko dokáže vybudovať človek. Len pre porovnanie – sila vodopádov Iguaçu by stačila len na prevádzku dvoch turbín elektrárne.

Prehliadky elektrárne bývali predtým zadarmo. Obe krajiny sa totiž často chválili tým, čo vybudovali. Turistov však pribúda. Do roku 2013 ich elektráreň navštívilo asi 17 miliónov, a tak dnes za exkurziu zaplatíte. Bude vás to stáť menej, pokiaľ sa rozhodnete len pre prehliadku exteriérov, viac zaplatíte, ak sa rozhodnete i pre prehliadku vnútorných priestorov elektrárne. A tá sa rozhodne vyplatí.

Sprievodcovia vás vezmú i do obrovskej chodby, ktorá je vo vnútornej časti hrádze a do ktorej by sa bez problémov vošiel celý Dóm sv. Alžbety. Dokonca dvakrát vedľa seba a dal by sa postaviť jeden druhému na strechu. Táto „chodba“ má totiž na dĺžku takmer kilometer, na výšku vyše 110 metrov a na šírku rovnú stovku. A nesklamú sa ani tí, ktorí sa sem vydajú v noci – hrádza, vrátane obrovského prívodného potrubia, ktoré vedie k turbínam, je efektne osvetlená. Mimochodom, celú svetelnú show zaisťuje asi 100 kilometrov kabeláže.