Nové Mexiko: Temperament Hispáncov, tradície Indiánov a územie USA

Nové Mexiko by ste márne hľadali niekde v Mexiku, je to štát ležiaci na juhozápade USA. Jeho hlavným mestom je povestné Santa Fé, najväčším zas Albuquerque. Zaujímavosťou tohto štátu je jeho tvar, predstavuje štvorec prevažne vytýčený podľa rovnobežiek a poludníkov. Krajina je typická svojimi vysokými teplotami, ktoré spôsobili vznik rozsiahlych púští a polopúští. Nájdeme tu však aj zalesnené pohoria, jedným z najznámejších je Sangre de Cristo, ležiace na severe štátu.

Najznámejšou riekou je Rio Grande, ktorá neskôr tečie do Mexika a spája tak oba štáty.

Najnavštevovanejším národným parkom je White Sands National Monument. Turistom ponúka prekrásne biele duny, ktoré by ste márne hľadali niekde inde na svete. Napriek zdaniu, že tu žije len  málo živých organizmov, je toto územie označované ako „Galapágy Severnej Ameriky.“ Vďaka nehostinným podmienkam sa jednotlivé druhy rastlín a živočíchov prispôsobili, najmä svojim vzhľadom a správaním. Jedným z mnoha príkladov je ryba White Sands Pupfish (Cyprinodon Tularosa), tá sa tak dokonale uspôsobila týmto drsným podmienkam, že žije jedine v Novom Mexiku. Zároveň však patrí medzi ohrozené druhy.

Vôbec prvými ľuďmi, ktorí osídlili toto územie, boli Paleoindiáni. Živili sa lovom zvierat a zberom rastlín, ich príchod sa odhaduje približne 10-tisíc rokov p.n.l. Neskôr tu žili puebloví Indiáni a ich potomkovia.

Až v 16. storočí sem prišli prví „bieli ľudia.“ Pomenovanie Nové Mexiko (Nuevo México) po prvýkrát pre túto oblasť použil Francisco de Ibarra. V roku 1598 tu Španielsko ustanovilo provinciu Nové Mexiko a v roku 1821 sa územie stalo súčasťou Mexika. To sa v Mexickej vojne za nezávislosť vyslobodilo spod španielskej nadvlády. Počas tohto búrlivého obdobia si na časť zeme nárokoval aj Texas, a tak došlo k ďalšej vojne. Tá skončila až zmluvou z roku 1848, kedy Mexiko odstúpilo USA časť území (Alta California, zbytok Santa Fé de Nuevo México a západnú časť Nového Mexika). Jednou z najsmutnejších udalostí, ktoré sa tu odohrali, však bol prvý pokusný jadrový výbuch. Počas 2. svetovej vojny vzniklo práve v Novom Mexiku Národné laboratórium Los Alamos, kde bola vyvíjaná jadrová zbraň.

Vďaka svojej histórii má Nové Mexiko najvyšší podiel hispánskeho obyvateľstva zo všetkých štátov USA, napomáha tomu i imigrácia z Mexika. Preto sa tu dohovoríte nielen po anglicky, ale aj španielsky. Nájdete tu aj veľa pôvodných obyvateľov Ameriky, Indiánov. Mnohí z nich dodnes zachováva svoje zvyky a tradície.

Stretnete ich napríklad na hlavnom námestí v Santa Fé, kde predávajú svoje tradičné ručné výrobky. Toto mesto prispôsobilo aj svoju architektúru tak, aby sa čo najviac podobala na stavby starých obyvateľov – Španielov, ale aj pôvodných obyvateľov Ameriky. Označuje sa pojmom „adobe“, čo v preklade znamená „omietka.“ Mnohé domy sú postavené z hliny, majú oblé rámy a plochú strechu. Jednotnej architektúre podliehajú rodinné domy, banky, obchody a dokonca aj hotely. Pravdepodobne najznámejšou pamiatkou je Katedrála sv. Františka z Assisi. Tá okrem nádhernej architektúry priťahuje ľudí aj soškou La Conquistadora, ktorú doviezli španielski prisťahovalci v 17. storočí. Medzi najkrajšie diela chrámu patrí socha sv. Františka, patróna diecézy, ale aj krížová cestá. Tá predstavuje 14 sôch v životnej veľkosti od autora Giba Singletona, zobrazujúc posledné okamihy Ježiša Krista pred ukrižovaním.

Druhou významnou pamiatkou je Palác guvernérov, najstaršie fungujúca verejná budova v Spojených štátoch amerických. Ako svoj domov si ho postavil prvý španielsky guvernér Pedro de Peralta. Neskôr ju na istý čas obsadili puebloví Indiáni a začiatkom 20. storočia začala budova slúžiť ako múzeum. V roku 1960 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Keď postavili v jej blízkom okolí (2009) Múzeum Nové Mexiko, presťahovali sa tam. Dodnes však slúžia obe pamiatky na edukáciu novej generácie, vďaka zachovalým pamiatkam spoznávajú mladí ľudia históriu svojej domoviny. Nájdeme tu pútavé výstavy o živote Indiánov, rôzne predmety z ich bežného života a množstvo autentických fotografií. Múzeum si zároveň pripomína významných rodákov.

Autor: Mária Janková