Na vlastnej koži: Mexický Yucatán ukrýva novodobý div sveta, pláže i čarovné jaskynné jazierka

 

V symbióze s miestnou faunou

Do rezortu sme pricestovali až neskoro večer, takže nebolo príliš veľa možností sa poobzerať po novej základni. Ubytovali nás v poschodových domčekoch obkolesených zeleňou, z ktorej vybiehali zvieratká od výmyslu sveta. Tie sme však večer potme len tušili, výraznejšie boli zvuky. Také pravé dovolenkové, ktoré niekoho uspávajú a ďalšieho zase budia.

No na ďalší deň sa miestne zvieratká predstavili v plnej kráse. Pohybovalo sa tu niečo ako náš svišť, zvaný aguti, potom roztomilá veverička či nosáľ s dlhočizným chvostom, príbuzný medvedíkovi čistotnému. Keď sa človek niekam hnal, musel si dávať pozor, aby sa nezrazil s flegmaticky sa vyhrievajúcim leguánom alebo dvoma na chodníku. Na začiatku to trochu dvíhalo tlak, ale potom sa človek naučil byť ohľaduplný k týmto miestnym obyvateľom a dával si pozor na krok.

 

Zábava, aktivity, možnosti

Priamo v rezorte bolo more vzdialené asi na 100 metrov, na polceste k nemu bazény s barom, hudbou a aktivitami. Mohli ste si zahrať basketbal, zacvičiť alebo len tak ležať s ľadovou Margaritou po boku. Reštaurácia bola k dispozícii vnútri i vonku.

Po pláži sa dalo prejsť pomerne ďaleko na obe strany. Samozrejme, že lákalo obrieť si aj iné rezorty, ideálne do nich vojsť. Zistili sme však, že toto sa dá len v skorých ranných hodinách, keď sú hore len tí športuchtiví a strážcovia rezortov k nim nepatria.

 

Stopy po Mayoch všade navôkol

Okrem zvieratiek sa to tu hemžilo aj mayskými ruinami. Stačilo zísť kúsok z chodníka alebo zájsť trochu ďalej po pláži a na chvíľu vás vtiahlo do čias dávno minulých. Pozostatky stavieb sú ukryté v hustých porastoch, kde sa vinie tajomná cestička, ale odkazujú na ne aj obrovské roztratené kamene na pláži.

 

Svet za hranicami rezortu

Hranice rezortu vyzerali ako strážená hranica. Dávali extra pozor, kto vchádza i vychádza a každému kontrolovali hotelový náramok, podozrivejším aj doklady. Zo začiatku sa črtali obavy, aké nebezpečné to asi je tam vonku, ale realita bola taká, že i za hranicami rezortu sa to hemžilo turistami vo dne v noci a nik vás tam neobťažoval. Naše obavy z kriminality, drog či obchodu s bielym mäsom sa úplne vytratili a namiesto toho nás pozitívne prekvapila čistota ulíc a pláží a pekná architektúra.

 

Výlet po Yucatáne za históriou, prírodnými krásami a tequilou

Pospávajúcich v autobuse po predchádzajúcej prežúrovanej noci sa náš sprievodca snažil prebudiť otázkami k svojmu pestrému výkladu. Španieli sa sem nahrnuli v 16. storočí pod vedením conquistadorov Francisca Hernándeza de Cordóbu, Hernana Cortéza, Pedra Alvarada a Francisca de Montejo. Svoju kultúru a náboženstvo nešírili práve nenásilnou cestou a ich spôsoby priniesli rozsiahle škody na pôvodnej kultúre a obyvateľstve. Našťastie, nie všetko sa podarilo zničiť. Práve Chichen Itza je obrovským kamenným pamätníkom na fascinujúcu éru Mayov. Poďme sa ponoriť do tohto čarovného sveta.

 

Chichen Itza – po stopách múdrosti i krutosti Mayov

Byť na Yucatáne a nenavštíviť tento novodobý div sveta, to by jednému nedalo. V ňom najznámejšou je Kukulcanská pyramída, ktorú však nanešťastie dnes možno obdivovať už iba zvonku. Ešte na začiatku milénia ste však mohli vystúpiť aj hore na ňu a takisto navštíviť interiér. Potom sa však po určitých udalostiach v záujme bezpečnosti turistov i samotnej pamiatky toto zakázalo.

Okrem hlavnej pyramídy je v areáli mnoho ďalších roztrúsených stavieb, ktoré upozorňujú na múdrosti, zvláštnosti i krutosti Mayov. Kocháme sa pohľadom na Chrám bojovníkov, observatórium, alebo ihrisko, na ktorom sa kedysi súťažilo o česť byť obetovaný bohom.

Mayovia v týraní samých seba v ničom nezaostávali za ďalšími indiánskymi kmeňmi Latinskej Ameriky, ako boli Aztékovia či Inkovia. Vybraným na oltári rozrezali hruď, zaživa vytrhli bijúce srdce a vhodili ho do nádoby na to určenej. Prepichovali si penis, aby odovzdali svoju životnú energiu bohom. Obetovanie detí bolo pre nich tým najsvätejším aktom, ktorý im mal pomôcť v časoch kríz či nových začiatkov.

Atmosféru tohto miesta trochu kazili miestni obchodníci, upozorňujúci na seba zvukmi mačkovitých šeliem a slovíčkami, ktoré sa naučili dokonca v češtine a slovenčine („zadarmo“, „kúp“, „jeden dolár“).

 

Mexické jedlo a pálenka

Pochutiť si po pár hodinách strávených chodením na mexických špecialitách pod holým nebom, v lone krásnej prírody a za skvelého počasia je tou najlepšou odmenou. Štipľavé jedlá tu samozrejme prevažovali. No pre tých, ktorí ich až tak nemusia, najmä nie v horúcom počasí, mexická kuchyňa ponúka aj iné dobroty.

 

Nám sa zapáčila najmä miestna polievka, podobná nášmu vývaru ozvláštnenému limetkou a potom Yucatecan tamales – banánové listy plnené kukuričným cestíčkom s paradajkovou omáčkou alebo fazuľkami a pažítkou. A samozrejme, avokádového quacamole sme sa tu nevedeli dojesť celý týždeň.

V rámci výletu nechýbala návšteva továrne na tequilu aj s ochutnávkou. Obľúbený alkoholický nápoj, rozšírený aj v našich končinách, sa vyrába z istého druhu sukulentu. Ten sa rozseká, povarí, podrví, popečie a z upečených plodov vzniká šťava, ktorá sa nechá vykvasiť. Výsledkom je zlatý alebo strieborný mok.

 

Čarovné jaskynné jazierka

Ďalšou aktivitou, ktorú pri by ste pri návšteve Yucatánu nemali vynechať, je kúpanie v cenote. Pýtate sa, o čo ide? Cenote je prírodné jaskynné jazierko, resp. zaplavený závrt krasového pôvodu, nachádzajúci sa v hlbokých jaskyniach so zrútenými stropmi. K tomu nášmu sme museli zísť desiatky schodov do hĺbky približne 50 metrov.

Obkolesovali ho vysokánske skalné steny jaskyne, vytvarované od výmyslu sveta, dekorované machom a rastlinkami, korunované na vrchu malým vodopádikom. Povinná plávacia vesta vôbec neprekážala. Vďaka nej ste sa mohli „vyvaliť” vo vode na chrbát a kochať sa touto nádhernou hrou prírody. Nič to, že voda mala najviac tak 10 stupňov, poniektorým nám vynahradila obľúbené otužovanie, keďže more tu už bolo veľmi teplé.

 

Valladolid – staré mestečko španielskych kolonizátorov

Vedeli ste, že takmer každé španielske mesto má v Latinskej Amerike svojho dvojníka, okrem Madridu a Barcelony? My sme navštívili tretie najväčšie na Yucatáne, zvané Valladolid. Miestny park žil tradičnou mexickou hudbou a ľudovým tancom dvojíc. Mohli ste ochutnať palacinky alebo kukuricu na iný spôsob, než poznáte z domova, či radšej využiť trošku zvyšného času na prechádzku. Pozrieť si katedrálu alebo múzeum čokolády.

 

 

Autor: © Zoznam/Monika Kusendová

Zdieľať článok na Facebooku