Kajakom po zátoke Phang-Nga: Thajská turistická lahôdka z nového uhla

 

V lagúne

 

Seawave mám len niekoľko dní, ale keď  som ho skúšal, boli našťastie podobné podmienky ako teraz, čo znamená dosť prudký vietor a vlny. Dlhšia plavba je ale predsa len niečo iné. Vietor fúka priamo proti, vlny sú síce nepravidelné kopce, ale celkom predvídateľné, a nie je teda problém držať smer.

Za necelú hodinu a pol som pri ostrovčeku Ko Hong, za prvým skaliskom je teraz za odlivu odkrytá pekná pláž, kde zastavujem, aby som si oddýchol. Som tu prvý a úplne sám, takže mám možnosť si tú nádheru okolo vychutnať. Aj cesta sem bola pekná, hlavne posledné dva kilometre, keď sa steny skupiny ostrovov začali približovať a mal som možnosť naplno si uvedomiť ich veľkosť – majestátne skalné steny sa kolmo vynárajú z mora do výšky niekoľkých desiatok metrov. Pri plavbe naviac to, čo pôvodne vyzeralo ako jednoliata masa, začína naberať úplne inú podobu a scenéria sa neustále mení. Mohutná skalná hradba sa otvára do samostatných ostrovčekov, medzi nimi sa objavujú ďalšie útvary, a aj tie sa rozdeľujú, aby sa medzi ne zmestili opäť nové.

Prichádza prvá turistická loď, a je teda načase vplávať do lagúny. Z pláže za prvým skaliskom doprava a kolmé zrázy sa predo mnou otvárajú do úzkeho vstupu. Keď sa plavím popod vysokou skalnou bránou, vietor ustáva a hladina je takmer pokojná. Príliv je stále minimálny a väčšie lode sa sem teda ešte nedostanú. Sám mám pod kajakom tak dvadsať centimetrov vody.

 

Som tu zase úplne sám. Za úzkym vchodom sa rozkladá nepravidelný ovál lagúny s priemerom necelých dvesto metrov. Na dvoch stranách stoja vysoké, miestami až prevísajúce skaliská a na ďalšej strane je nižšia stena, ktorá za porastom mangrovov klesá takmer až k hladine. Vrcholy skál sú oblé, porastené krami a nízkymi stromami, nad nimi plachtia orly.

Príliv začína stúpať a je čas pokračovať. Cestou von musím dať v úzkom vstupe prednosť turistickej lodi, ktorej zvýšená hladina konečne umožnila vjazd. Načasovanie dokonale vyšlo.

 

Medzi skalnými vežami

 

Silný vietor, ktorý ma tlačil späť do lagúny, som chvíľku považoval za „prievan“ v úzkom prieplave medzi vysokými skalnými stenami, no po pár tempách na voľnom mori zisťujem, že to je trochu inak. Teraz pokračujem na sever, teda výrazne iným smerom než ráno, ale opäť proti vetru. Naviac výrazne zosilnel a ešte viac zdvihol vlny.

 

Nasledujúci úsek mal byť pokojnou plavbou medzi skalnými ostrovčekmi s neustále sa meniacimi výhľadmi, miesto toho to je však boj s vetrom a vlnami. Na odpočinok nie je ani pomyslenie, vietor sa zase stočil a ide zo severovýchodu až východu. V tých vlnách si netrúfam ísť príliš  kolmo a skúšam trochu križovať. Kopce vĺn sa menia tak, že miesto záberu pádlom do vlny často zaberiem do vzduchu, k tomu sa musím vyhýbať vlnám z dvoch turistických lodí. Neskôr podľa záznamu trasy vidím, že som najazdil oveľa viac ako som plánoval, cestou ma upokojuje len to, že loď je i v týchto vlnách úplne stabilná.

Stáčam sa za ostrovček Ko Lao Liam, kde si v závetrí môžem trochu oddýchnuť, a dokonca i na niekoľko minút prestať pádlovať a napiť sa.

 

Ďalšia plánovaná zastávka je ostrov Ko Lao Lading s uzavretou zátokou, ktorá svojimi vysokými skalnými stenami pripomína lagúnu. Od vchodu je vidieť do zátoky, s každým ďalším tempom sa lagúna viac otvára – a otvára sa tiež pohľad na rad turistických lodí zakotvených vnútri. Keď ich napočítam 12, a to zrejme nie sú úplne všetky, otáčam loď a pokračujem ďalej. Som predsa len v jednej z turisticky obľúbených oblastí Thajska a že som doteraz nikoho nestretol, bolo dané hlavne tým, že som vyplával skoro ráno a za nízkeho stavu hladiny. Teraz už je ale čas zvyknúť si na realitu.

Vietor našťastie už trochu ustal a do ďalšieho cieľa, na dvojicu ostrovčekov Ko Phak Bia, to nie je tak ďaleko. Pristávam na väčšom z nich, ktorý má menšiu pláž a kotvia na nej len dve lode a je tu teda tiež menej turistov. Vyťahujem loď do tieňa pod skalný previs a užívam si zaslúženú prestávku. Malá pláž ostrova je nad vodou len v dobe odlivu, na ňu nadväzuje kamenistý terén porastený nízkymi kríkmi a za nimi sa týči skalná stena, ktorá po stranách ostrova strmo padá do mora. Pláž je v závetrí a morská hladina je teda úplne pokojná. Jedna loď s turistami odplávala a je tu nádherné ticho. Nič tu ale nie je večné, hladina ďalej stúpa a behom dvadsiatich minút tu zakotví loď s čínskou skupinkou a k tomu všetkému sa prudko mení tlak.

 

Oboplávam pláž a skalisko na druhú stranu ostrova, trochu pofotím, užívam si pokojnú hladinu a výhľady na skalné veže ostrovov dookola.

Zmena tlaku priniesla aj zmenu smeru vetra – i na tomto treťom úseku mám protivietor. Ale je tu úchvatná príroda, takže je aspoň na čo pozerať. Veľmi pekné sú hlavne vysoké veže ostrovčekov Ko Cha Bang a Ko Han Tu.

 

No a za nimi opäť otvorené more, vlny a protivietor, celú cestu a bez prestania, posledné dva kilometre sledujem každých pár minút GPS, koľko mi toho z dnešných 20 km ešte ostáva.

 

Zátoka Phang Nga je na výlety na morskom kajaku ako stvorená. Desiatky ostrovov, ostrovčekov a skalísk týčiacich sa z hladiny, na severe a severozápade lemovaná mangrovovými lesmi. Scenéria je fascinujúca a výhľady sa neustále menia. Dlhšie, a hlavne viacdenné plavby je potrebné dôkladne naplánovať, väčšinu ostrovčekov tvoria skaliská, trčiace kolmo z hladiny, takže pristáť na nich nie je vôbec možné. Mnohé pláže sú dočasné a dostanete sa na ne len za odlivu, je teda nevyhnutné si pred plavbou preštudovať tabuľky prílivu a odlivu. Veľké ostrovy Ko Yao Yai a Ko Yao Noi sú obývané, je na nich niekoľko dedín a turistických rezortov, ale aj tak je možné nájsť prázdne pláže vhodné na nocľah. Hoci sa jedná o zátoku, je Phang-Nga so svojou šírkou viac než 30 km natoľko rozľahlá, že sa na nej pri silnejšom vetre môžu tvoriť veľké vlny.

 

 

Text a foto: Jan Styblík

Zdieľať článok na Facebooku