Na nášteve Ostrova bohov: Unikátna FOTOREPORTÁŽ z Bali

 

V podložke o veľkosti dlane vyrobenej z prepletaných palmových listov sú farebné kvietky naaranžované okolo kôpky varenej ryže, v ktorej je zapichnutá dymiaca vonná tyčinka.  Tento dar pre bohov vkladá štíhla Balijčanka do malej urny zahalenej látkou s čiernobielou károvanou potlačou. Je ráno a takáto ceremónia sa odohráva pri každom dome či chráme, v každej dedine, po celom Bali. Na ostrove, kde aj vzduch zaváňa tajomným nadpozemnom a hinduizmom.  Je to miesto bohov a démonov, ktorým domáci skladajú obete, dary i rešpekt a vďaka ním veria, že zlí duchovia sa budú lepšie správať.

Práve náboženstvo je to, čím sa Bali líši od svojich ostrovných súrodencov. Viera je tu postavená na teológii, filozofii a mytológii so štipkou šamanizmu. Hinduizmus prvýkrát prenikol na Bali z Indie cez Jávu niekedy v siedmom storočí nášho letopočtu. Po páde kráľovstva Mahapajit v Jáve nastúpil islam a prívrženci hinduizmu utiekli na Bali. Medzi nimi boli mnohí herci, hudobníci a umelci, ktorí napomohli rozmachu kultúry na tomto pokojnom ostrove.  Domáci si náboženstvo mierne upravili po svojom, a tak dali vznik balijskému hinduizmu. Prvá Európania, ktorí vkročili na Bali, boli Holanďania. V roku 1945 tu aj dokraľovali, keď sa Bali stalo súčasťou Indonézskeho štátu. 

Hlavným lákadlom turistov sú pláže, a tak i naša prvá ranná prechádzka smeruje na najväčšiu pláž južnej časti ostrova - Kuta beach. Toto trhovisko pod holým nebom je jedinečné tým, že tovar a služby vám prídu priamo k nohám. Predajcovia šperkov, sargonov, sošiek i nápojov si vás najprv kúpia svojou priateľskou pohodovou mentalitou a potom vytiahnu tovar. Keď nič nekúpite, ponúknu vám aspoň masáž za pár drobných.

Sledovať svet okolo našťastie nič nestojí. Svalnaté telá surferov a ich elegantné pohyby na vlnách sú pastvou pre oči. Kočky v bikinách hrajú v piesku volejbal, kým mládenci rozkopávajú jemný piesok pri futbalovom zápase. Požičiavam si slová z bedekru Lonely Planet z roku 1975. ,,V Kute ide cez obed  na dračku podpultový tovar - pizza s hríbmi. Halucinácie po nej by sa mali dostaviť do západu slnka’’. Dnes, o 42 rokov neskôr sú drogy brané o dosť vážnejšie. Pokuta pri nájdení i ľahších drog vo vlastníctve sa ráta v desiatkach tisícov dolárov a za dílerstvo sa platí trestom smrti.

V roku 2002 tu však o život prišlo aj 202 nevinných ľudí, ktorí sa stali obeťami teroristického útoku. Mala v tom prsty Islamská teroristická skupina zo susednej Jávy ako protest proti hinduizmu. Na Indonézskom súostroví žije najpočetnejšie moslimské obyvateľstvo na svete a preto je Bali tŕňom v oku extrémnych prívržencov islamu. Podobný masaker sa zopakoval aj v roku 2005.  Agentka Rika v informačnom centre hovorí: ,,Po teroristických útokoch nastala chudoba, keďže väčšina ľudí sa tu živí cestovným ruchom  a po turistoch zľahla zem. Odvtedy sme zvýšili bezpečnosť a turisti sa  pomaly vracajú," s úsmevom vysvetľuje plynulou angličtine atraktívna Rika.

Po necelom dni v Kute máme množstva turistov, ktorí sem prišli za plážovou dovolenkou, už dosť a hlad po poznaní skutočného Bali rastie.  Požičiavame si teda motorku a vyberáme sa na štvordňové ,,Tour de Bali’’. Šofér nakopne 80 cm³ veľkému motoru život a ide sa spoznávať. Skôr ako unikneme davom, sa však musíme dostať cez preplnenú Kutu, Legian a hlavné mesto Denpasar. Stojíme na červenej a okolo seba máme desiatky motocyklistov. Keď naskočí zelená, vzduch vyplnia výfukové plyny a hektické trúbenie. Na prvý pohľad to vyzerá ako chaos, ale po čase zisťujeme, že každý vie, čo robí a snaží sa jazdiť opatrne.

Predbieha nás motorka naložená na sebe naukladanými prútenými košmi s kotkodákajúcou hydinou. Perie na vytŕčajúcich hlavách im veje v protivetre a ružový hrebeň plápolá. Po ľavej strane sa na motorke vezie 5-členná rodinka. Aj keď sme v hlavnom meste, značenie ciest je poriedke, a tak pravidelne zastavujeme a pýtame sa domácich na smer. Mierime na sever k mestečku Ubud, kde sa už roky centralizujú ako miestni tak aj zahraniční umelci. Cesta je kľukatá a motoristi pred vstupom do zákruty trúbia v snahe vyhnúť sa kolízii s možným protiidúcim vozidlom. Najprv ma to irituje, ale po čase pochopím , že je to v dobrom záujme bezpečnosti. Po chvíli máme zadymené mesto za chrbtom a začíname cítiť atmosféru  balijskeho vidieka.

Cestu lemujú remeselnícke dielne, kde z dreva vyrezávajú figúrky, ktorých námetom sú postavy pochádzajúce z hinduistickej mytológie. Strašidelne pôsobia masky používané pri tradičných tancoch. Pouličnú výstavu predmetov z dreva po pár kilometroch striedajú gigantické sochy z kameňa, ktoré budú zdobiť chrámy a svätyne ostrova. Nemenej zaujímavé sú aj dielne na výrobu strieborných šperkov. Ich originalita je dôkazom tvorivosti a fantázie týchto talentovaných remeselníkov. Ulice kultúrneho centra Bali-Ubudu striedavo vypĺňajú galérie, obchodíky s bižutériou, butiky s pestrofarebným oblečením nezvyčajného dizajnu a etno kaviarničky. Vôňa grilovaného kuraťa na špajli - satay z  pouličných kuchýň na kolieskach  pošteklila čuchové bunky. Zvuky balijského orchestra Gamelanu, ozývajúce sa z malých divadiel popri ceste, potešia zase zmysly sluchové. Neustále sa meniace  tempo bubnov diktuje dramatické prechody medzi jemnými tónmi a zvukmi v melancholickej symfónii. Turistov je tu ako maku a nás to po návale kultúry ťahá opäť do prírody. Bali ponúka niečo pre každého a my tak smerujeme do prírodnej rezervácie Lesa posvätných opíc (Sacred Monkey Forest). Dlhochvosté balijské makaky nás v momente obkolesili a vyzerajú, čo by nám mohli uchmatnúť. Sekundu nepozornosti premenili na úlovok našej jedinej mapy ostrova. Snaha dostať ju späť končí agresivitou a škrekotom. Nie mojím, ale opičím.

Balijčania veria, že na sopečných vrcholoch sídlia dobrí bohovia a more okupujú démoni. Stredom Bali sa tiahne pás aktívnych sopiek siahajúcich v priemere do 2000 m.n.m a rozdeľuje ostrov na severnú a južnú oblasť. Úrodná pôda a množstvo zrážok vďaka vyššej polohe vytvárajú výborné podmienky na pestovanie ryže, ovocia i zeleniny. Pred príchodom turistov bolo poľnohospodárstvo základom ekonomiky krajiny. Prechádzame cez ovocné sady, čo vieme podľa množstva stánkov na okraji cesty s vystaveným exemplármi. Z exotického ovocia rozpoznávam len banány, ostatné farebné plody sú mi neznáme.

Cesta prudko stúpa a my sa blížime k hustej oblačnosti, obkolesujúcej vrcholy sopečného pohoria. Sme tu v decembri, v období dažďov, takže poobednej sprche sa nevyhneme. Kvapky dažďa mi klopkajú na prilbu a cez plexisklo vidím len rozmazaný svet popri ceste. Ako anjel z neba na nás kýva pán stojaci pri ceste. Po zjednaní ceny nám ukáže našu izbu. Veľmi sa mi páči, ako nám opisuje, čo by sme videli z izby, keby nebola hmla a aký by sme boli z toho nadšení. Volá sa Kadek a hneď nás varuje pred miestnou políciu: ,,Keď zbadajú turistov na motorke, zastavia ich, pýtajú si pokutu do ich špinavých vreciek, aj keď nespravíte žiadny dopravný priestupok," rozčuľuje sa Kadek.

Korupcia a podplácanie vraj niekedy na Bali neboli. S príchodom demokracie a prisťahovalcov je morálka štátnych príslušníkov v absencii.  Jeho žena Surya nás pozýva na čaj do skromne zariadenej kuchyne, kde sa na zemi hrajú ich dvaja synovia.  Surya hovorí: ,,Sú to dvojvaječné dvojičky. Keby to bol chlapček a dievčatko, podľa balijskej povery by sa museli zosobášiť. Keďže by prišli oba pohlavia naraz z jedného lona, znamenalo by to, že boli stvorení v nebi ako ideálni partneri". Po bylinkovom čaji som dostala chuť na horúcu sprchu. Pýtam sa teda Kadeka na kúpeľňu. Stúpací záchod a vybetónovaná nádržka so studenou vodou tvoria kompletný interiér. Chladný vzduch a vlhké steny ma akosi od vyzliekania odrádzajú. Ale keď pani domáca doniesla za vedro vrelej vody s malým vedierkom, akosi som tú ,,sprchu po balijsky’’ chcela vyskúšať. Riedim si horúcu vodu a následne malým kýblikom oblievam tvár a vlasy. O pôžitku, ktorý prežívam, svedčia slastné vzdychy odrážajúce sa od zarosených stien.

Po upršanej noci prišlo hmlisté ráno. Z plánovanej turistiky na sopečný vrchol Mt Batur nič nebude, a tak sa vydávame k severnému pobrežiu ostrova, k mestečku Lovina. Prechádzame cez malé rybárske dedinky. Rybári, stojaci v opare a  chytajúci morské plody, vyzerajú, akoby stáli na konci sveta.

Pred očami máme i nepeknú stránku ostrova. Čierna piesočnatá pláž je posypaná odpadkami. Plastové fľaše, plechovky od svetovo známych nápojov a farebné sáčky vyplávajú z mora a z riečky tečúcej z dediny sa doňho aj vlievajú. Akoby obyvatelia ostrova preskočili evolučný stupienok. Keď jedávali ryžu zabalenú v banánovníkovom liste, po dojedení zahodiť ho nemalo žiadny dopad na prírodu. Keď dojedia cukríky či keksík, papier padá bez mihnutia oka na zem. Chýba vzdelanie a výchova?

Na juhovýchodnej strane Bali sa kocháme nádhernými terasovitými ryžovými poliami. Sme ich nekonečnosťou obkolesení. Zaujímavé je, že na jednej strane cesty ryžu len sadia, kým  na druhej sú už rastliny vysoké a jasnozelené.

Dewi Sri je bohyňa ryže, ktorá sa stará o úrodnosť a jej neustály kolobeh. Jej sú venované dary a obety v altánku stojacom v každom ryžovom poli. Práve tu vidieť, že sila tohto národa je v rodine a komunite.  Pracujúci poľnohospodári sú pri sadení v dobrej nálade. Vedľa na poli ženy v prútených klobúkoch odháňajú vrany od takmer zrelej ryže krikom, treskotom plechoviek a vejúcimi zástavami. V potôčiku obtekajúcom ryžové pole sa kúpe otec s deťmi. Sú úplne nahí a vôbec im nevadí okoloidúca premávka, keďže podľa povery sú pri kúpaní neviditeľní. 

Na Bali je okolo 20 000 chrámov (Puras)  a tak ho poznáme aj ako ,,Ostrov tisícok svätýň " alebo ,,Ostrov bohov". Najuctievanejším prímorským  chrámom na Bali je Pura Tanah Lot, ktorý je zároveň aj najfotografovanejším objektom na ostrove. Rozprávkový palác je postavený na kameni obmývanom vlnami mora. Uskutočňujú sa tu náboženské rituály a ceremónie. Jednej oslave sa zvedavo prizeráme. Ľud odetý v bielych róbach sedí na zemi. Pred sebou majú dary pre bohov v podobe kvetov, ovocia a ryže, ktoré sem priniesli v prútených košíkoch na hlavách. Zapaľujú vonné tyčinky, z ktorých dym vypĺňa priestor svätyne. V dyme si akoby očistili ruky, ktoré vzápätí zdvíhajú, aby sa pomodlili. Kňaz sa usmieva a požehnáva veriacim pofŕkaním svätenou vodou. Naleje im aj do dlaní, z ktorých sa napijú i ošpliechajú hlavu. Na záver si zatlačia zrnká ryže na čelo a hrdlo.

Potulky po Bali zakončíme kultúrnym predstavením Kecak dance, ktorý  rozpráva príbeh z najsvätejšej hinduistickej knihy Ramayana. Rozpráva o princovi Rama a princeznej Site, ktorých odlúči démon Rawana. Nakoniec dobro zvíťazí nad zlom a za pomoci armády opíc a dobrých bohov sú zaľúbenci opäť spolu. Počas tanca Kecak mužský spevácky súbor doprevádza dej spievaním ,,čak-a-čak-a-čak’’! Sú nahí a majú zahalené len loná čiernobielou károvanou látkou.

Bali si nás získalo krásnou hornatou scenériou, dobrým jedlom a príjemne priateľským a mierumilovným obyvateľstvom. Najväčšia krutosť, s akou sme sa na ostrove stretli, boli kohútie zápasy, aj z nich je však nakoniec osoh v podobe kohútej polievky. Bali je ostrov, z ktorého má človek po jeho zakúsení chuť odhryznúť si znova a znova.

 

Text a foto: Katarína Hoglová

 

Zdieľať článok na Facebooku