Prastaré kráľovstvo Ladak, mladší brat Tibetu (FOTOREPORTÁŽ)

11.03.2018 |   |    | 

Prastaré kráľovstvo Ladak (alebo aj Ladakh či Ladákh) je situované na okraji Tibetskej náhornej plošiny a z jednej strany ho ohraničujú Himaláje, z druhej strane pohorie Karakoram. Cítim, ako mi slnko hrejivými lúčmi vyťahuje pehy na lícach a zároveň mi štipľavý mráz šteklí prsty v topánkach. Je tu extrémna klíma, kde holohlavý muž sediaci na slnku s holými nohami v chládku môže zažiť úpal a omrzliny naraz.



 

Vzhľad krajiny charakterizujú vysoké pláne a hlboké údolia. Vrcholky suchých škoricových kopcov sú koncom mája ešte stále posypané snehom. Rýchlo pohybujúce sa oblaky vrhajú po ich úbočiach meniace sa tiene. Búrkové mračná vytvárajú dramatické pozadie pre zapadajúcim slnkom osvetlený kláštor na strmom brale. Farebné budhistické vlajočky plápolajú vo vetre a na nich potlačené mantry sa tak šíria nekonečným svetom.

Ladak je prezývaný aj ,,Malý Tibet“. Napriek rovnakému náboženstvu a podobnému jazyku a zvyklostiam má však svoju vlastnú tvár. Nečudo, keďže bol Ladak po dobu deväť storočí  nezávislým budhistickým kráľovstvom. Dnes už však Ladak neexistuje ako žiadny oficiálny ani administratívny celok. Politicky patrí do provincie Džamu a Kašmír v severnej Indii.

 

Tibetský budhizmus

Prvýkrát sa stretávame tvárou v tvár s pokojným budhistickým  Ladakom v kláštore Lamayuru. Prebieha ranné modlenie zvané puja. Mnísi v bordových robách sedia v polohe lotosového kvetu, opakujú mantry a trupmi kmitajú dopredu i dozadu, akoby boli v tranze. Ich modlitebné knižky sú úzke pásiky z hrubého papiera zviazané šnúrkou.

Synchronické skandovanie, vôňa tyčiniek a prítmie vytvárajú mystickú atmosféru. Okrem modlitieb a recitovania chválospevov sa mnísi aj klaňajú, keď si zo stoja líhajú, pričom sa čelom, lakťami, kolenami a palcami na nohách naraz dotknú zeme. Toto aktívne modlenie niekoľkokrát opakujú. Mladý mních nalieva prizerajúcim sa hosťom slaný tibetský  maslový čaj. Chuťové bunky síce nepotešil, ale obohatila som si ochutnávkový repertoár.

Ladak je jednou z posledných opôr tibetského budhizmu, kde je táto filozofia praktizovaná v pôvodnej podobe. Obrady sú stále vykonávané ako dakedy. Zachovali sa nádherné kláštory  a vzácne relikvie na rozdiel od Tibetu, kde Číňania v priebehu niekoľkých rokov zničili vzácne dedičstvo.

 

Exorcizmus a mnohomužstvo

Kláštor, po domácky zvaný gompa, je v každej väčšej osade. Lámovia a dedinčania majú dôležitý vzájomný vzťah. Vyštudovaní mnísi uskutočňujú náboženské rituály pri narodení, svadbe či úmrtí a zvládnu aj zaklínanie zlých duchov.

Za pomoci vedomostí z astrológie stanovujú priaznivé termíny pre dôležité udalosti. Dedinčania im zato poskytujú materiálne zabezpečenie. V kláštoroch sú mnísi odkázaní na milodary veriacich. Za ceremónie ľud väčšinou platí v naturáliách ako olej do lámp, mlieko či syr, ale aj v podobe finančných darov.

Keď sa v rodine narodia viac ako dvaja synovia, jeden – väčšinou ten mladší - ide za mnícha. Jednak to odbremení rodinu od hladného krku a zároveň sa podporuje udržiavanie tradičného spôsobu života. Jedným z bežných zvykov  bolo mnohomužstvo. Keď sa najstarší syn ženil, jeho manželka sa zároveň stala ženou aj jeho ostatných bratov. Tento zvyk bol účinný voči prerastaniu populácie a tým aj proti hladomoru.

Polyandria  existovala aj v Tibete. V 40-tych rokoch bolo mnohomužstvo v Ladaku ilegalizované vládcom štátu Džammú a Kašmír. Avšak tento  zvyk pretrvával oveľa dlhšie v osamotených vzdialených dedinách. S novou dobou, keď sa s ekonomickým rastom radikálne zmenil životný štýl, zvyk zanikol.

 

Obchodník s veľkým srdcom

Hlavné mesto Leh ležiace vo výške 3500 m. n. m bolo medzinárodným obchodným centrom medzi pakistanským Pandžábom a čínskym Sin-ťiangom. Hranice Tibetu boli pre cudzincov zavreté, no Ladak uvítal každého, kto chcel prísť. Tými boli hlavne obchodníci z Kašmíru, Pandžábu, strednej Ázie a Tibetu. Mnohí sa usadili v Lehu a prispeli svojimi génmi k rastu populácie. Zapáčil sa im tolerantný budhizmus a začali ho praktizovať. Mesto tak dostalo kozmopolitný vzhľad, ktorý vidíme aj dnes v zmiešanej rasovej populácii.

Obedujeme v tibetskej reštaurácii, večeriame v ladackej pri sviečke, ale na výber máme aj čínsku či indickú. V úzkych obchodíkoch idú na dračku šále z kašmíru, strieborné šperky so vzácnymi kameňmi z Tibetu ako aj oblečenie z ladackej vlny. Chodník sa ráno premení na trhovisko.

Vyobliekaní Ladačania z okolitých dedín majú na zemi rozložený tovar. Predávajú koreniny, zeleninu,  čarovné bylinky alebo vyrábajú šperky na počkanie. Jazyk, akým sa tu rozpráva, je derivátom tibetčiny, obohatený zmesou cudzích slov a to najmä perzštiny a urdčiny. Tibetský vzor vidieť aj v architektúre. Palác v Lehu je miniatúrnou kópiou palácu Potala v Lhase v skromnejšom vydaní.

Po ulici prechádza usmiaty starší pánko. V jednej ruke mihá modlitebnými korálkami a druhou sa podopiera o palicu. Má oblečený dlhý bordový kabát goncha, čierne vysoké čižmy a na hlave má klobúk s vyhnutými ušnicami potiahnutý saténom s tibetským vzorom. Pozdraví nás typickým ladackým ,,Džuléj“! Pristaví sa a veselo na nás rozpráva. Aj keď nerozumiem jeho slovám, mám pocit, akoby som sa stretla so starým známym, ktorého som roky nevidela. Ak si máte z Ladaku odniesť jedno slovo, malo by to byť práve zvučné ,,džuléj“. Okrem pozdravu znamená aj ďakujem, prosím a dovidenia.

Záujem turistov zo západu o ladackú kultúru napomáha tomu,  že sú domáci hrdí na svoje tradície a dodáva im to sebavedomie a entuziazmus. Práve začína národný festival v Choglamsare. Ľudia sú vyobliekaní v tradičných krojoch, ktoré ma prekvapujú svojou rozmanitosťou. Každá dedina či usadlosť má svoj špecifický odev, vďaka ktorému sa medzi sebou vedia identifikovať.  Ženy tancujú a spievajú, kým muži si merajú sily v jednom z najpopulárnejších tunajších športov - lukostreľbe.

 

Ekosystém v ohrození

Ladak je jedným z najsuchších území na svete. Himalájsky masív vytvára dažďovú zábranu a nepúšťa  oblaky indického monzúnu za svoju hranicu. Hlavným zdrojom vody je teda sneh napadnutý v zime, pokrývajúci vrcholky kopcov do skorého leta. Ladačania sa nemodlia, aby prišiel dážď, ale aby svietilo slniečko. Pálivé lúče totiž roztopia sneh a ľad a nasýtia tak pramienky vedúce do zavlažovacích systémov k poliam.

Otvorené korýtka kresliace kontúry po okrajoch kopcov od prameňa riek častokrát vedú aj niekoľko kilometrov k usadlosti.  Avšak na začiatku 21. storočia je v Ladaku oveľa viac zrážok ako o storočie dozadu. Je to vážny problém, keďže domy na dedinách sú postavené výlučne z blatových tehál. Ich štruktúra zabraňuje chladu, avšak nie dažďu. To, že sa ľadovce zmenšujú, je ďalším alarmom ohrozujúcim poľnohospodárstvo v krajine.

V auguste v roku 2010 sa nad Lehom pretrhli mračná a priniesli hromy a blesky, aké ani tí najstarší obyvatelia ešte nevideli. Záplavy pripravili o život takmer 200 ľudí, zapríčinili kolaps viac ako tisíc domov a porušili dôležitý zavlažovací systém. Podľa starších obyvateľov to bol trest udelený prírodou za znečisťovanie a odpad produkovaný človekom. Ladačania na zmenu klímy odpovedali v novembri 2012 zápisom do Guinessovej knihy rekordov, keď 9814 dobrovoľníkov za hodinu vysadilo 99 103 ladackých vŕb.

 

Krajina horských prechodov

Ladak je jedným z najvyššie osídlených území na svete. Usadlosti, kde žijú ľudia, sú vo výške od 2700 do 4500 m. n. m. a nomádski pastieri žijú ešte vyššie.  Milovníci hôr si môžu vybrať z pestrej ponuky miestnych turistických agentúr od krátkych výletov, cez niekoľkodňovky či expedíciu na šesťtisícovku Stock Kangri.

Názov Ladak pochádza zo starovekého jazyka Bhoti, kde slovo La znamená prechod a Daks mnoho. Krajina mnohých prechodov má štyri najvyššie cestné horské prechody na svete. Máme v pláne prejsť ich všetky, na zohriatie začíname tým nižším. Cestujeme k jazeru Pangong, ktoré spája Ladak s Tibetom. Krajina je na prvý pohľad vyprahnutá a bez života. Keď sme však zastali a vypli motor, popri ceste začali pobehovať svište a v diaľke sme zazreli tibetské somáre kiangi. Podľa záznamov sa tu ojedinele objaví aj snežný leopard. Po otestovaní legendárnej dvojkolesovky Royal Enfield  a skúsenosťami s defektom, vylámanými zubami na zadnom kolese a prázdnej nádrži v teréne sa vydávame do najvyššie položenej cesty pre motorové vozidlá na svete.

Kardung La je cestný prechod vo výške 5602 m n. m. Vystupujeme doň pomaly cez vlnovité zákruty. Po dosť namáhavej jazde sme konečne dorazili. Milo nás prekvapili ceny nápojov v najvyššie položenej kafetérii, kde za čierny čaj zaplatíte 10 rupií, čo je asi 15 centov. Aj keď sa o skutočnej výške objavujú sporné údaje, nemení to nič na tom, že jazda sem je nezabudnuteľným cestovateľským zážitkom. Za prechodom na nás vykuklo majestátne pohorie Karakoram v Pakistane. Pod nami sa cesta kľukatí dole svahom.

Máme časté prestávky, kedy si vychutnávame čerstvý vzduch, ticho a nádherné výhľady na okolité hory. Pokračujeme dole až do údolia k rieke Nubra. Zastihla nás tu piesočná búrka, prudký vietor spolu s pieskom znemožňuje jazdu. Viditeľnosť je veľmi malá. Po ceste, ktorá na našej mape ani nie je zaznačená, sme dorazili do zelenej oázy v zajatí suchých kopcov - dediny Tangyar. Pšeničné polia zalieva žblnkajúcou vodou a oproti v svahu je dedina s tibetskou architektúrou. Nad ňou sa týči malý kláštor. Práve prebieha akási slávnosť a domáci nás bez váhania pozývajú dnu. Ani sme sa nestihli predstaviť a už máme naliaty čaj a vybavený nocľah. Priateľskí ľudia sú ladackou samozrejmosťou.

Do Lehu sa nasledujúci deň vraciame potme. Je to adrenalínová jazda, keďže šoféri majú zapnuté buď diaľkové svetlá, alebo žiadne. Z Ladaku odchádzame stopom. Vo vyzdobenom farebnom náklaďáku indickej značky TATA sa vezieme 2 dni. Cesta z Lehu do Manali je prechodná len medzi júnom a septembrom a prechádza cez 4 horské prechody. Počas jazdy do toho najvyššieho Tang-lang-la vo výške 5325 m n.m. si na povel starostlivého šoféra nasadzujeme čiapky na ubolené hlavy z výškovej choroby.

Človek sa nemôže ponáhľať, ak si chce staroveké kráľovstvo užiť. Po mesiaci strávenom v Ladaku som zabudla, že žijem v 21 storočí. Je to krajina hlbokých duchovných hodnôt, ktorá sa vám nenápadne dostane pod kožu, cez podvedomie až hlboko do srdca. Spiritualita, atmosféra tibetského budhizmu s elementmi iných kultúr dávajú Ladaku jeho charakteristickú delikátnu príchuť. Tá vám ostane v ústach navždy.

 

Text a foto: Katarína Hoglová

 

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
4.6/5 (11 hlasov)

Piatok, 16. november. 2018. Meniny má Agnesa.

Najnovšie príspevky

Foto dňa