Najväčší budhistický chrám sveta: Kto vybudoval starobylú megastavbu uprostred džungle?

2024-06-29 00:00:00 |   |    | 

Hoci je vôbec najväčším budhistickým chrámom na svete, nenájdete ho v Indii. Bol vztýčený uprostred džungle na ostrove Jáva, a to zhruba pred 1200 rokmi. Kým, to dodnes zostáva záhadou. V čase, keď kamenný skvost Borobudur vznikol, tu totiž žila kultúra, ktorá aj veľké stavby pokrývala len palmovými listami…



 

Niekoľko dlhých storočí je Borobudur úplne zabudnutý a skrytý ľudským očiam. Chátrajúci kamenný kolos vytrhne z pazúrov bujniacej džungle až britský guvernér oblasti, sir Thomas Raffles (1781–1826). Objavuje ho náhodou, keď si v roku 1814 presekáva cestu neobývaným územím strednej Jávy. Okamžite nariadi očistenie pamiatky. Ukáže sa, že sa jedná o úplne unikátny komplex úctyhodného veku. Borobudur totiž vznikol okolo roku 800, celých 300 rokov pred kambodžským Angkor Vatom a asi 500 rokov predtým, ako bola v Paríži dokončená slávna katedrála Notre-Dame.

 

Kráľ hôr

Za staviteľa kamenného chrámu v džungli sú považovaní králi z dynastie Šailendra, ktorí na Jáve vládli od 8. storočia. O nich samotných a ich náboženskom presvedčení sa toho však veľa nevie. „Názov Šailendra sa prekladá aj ako „páni hôr“, ich stavba Borobudur potom ako „kráľ hôr“,“ podotýka súčasný nemecký spisovateľ Walter-Jörg Langbein. Je možné, že komplex slúžil ako akási horská svätyňa? Zjednocuje v sebe budhizmus a náboženstvo, v ktorého centre sa nachádzala „Svätá hora“? O to sa odborníci dodnes sporia. Niektoré časti úzkych podzemných chodieb, ktoré v súčte dosahujú niekoľko kilometrov, sú navyše stále nepreskúmané.

 

1400 vagónov kameňa

Podľa odhadov bolo na stavbu Borobuduru použitých zhruba 60-tisíc metrov kubických kameňa, čo je zhruba toľko, koľko by sa zmestilo do 1400 nákladných vagónov! Precízne kamenárske práce s tenkými, sotva viditeľnými škárami medzi jednotlivými stavebnými prvkami sú potom v drastickom rozpore s bežnou stavebnou kultúrou doby a miesta. „Pri všetkých ostatných stavbách v kraji v tom čase totiž zostalo len pri bambusových rohožiach a palmových strechách,“ pripomína Langbein. Pracujú tu snáď vedľa seba dve úplne odlišné kultúry – perfektní architekti oválnych striech a zdobených kupolou a jednoduchí stavitelia chatrčí? Alebo je rozdiel medzi hornou kňazskou vrstvou a prostým obyvateľstvom taký veľký?

 

Dostavaná a opustená

Odborníci sa prikláňajú skôr k druhému názoru. Za otrokov v pravom zmysle slova ale vtedajšie obyvateľstvo neoznačujú, proti tomu hovorí drahocenná výzdoba ich chatrčí. Alebo je to práve tento luxus, čím si vládnuca kňazská vrstva obyvateľstvo zaväzovala, aby pre ňu stavalo? Aj to je predmetom dohadov. Isté je jedno - monumentálna stavba bola pomerne krátko po dokončení prác nečakane opustená, snáď kvôli častým sopečným erupciám. Odvtedy utrpela množstvo škôd spôsobených zubom času, zemetrasením i výbuchom neďalekej sopky Merapi. Keď ju v 19. storočí sir Raffles objavil, veľa z nej neostávalo. Akcie na jej záchranu ju však nakoniec priviedli až na zoznam UNESCO.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Aneta Bartoníková

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Sobota, 20. júl. 2024. Meniny má Eliáš, Iľja, Eliána.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa