INDIA - Ozve sa ohlušujúci rachot, akoby sa strhla lavína alebo prepuklo zemetrasenie. Za lomoz ale nemôže žiadna prírodná katastrofa. Na vine sú rozostavané hradby, ktoré sa zrútili, a materiál z nich sa valí do údolia. „Už zase,“ narieka maharadža Kumbha. Nie je to totiž prvýkrát, kedy sa „Veľký indický múr“ zosunul k zemi…
Indické kráľovstvo Mévár prekvitá. Môže za to maharádža Rana Kumbha (1417–1468), ktorý mu vládne od roku 1433. Ten ťahá od jednej bitky k druhej a výrazne rozširuje hranice svojho štátu, ktorý sa nachádza na západe dnešnej Indie. Celkom zvedie 56 stretnutí, v ktorých ani raz nenájde premožiteľa.
Počet jeho nepriateľov však rýchlo rastie. Vzhľadom k tomu, že hlavné mesto Méváru leží v zle brániteľnom údolí, rozhodne sa Kumbha vybudovať pevnosť, obohnanú gigantickými hradbami. Tá sa má odteraz stať útočiskom pre prípad napadnutia. Maharádža si pre jej vybudovanie vyberie pohorie Aravalli, kde vo výške 1100 metrov nad morom začína vznikať unikátny komplex. „Pracovať sa na ňom bude aj v noci,“ nariaďuje Kumbha.
Ľudská obeť
Keď si maharadža zatieni oči, môže z pevnosti zahliadnuť vzdialené duny Thárskej púšte. Na stavbu sídla, pomenovaného Kumbhalgarh, dohliada osobne. Zatiaľ čo hrad postavia robotníci rýchlo a bez problémov, masívne opevnenie sa im niekoľkokrát zrúti. Podľa legendy je Kumbha taký bezradný, že navštívi so žiadosťou o radu miestneho mudrca Mer Babu.
„Povedal mu, že na zlomenie kliatby je potrebná ľudská obeť,“ píše súčasný britský znalec architektúry Jonathan Glancey. Mudrc sa k nej pritom sám ponúkne. Vládcovi potom nariadi, aby ho popravil, a tam, kam sa dokotúľa jeho hlava, aby postavil chrám. Hradby potom majú vzniknúť na mieste, kam dopadne jeho mŕtve telo. Tak sa vraj aj stane...
Druhá najdlhšia
Kumbha môže byť spokojný. Múr okolo pevnosti je konečne hotový. Podľa historikov v tom zrejme nezohral ústrednú rolu Mer Baba, ale sám maharadža. Ten si uvedomil, že hradby sú nekvalitné kvôli nočným prácam, a tak od nich upustil. Potom už išlo všetko bez problémov. A výsledok je impozantný.
Hradby okolo pevnosti majú sedem brán a po horskom úbočí sa kľukatia v dĺžke 38 kilometrov, čo z nich oficiálne robí druhý najdlhší súvislý múr na svete, hneď po Veľkom čínskom múre. V najširších miestach meria kolos 15 metrov. Vnútri hradieb potom vyrastie neuveriteľných 360 chrámov. Komplex je preto dnes zapísaný na zozname pamiatok UNESCO.
Iba raz dobytá
V svätostánku zasvätenom bohu Višnuovi je možné vidieť siluetu. Patrí Kumbhovi, ktorý tu sedí a ticho sa modlí. Mocné hradby ho síce chránia pred cudzími nepriateľmi, nie však pred tými z radov najbližších.
Keď sa v roku 1468 jedného dňa odoberie do chrámu, zavraždí ho pri rozjímaní vlastný syn. Maharadžova pevnosť je neskôr mnohokrát obliehaná. Cez Veľký indický múr, ako sa hradbám začne hovoriť, sa však dostane nepriateľ len jedenkrát. „V roku 1576 sídlo dobyl generál Kamboh,“ uvádza Glancey. Mevárski vládcovia ale Kumbhalgarh čoskoro získajú späť a už oň neprídu.
