JAPONSKO - História tu na hostí dýcha na každom kroku. Tento hotel totiž svoje služby ponúka nepretržite už viac ako 1300 rokov a svojich storočných tradícií sa nemieni vzdať ani v modernej dobe.
Horúce pramene na úpätí pohoria Akaiši lákajú Japoncov po stáročia, a tak je len otázkou času, kedy sa organizácia ich pobytov ujme nejaký podnikavec. V roku 705 využíva príležitosť Fudžiwara Mahito, syn pobočníka 38. cisára Tendžiho (626-672). Pri prameňoch zakladá onsen, hostinec s termálnymi kúpeľmi, ktorému vyberá meno Keiunkan. Na mieste buduje ubytovacie zariadenie a termálne pramene vybavuje potrebným zázemím.
Pre bazény s horúcou vodou nachádza miesto v jaskyniach, aj keď jeho nasledovníci v ďalších storočiach budú prostredie vylepšovať a prenesú kúpele do drevených chatiek na povrchu. „Raz sem budú cestovať najvýznamnejšie osobnosti Japonska,“ prorokuje Mahito a vo svojom odhade sa nemýli. Rád prichádza napríklad vojvodca Šingen Takeda (1521–1573), jeden z najmocnejších mužov svojej doby, či slávny šógun Iejasu Tokugawa (1543–1616). Plejádu VIP hostí z radov samurajov či šógunov dopĺňa aj súčasný cisár Naruhito.
Na konci sveta
Stáročia plynú, ale Keiunkan si stále drží svoju výnimočnosť. Nielenže existuje nepretržite už 1320 rokov, ale po celú tú dobu ho prevádzkujú príslušníci rovnakej rodiny, a to už po 53 generácií. V roku 2011 je Keiunkan dokonca zapísaný do Guinessovej knihy rekordov ako najstarší stále prevádzkovaný hotel sveta. Dnes má k dispozícii 37 izieb a reštauráciu a čerpadlá ženú do bazénov 1000 litrov horúcej vody za minútu.
By Boltor - Own work, CC BY-SA 4.0, Link
Svetová známosť hotela ostro kontrastuje s jeho nedostupnosťou. Cesta k nemu začína v Šizuoke, odkiaľ vlak po hodinovej jazde s výhľadom na Fudži cestujúcich vyklopí v dedinke Minobu. Tá je taká malá, že tunajšia stanica prijíma iba hotovosť a vydáva len papierové lístky. Autobus z Minobu potom musí prekonať ďalšiu hodinu jazdy kľukatými horskými cestičkami. „Vďaka odľahlosti podnik prežil dlhé stáročia,“ uvedomuje si súčasný riaditeľ Kenžiro Kawano, ktorý tu pracuje už vyše 40 rokov.
Postele nežiaduce
Tu prežívajú historické tradície. Prvá z nich je odloženie topánok, ktoré za prahom hotela nie sú povolené. Namiesto nich čakajú na návštevníkov papuče, označené menom hosťa. Steny izieb zdobia originálne japonské zvitky s kresbami zvané kakejiku, doplnené kaligrafickými podpismi umelcov. Pohľad z veľkých okien prezradí pramene všadeprítomnými oblakmi horúcej pary. Žriedel je tu šesť, štyri vonkajšie a dve vnútorné.
Podlahy sú kamenné, vane v kúpeľoch sú vyrobené z dreva a večera v súkromí sa skladá z piatich chodov, ktoré sú overené stáročiami. „Chceme zaistiť, aby naši hostia zažili autenticitu tradície, ktorú sme v priebehu rokov chránili,“ hovorí riaditeľ. Dobre vie, že mnoho tradičných termálnych hotelov sa prispôsobilo modernej dobe a ustúpilo od historických zvyklostí. „Dovoľujú vstup v topánkach a do izieb namiesto matracov nainštalovali postele, touto cestou sa však my nikdy nevydáme,“ vyhlasuje.
