Jazero Bajkal je oko Sibíru, ktoré v priebehu roka mení farbu

Bajkal nie je len najhlbším jazerom sveta, ale zároveň i najhlbšou kryptodepresiou na planéte - aj keď sa o jeho presnú hĺbku dodnes vedú spory. Jeho voda je väčšinu roka mrazivo ľadová - sčasti vďaka klíme a sčasti vďaka hĺbke sa nikdy neprehreje.

Siahnuť si do vody, z ktorej teploty naskakuje husia koža a previezť sa na lodi s vedomím, že má človek pod sebou stometrové hĺbky… Bajkal je snom mnohých cestovateľov a vďaka relatívnej blízkosti mesta Irkutsk, ktoré je zároveň jednou zo zastávok na Transsibírskej magistrále, nie je zas tak nedosiahnuteľný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Na jar sem nechoďte!

Pokiaľ teda teplé počasie nedorazí v čase od januára do mája, kedy povrch takmer celého jazera zamŕza a hrúbka ľadu miestami dosahuje až dva metre. Ani v lete, kedy sem vyráža väčšina turistických zájazdov a expedícií, tu však nie je príliš teplo. Voda v jazere má celý rok na povrchu teplotu približne 15 stupňov, navyše tu silno fúka - vietor je schopný na hladine jazera vytvoriť vlny vysoké i päť metrov a „premiešať“ vodu až do hĺbky 250 metrov.

Ďalších 4 fotografií v galérii

• Ján  Novák - prvý človek, ktorý preplával Bajkal

Ján Novák je československý diaľkový plavec, ktorý ako vôbec prvý človek zdolal ľadové vody jazera Bajkal. V auguste roku 1990 ho preplával naprieč v najužšom mieste (ktoré má šírku zhruba 23 kilometrov), rok predtým zvládol vo februárových mrazoch preplávať naprieč rieku Angaru, kedy si najskôr musel nájsť cestu medzi kryhami. A zvládol tiež 45 kilometrov dlhú trasu z Bajkalu do mesta Irkutsk vo vodách Angary.

Jazero Bajkal je fascinujúci výtvor prírody. Vzniklo už pred vyše 20 miliónmi rokov a je teda vôbec najstarším jazerom planéty. Voda vtedy zaplnila „medzeru“ medzi dvomi zemskými doskami, ktoré sa od seba každý rok odsunú o ďalšie zhruba 3 centimetre - jazero sa teda neustále zväčšuje.

Počas roka mení farbu

Svojmu tektonickému pôvodu vďačí jazero i za svoju hĺbku - ktorú však jednotlivé zdroje neuvádzajú rovnakú. Hovorí sa o číslach 1 637, 1 642, 1 680, ale i 1 700 metrov. Nech už však je presná hĺbka akákoľvek, je Bajkal najhlbším jazerom planéty. A môže sa navyše pýšiť i krištáľovo priezračnou vodou.

V zime a na jar je viditeľnosť pod hladinou občas i 40 metrov. Voda je v tomto období navyše krásne modrá. V lete a na jeseň v nej pribudnú drobné organizmy, viditeľnosť klesá „len“ na nejakých desať metrov a voda sa zafarbí dozelena.

Ďalších 4 fotografií v galérii

• Miestni obri - jesetery

Jesetery žijú v jazere Bajkal v hĺbkach okolo päťdesiat metrov. Sú to vôbec najväčšie ryby, ktoré v jazere žijú. Priemerný kus má okolo dvoch metrov a váhu i do stodvadsať kilogramov. Jesetery sa dožívajú v priemere šesťdesiat rokov. Pokiaľ ich teda niekto nevyloví - rybolov je v oblasti Bajkalského jazera skutočne masívne rozšírený.

Do Bajkalu ústi vyše 300 stálych riek, počas roka k nim pribúdajú ešte zhruba dve stovky občasných tokov, a podľa vedcov vraj jazero vodu získava i z unikátnych horúcich sladkovodných prameňov, ktoré vyvierajú na jeho dne. Rieka však z neho vyteká len jedna - Angara, ktorá má hneď pod Bajkalom šírku takmer kilometer. 

Po niekoľkých desiatkach kilometrov vteká do mesta Irkutsk, ktoré vzniklo v 17. storočí a počas dvadsiateho storočia desaťkrát  znásobilo počet svojich obyvateľov - i vďaka ťažkému priemyslu, ktorý tu Sovieti vybudovali. Okrem toho však stojí za návštevu trebárs Spasský kostol alebo Znamenský kláštor.

Zdroj/autor: Lucie Štěrbová, ESO travel, reklamný článok, drom