Nový Zéland - vriace a roztrasené ostrovy na druhej strane Zeme (FOTOREPORTÁŽ)

17.06.2018 |   |    | 

Na kopcovitých pastvinách pokrytých hustým zeleným kobercom veselo šantia jahniatka. Na ostrovoch okrem 40 miliónov oviec žije aj 4,2 miliónov ľudí. Sivé oblaky sa predierajú pomedzi ostré štíty v bielych čiapkach. Ich dokonalý odraz sa zrkadlí na tyrkysovom jazere obkolesenom farebnými kvetmi. Na veterných plážach šumí more a jemný piesok šteklí bosé nohy.



 

Je jedno, kde sa práve na ostrovoch nachádzate, nikdy nie ste od pobrežia ďalej ako 130 kilometrov. Vnútrozemie ponúka bublajúce bahno, bublinkové kúpele a elegantné sopky, ktoré ochotne pózujú fotografom. Ku každému zaujímavému miestu patrí aj maorská legenda. Nový Zéland je atraktívny práve vďaka vysokej geotermálnej, tektonickej a seizmickej aktivite.

Maorská bájka hovorí o tom, ako Maui vytiahol severný ostrov z oceánu na háčiku, ktorým bola čeľusť jeho predka namočená v krvi z nosa. Nový Zéland doslova vyrástol z mora pred miliónmi rokov, keď bol súčasťou zemskej masy južnej hemisféry zvanej Gondwana. Ostrovy sa dnes nachádzajú na hranici medzi indicko-austrálskou a pacifickou tektonickou platňou. Uvoľňuje sa tu neskutočná prírodná energia, ktorá má za následok sopečnú činnosť, zemetrasenia a vytváranie pohorí. Vďaka tejto neustálej aktivite sú ostrovy nazývané „The shaky Isles“ alebo Roztrasené ostrovy. Výsledok je jedna z najrozmanitejších a najkrajších krajín sveta.

Je tu najvyššia koncentráciu mladých ryolitických sopiek na svete a spolu s Indonéziou je Nový Zéland vo vedení v množstve sopečných kráterov. Okolie jazera Taupo a Rotorui je jednou z najaktívnejších sopečných oblastí na svete. Dôkazy o vriacej minulosti sú viditeľné aj v Národnom parku Tongarino. Magma  vytvorila tečúce fontány a rieky obmývajúce čierne balvany. Sopečnú sutinu hnedočervenej farby spestruje dymiace tyrkysové jazero páchnuce sírou. Mnohotvárny sopečný terén s výhľadmi na okolité sopky Ruapehu a Ngauruhoe stvárnil pustú krajinu Mordor vo veľkolepej trilógii novozélandského režiséra Petra Jacksona Pán prsteňov.

Na Novom Zélande nevrie len minulosť, ale aj súčasnosť. A to zvlášť na severnom ostrove. Dnes sa v geotermálnom parku Waiotapu kocháme jazierkami s oranžovým dnom a perlivou vodou, z ktorej sa kúdole pary valia k modrej oblohe. Tento úkaz nazvali bazén so šampanským. Obďaleč bubloce husté blato a z gejzíru pani Knox strieka voda do výšky až 20 metrov v pravidelných intervaloch. Bohužiaľ len raz za 24 hodín.

Geotermálna aktivita, ktorá je lákadlom pre turistov, sa využíva aj na výrobu elektrickej energie. Hydrotermálne polia sa podieľajú na tvorbe 13 percent z celkovej spotreby elektriny. Ako z horúcej vody v podzemí vnikne elektrina? Voda priamo z prameňa alebo z vrtu sa cez regulovaný prietok dostane do čističky. Keďže voda obsahuje množstvo solí, prímesí a piesku, ktoré by mohli turbínu poškodiť, musí byť najprv prefiltrovaná. Para z očistenej vody potom poháňa turbíny a v parovode dosahuje rýchlosť až 200 km/hod. Voda vychádzajúca z čističky je odvádzaná naspäť do rezervoára alebo do riek.

Keď sa v roku 1958 vo Wairakei spustila prvá turbína na výrobu elektriny, bola to druhá geotermálna stanica tohto účelu na svete. Keďže posledné roky sú suché a vodné elektrárne tak nevyužívajú plne svoj potenciál, alternatívne generátory čelia veľkému záujmu. Víziou vlády Nového Zélandu do budúcnosti je dosiahnuť sebestačnosť v produkcii elektriny práve za pomoci geotermálnej energie. Vriace oblasti sú dôležité aj pre pôvodných obyvateľov Maorov. Usadlosti boli v minulosti vystavané práve pri horúcich poliach a gejzíroch. Dodnes používajú horúcu vodu na varenie, umývanie, kúrenie či liečenie. Geotermálne minerály využívajú ako farbivo a konzervačnú látku.

V dedine Whakarewarewa sledujeme, ako mladá štíhla žena vkladá do pariaceho sa otvoru v zemi nádobu s rybou a zeleninou. „Kia Ora,“ pozdraví nás. „Zastavte sa za päť hodín a budete môcť ochutnať Hangi, našu miestnu špecialitu,“ s úsmevom hovorí pôvabná Maorka. Má lesklé čierne vlasy zapletené do hrubého vrkoča, čelenku ozdobenú pierkom z dravca, mäsité pery a obrovské tmavohnedé oči. Oblečenú má čiernu sukňu a živôtik z ľanu ozdobený červeno- čierno- bielou  károvanou výšivkou. Starší muži v dedine majú na tvárach namaľované kmeňové tetovanie Ta Moko. V období bojov tento permanentný make-up slúžil ako občiansky preukaz. Podľa Ta Moka sa dalo určiť, akú hodnosť a pozíciu mal ten-ktorý bojovník.

V centre osady na malom pódiu je rušno. Svalnatí polonahí muži sa pripravujú na kultúrne vystúpenie. Národný tanec Haka je spojením silných prudkých pohybov tela s riekadlami a grimasou Pukana, kedy tanečníci vypuľujú oči, vyplazujú jazyk a strúhajú strašidelné výrazy tváre. Najznámejšia Haka jeKa Mate“, ktorú tancujú hráči národného ragby tímu All Blacks pred každým zápasom ako zastrašovanie súpera. Možno práve vďaka Hake sú All Blacks  najúspešnejším rugby tímom na svete s bilanciou 74 percent víťazstiev.

Na južnom ostrove vystriedajú vriace otvory geologické útvary. Punakaiki je známe pre vápencové formácie Pancake Rocks alebo Palacinkové skaly. Formovať sa začali asi pred 30 miliónmi rokov. Pozostatky mŕtvych morských živočíchov bohaté na vápnik sa usadzovali na dno mora a následne boli prekryté vrstvou mäkkého blata a hliny. Počas zemetrasenia došlo k vyvýšeniu morského dna nad vodnú hladinu. Vplyvom mora, vetra a dažďa sa postupom času vytvorili tieto nezvyčajné kamenné útvary, ako ich vidíme dnes. Skutočne vyzerajú ako na seba naukladané tisícky tenučkých palaciniek. Časom do nich voda vyryla tunely a diery, cez ktoré vystrekujú  morské vlny počas prílivu.

Aj jeho veličenstvo Mt. Cook, najvyšší vrchol Nového Zélandu, týčiaci sa vo výške 3754 metrov, bol vytlačený zo zemskej podlahy vďaka tektonickej aktivite medzi pacifickou a indicko-austrálskou  platňou. Rastie aj naďalej, keďže dosky medzi sebou stále pracujú a vydvihujú ho v priemere o 7 milimetrov ročne.

Nocovať budeme rovno pod ním, v kempe neďaleko centra sira Edmunda Hillariho. Tento dnes už nebohý novozélandský dobrodruh bol prvým horolezcom, ktorý vystúpil na najvyššiu horu sveta Mt. Everest v roku 1953. Práve tu, v národnom parku Mt. Cook trénoval na svoj  historický výstup. Ráno sa lúčime s velikánom Cookom a vydávame sa naprieč krajinou k východnému pobrežiu. Cieľom sú Moeraki Boulders, zaujímavé skalnaté útvary na pláži v oblasti Otago. Mám pred sebou šumiace vlny, prázdny horizont a z mora vytŕčajúce oblé skaly. Akoby to boli tvory z inej planéty. Tieto bizarné guľovité balvany vnikli asi pred 60 miliónmi rokov na dne mora. Erózia pobrežia sa zaslúžila o to, že sú tieto stvrdliny čierneho ílovca roztrúsené pozdĺž  pláže Koekohe a miestu dodávajú terestriálny výzor.

Ďalším vedľajším produktom pohybu tektonických platní sú zemetrasenia. Pozerám si oficiálnu stránku o seizmickej aktivite ostrovov, kde vidím, že každý deň sa ostrovy zatrasú aspoň raz. Ročne až 20 000 krát, ale tých citeľných otrasov je „len“ 200. V Christchurchi v septembri v roku 2000 zatriaslo mestom so silou 7,1 Richterovej stupnice. V priemere sa platne posunú o štyri centimetre ročne. Predpokladá sa, že toto  zemetrasenie zapríčinil posun o päť metrov. Katastrofa sa zopakovala aj vo februári v roku 2001, keď zemetrasenie s magnitúdou 6,3 pochovalo v zrúcaninách aj 181 ľudských životov. Podmienky pre stavanie domov sa pritvrdzujú a poistky na nehnuteľnosti sa zvyšujú. Ľudia sa obávajú ďalších triašok, ale držia spolu a navzájom si pomáhajú.

A akí vlastne Novozélanďania sú? Prevažná väčšina obyvateľstva ostrovov sú európskeho pôvodu. Najväčšou menšinou sú pôvodní obyvatelia Maorovia. Majú významné postavenie a rešpekt, o čom svedčí aj fakt, že okrem angličtiny je úradným jazykom aj maorijčina. Duševné uspokojenie dosahujú najradšej vo voľnej prírode. Žijú pre rodinu, šport a krajinu.

Je nedeľa ráno a po cyklistickom chodníku ide mamička na kolieskových korčuliach, otecko beží a dcérka sa vezie na bicykli. Voľný čas trávia v kruhu blízkych a priateľov na horách či pri vode. V hlavnom meste extrémnych športov Queenstowne všetka mládež  fičí na endorfínoch a adrenalíne. Skáče sa s padákom, lezie po balvanoch a na jazere sa predvádzajú vodní lyžiari. Prvý komerčný bungee jump na svete bol uskutočnený z mosta Kawarau neďaleko mesta.

Keď nie sú domáci v prírode, sedia doma a čítajú knihy. O tom, že čítajú naozaj radi, svedčí aj fakt, že sa tu nachádza jedno kníhkupectvo na 7500 obyvateľov, čo je najviac predajní kníh na obyvateľa vo svete. Počas turistiky v Národnom parku Fjordland sa stretávame so Stevom. Na otázku, ako by charakterizoval náturu Novozélanďanov odpovedal: „Počuli ste o drôte číslo osem? Keďže domy máme postavené ďaleko od seba, s problémom sa každý musí vysporiadať sám, či už zostrojením prístroja, ktorý človek potrebuje alebo opravením poruchy.  S osmičkovým drôtom sme vďaka svojej kreativite a ctižiadostivosti schopní opraviť všetko," hrdinsky dodáva Steve.

Novozélanďania sú známi aj vďaka silnému protinukleárnemu postoju. Paradoxne, človek zodpovedný za vymyslenie nukleárnej vedy bol práve Kiwi. V roku 1917 Ernest Rutherford ako prvý rozdelil jadro atómu a položil teoretické základy modernej nukleárnej fyziky. V roku 1987 sa Nový Zéland stal  bezjadrovou zónou.

Je jasná noc a my sa so zaklonenými hlavami pozeráme na veľký voz hore nohami. Obloha je na Novom Zélande doslova postavená na hlavu v porovnaní s pohľadom, na ktorý sme zvyknutý zo Slovenska, čo je dané jeho geografickou polohou. Dokonca aj prúd vody tečie do umývadla naopak, ako u nás na severnej pologuli. Ďalej od domova by sme na Zemi už ani byť nemohli.

 

Text a foto: Katarína Hoglová

 

Zdielať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
4.9/5 (7 hlasov)
Sobota, 23. november. 2019. Meniny má Klement.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa