Neskrotný Island: FOTOREPORTÁŽ z ostrova lávy a gejzírov

2018-01-28 00:00:01 |   |    | 

Island je krajinou kontrastov. Horúcej lávy a ľadovcových kopcov, polnočného letného slnka a nekonečných zimných nocí, vystrekujúcich gejzírov a búrlivých vodopádov. Pokiaľ nemáte radi vietor, chlad a dážď, zo svojho cestovného zoznamu Island radšej vyškrtnite. Ak sa však nenecháte odradiť surovými živlami, krajina vás odmení dramatickou scenériou a krásnou divočinou, ktorá sem-tam doslova vybuchuje.



 

Podľa geológov vznikol Island len nedávno a je ešte stále v jasličkách v porovnaní s vekom európskej pevniny. Bolo to pred 25 miliónov rokov, kedy začala krajina vystupovať zo Stredoatlantického chrbta na morskom dne za pomoci sopečných erupcií. Tie i naďalej pokračujú a dnes je Island jedným z najaktívnejších vulkanických miest na zemi. Odhaduje sa, že až jedna tretina všetkej lávy vychrlenej na zemský povrch v histórii ľudstva je práve tu, na Islande.

Prvé, s čím sa v tejto severskej krajine stretnete, je štipľavý vietor a skôr či neskôr aj dotieravý dážď. Kvapky padajú zo všetkých strán, ako vertikálne , laterálne tak aj horizontálne. Dáždnik vás pred islandským lejakom neochráni. Pokiaľ nemáte radi vietor, chlad a dážď, Island zo svojho cestovného zoznamu radšej vyškrtnite.

Ak sa však nenecháte odradiť surovými živlami, krajina vás odmení dramatickou scenériou, mohutnými vodopádmi a krásnou divočinou, ktorá sem tam doslova vybuchuje.  Vyzbrojený teplým a nepremokavým oblečením začíname výpravu po neskrotnom Islande. V pláne je okružná jazda z hlavného mesta Reykjaviku cez vnútrozemie, okolo východného a južného pobrežia. Takzvaný ,,zlatý okruh” má zhruba 300km.  Výlet zakončíme turistikou v dúhových horách.

 

Je Island  Európa či Amerika?

Island sa nachádza na strete eurázijskej a severoamerickej tektonickej platne. Tieto sa pomaly od seba odďaľujú  zhruba o 1 až 2 cemtimetre ročne. Obrovská trhlina prechádza krajinou od juhozápadu na severovýchod, miestami je viditeľná na povrchu, inde sa ukrýva pod zemou. Tento vulkanický opasok je ozdobený sopečnými krátermi, termálnymi prameňmi a častými zemetraseniami.

Aj keď síce Island geograficky patrí k Európe, jeho polovica leží na Americkej platni a posúva sa na západ. Práve na tejto trhline leží najstarší parlament na svete Thingvellir, kde môžete stáť na okraji geologickej Ameriky a pozerať sa na Európu.

Aj novodobý Islandský parlament má za sebou prevratné prvenstvá. Prvú prezidentku ženu na svete Vigdis Finnbogadottir si Islanďania  zvolili v roku 1980. Štát reprezentovala až do roku 1996. Ďalšou svetovou prvotinou  ako aj šokom pre svet bolo zvolenie Johanny Sigurdardottir za premiérku v roku 2009, ženy, ktorá sa otvorene priznáva k homosexualite.

 

Skrotené živly

Islanďania sa naučili žiť s aktívnym podzemím, v tieni prírodných katastrof, sopečných erupcií s lávou zalievajúcou obydlia a jedovatými plynmi, čo zabijú dobytok a úrodu. Určite si spomeniete na poslednú katastrofu z Islandu v máji roku 2010, keď sopka Eyjafjallajökull chrliaca popol spôsobila okrem vážnych škôd aj týždne chaosu v leteckej doprave v celej Európe. Islanďania sa naučili využívať prírodnú silu a jej deštruktívny efekt otočili vo svoj prospech, najmä na získavanie energie a tepla. Domy sú vykurované horúcou vodou vyvierajúcou spod zemskej kôry.

Táto termálna voda ,,zadarmo“ sa taktiež využíva na vykurovanie skleníkov, kde sa pestuje ovocie a zelenina. Nachádza sa tu aj niekoľko geotermálnych elektrární. Tie teplo z magmatických komôr premenia na elektrickú energiu. Ceny energií sú tu teda v porovnaní so zvyškom Európy veľmi nízke. Až polovica ceny elektriny ide na výstavbu elektrického vedenia, keďže je každoročne ničené zemetraseniami, erupciami a povodňami.

 

Škriatkovia na mesiaci 

Postupne sa dostávame do vnútrozemia, kde krajina nie je skoro vôbec osídlená a vyzerá to tu ako na mŕtvej planéte. Niektoré oblasti sú také drsné a hrboľaté, že si ich americkí astronauti  vybrali na nácvik pristávania na mesiaci. Lávové útvary pripomínajú rôzne figúrky či skamenené postavy. Hovorí sa, že až 80 percent Islanďanov verí v existenciu škriatkov.

Dokonca aj v dnešnej dobe býva smer plánovaných ciest odklonený a výstavba domov prispôsobená tak, aby kamene, kde údajne žijú škriatkovia, boli obídené a nevyrušované. Na trolov už dnes veria len deti. V rozprávkach a ságach sa hovorí, že zvláštne lávové tvary stelesňujú trolov, ktorí sa po osvetlení slnkom premenili na kameň. Ani na duchov sa už neverí tak ako dakedy. Vraj je to kvôli tomu, že počas dlhých zimných nocí obrali ľudí o strach elektrina a umelé osvetlenie.

 

Vodotrysky a vodopády

Všetky tryskajúce pramene – gejzíry na svete vďačia za svoj názov práve tunajšiemu Veľkému gejzíru, na ktorý sa ideme pozrieť. Aj keď tento horúci ,,vodotrysk’’ v posledných rokoch zlenivel, stále je tu našťastie susedný Strokkur. Ten vybuchuje každú chvíľu do výšky až 30 metrov.

Ďalší prírodný unikát na našej ceste zase padá do hĺbky. Vodopád Gullfoss sa valí do rokliny hlbokej až 32 metrov. Cesty prechádzajúce vnútrozemím majú vo väčšine len štrkovitý povrch a cez rieky nevedú mosty, ale brody. Kvôli častej seizmickej aktivite je výstavba mostov zbytočná. Rieky teda musíme brodiť.

Pre skúseného Islanďana bežný riečny prechod sa stal pre naše štvorpohonné terénne vozidlo väzením. Našťastie je neďaleko záchranárska stanica a po hodine čakania borci naše auto za pomoci navijaku bez problémov vytiahli. Kreditné karty sa už triasli v peňaženkách, keď páni ,,spasitelia” oznámili, že ich platí štát a záchranná akcia nás nič nebude stáť.

 

215 penisov pod jednou strechou

Po prechode pustým a strašidelným vnútrozemí prichádzame k severnému pobrežiu. Okrem prírodných krás si ideme pozrieť aj zakonzervované exempláre mužnosti. Pošteklia hlavne nežné  pohlavie a ženská posádka sa začína pýriť a rozkošne chichotať. Dámy, držte sa! Ide sa do múzea penisov. V pestrej zbierke sa nachádzajú vzorky takmer všetkých pozemných aj morských cicavcov žijúcich na Islande a v obklopujúcich vodách. Nedávno pribudla aj vzorka údu rozšíreného homo sapiens.

Po prehliadke tých najmenších aj najväčších exemplárov je čas opláchnuť zo seba vášeň v prírodnom kúpeli. Na Islande je mnoho termálnych bazénov a horúcich jazierok. Najväčší a najznámejší geotermálny park ja Modrá lagúna neďaleko hlavného mesta. My si však vyberáme viac autentické a privátne kúpanie sa v skrytej jaskyni. Hoci vstup do nej nie je označený, s kúskom šťastia sa nám ju podarilo nájsť. Z tmavomodrej vody stúpa para a skalnaté steny osvetľuje len lúč svetla prenikajúci úzkym vchodom. Voda je až neznesiteľne horúca, takže sa močíme len po brucho. V tejto pekelnej oáze nám robí spoločnosť len parný škriatok.

Počasie bolo zatiaľ typicky islandské a počas predchádzajúcich upršaných dní sme videli vodopády Godafoss a Detifoss. Dnes sa na nás usmieva aj slnko a ďalšie krásne vodopády Seljalandsfoss a Skogafoss vidíme aj s bonusovou dúhou.

Záver dnešného nádherného dňa zakončíme pohľadom na ohnivé žrebce. Islandské kone sú výnimočné v tom, že sú priamymi potomkami koní, ktoré so sebou na Island doviezli prví Vikingovia z Nórska. Dnes je toto plemeno chránené prísnou legislatívou, žiadne kone sa nesmú na Island dovážať a pri jeho prípadnom vývoze z ostrova už žrebcovi nie je dovolené vrátiť sa späť. Islanďania využívajú kone na jazdenie, farmári ich používajú pri zaháňaní oviec z vysočín a hôr a keď doslúžia, konské mäso je exportované hlavne do Japonska.

Okrem koní sem Vikingovia doniesli aj jazyk. Na Islande sa usadili v deviatom storočí a jazyk zostal odvtedy prakticky nezmenený. Zaujímavosť o Islandčine je, že odmieta prijať akékoľvek cudzie slová. Napríklad počítač volajú tölva, hybrid zo starých slov tala - číslo a  völva- veštkyňa.

 

Národ dcér a synov

Islanďania sú národom dcér a synov. Dodnes používajú patronymický systém - zvyk starých Vikingov, kde okrem krstného mena dieťa dostane priezvisko odvodené z otcovho krstného mena s príponou son pre syna alebo dóttir pre dcéru. Napríklad  islandská speváčka Björk Guðmundsdóttir je dcéra Guðmundura a jej brat by mal priezvisko Guðmundsson.

Ľudia sa poznajú podľa krstného mena a dokonca aj telefónny zoznam je zoradený podľa neho. V minulosti bolo možné zakúpiť si vznešenejšie aristokratické priezvisko, avšak dnes zámena priezviska povolená už nie je. Islanďania sú jedným z najšťastnejších národov a taktiež aj najpracovitejších. Pracujú 45 až 49 hodín týždenne, čo je najdlhší pracovný týždeň v Európe. Počas zvyšných hodín čítajú knihy. Veľa kníh. Viac kníh je napísaných, vydaných a predaných na Islande na hlavu ako hocikde inde na svete. Každoročne tu vychádza 400 až 500 nových titulov, čo je ekvivalent 1200 kníh denne v Spojených štátoch.

Krásna príroda nás sprevádza aj južnou stranou ostrova. Prechádzame okolo najväčšieho ľadovca v Európe Vatnajökull. Je kilometer hrubý a zaberá plochu 8300 km2. Jeho jazyk ústi do jazera Jökulsárlón spojeného s morom. Tyrkysové ľadové kryhy odlamujúce sa z ľadovca plávajú na jazere a s pozadím zasnežených horských vrcholov vytvárajú typickú islandskú pohľadnicovku.

Island je ako stvorený pre milovníkov  turistiky. Pokušeniu krásnej divočiny neodoláme ani my a vydáme sa na jednu z najkrajších túr sveta, štvordňový Laugavegur. Turistický chodník prechádza  horským pásmom pripomínajúcim krtincovité kopčeky. Sú sfarbené v odtieňoch oranžovej i hnedej a ich steny zdobia trsy jasnozeleného machu . Pach síry nás sprevádza pri prechode cez šedé lávové polia.

Kvapky dažďa na mojej tvári odfukuje silný severák. Kvôli búrkovému počasiu sa z riečnych prechodov stali vražedné pasce. Ak sa chceme z divočiny dostať, musíme ich prejsť. Nie je december ani apríl, ako by sa meteorologicky zdalo. Sme tu v auguste, kedy Islandské počasie býva najlepšie. Kvôli vysokej vode v riekach je vydaný zákaz prechodov, a tak sme uviazli v horskej chate. Nakoniec nám opäť pomohla horská služba, keď nás previezla cez najnebezpečnejšiu rieku, a tak sme adrenalínovú túru predsa len dokončili.

Divočinu na záver vymeníme za civilizáciu hlavného mesta Reykjavíku. V uliciach nenájdete policajta. Všetci sú totiž v špeciálnom obchode s alkoholom, kde strážia drahý mok a usmerňujú davy čakajúce pred vchodom. Krajina, kde bolo do roku 1989 normálne pivo zakázané, má aj naďalej striktnú alkoholovú politiku. Alkohol silnejší ako 2,5 precenta v bežných potravinách nekúpite. Tí menej smädní môžu ísť výletovať na more. Kapitán nás upozorňuje, aby sme mali oči na stopkách, keďže sa už stalo, že na ľadovej kryhe doplával do miestnych vôd aj ľadový medveď z Grónska. Huňatý dobrodruh však skončil ako vypchatá trofej miestnych lovcov a jeho prirodzenie už v spomínanom múzeu penisov.

Okrem veľrýb vidíme aj rozkošné vtáčiky alky bielobradé. Vo vikingskej reštaurácii okoštujem údené prsia tohto milého vtáčika s čučoriedkovou omáčkou.

No na najznámejšiu islandskú špecialitu Hákarl si netrúfam. Žraločie mäso sa zahrabe do zeme na niekoľko mesiacov a následné zhnité zvyšky sa splachujú v hojnom množstve islandským destilátom  svarti dauði - čierna smrť . Tak na to treba extra silný islandský žalúdok.

 

Text a foto: Katarína Hoglová

 

Zdieľať článok na Facebooku


Hodnotenie článku:
4.4/5 (11 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Utorok, 19. marec. 2024. Meniny má Jozef.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa